16. nedeľa po Sv. Trojici, Žalm 33, 8 - 22
Celá zem, boj sa Hospodina, chvejte sa pred Ním, všetci obyvatelia sveta! Lebo On riekol a stalo sa, On rozkázal a postavilo sa. Hospodin ruší radu národov a marí úmysly ľudí. Hospodinova rada trvá naveky, myšlienky Jeho srdca z rodu na rod. Blahoslavený národ, ktorému Hospodin je Bohom, ľud, ktorý si zvolil za vlastníctvo. Hospodin z nebies pozerá a vidí všetkých ľudských synov. Z miesta, kde tróni, hľadí na všetkých obyvateľov zeme, Ten, ktorý všetkým stvárnil srdcia, ktorý ich všetkých pozoruje. Kráľovi nepomôže veľké vojsko, ani hrdina sa nezachráni veľkou silou. Klamnou výpomocou je kôň a nezachráni svojou veľkou silou. Oko Hospodinovo spočíva na tých, ktorí sa Ho boja, ktorí očakávajú Jeho milosť, aby im od smrti zachránil život a zachoval ich živých v čase hladu. Naša duša očakáva na Hospodina, On je našou pomocou, On je naším štítom. Lebo z Neho sa teší naše srdce, veď v Jeho sväté meno dúfame. Buď Tvoja milosť nad nami, ó Hospodine, ako my na Teba očakávame! (Žalm 33, 8 - 22)
Kniha žalmov - to je vlastne izraelská zbierka piesní, izraelský spevník. Radi sa vraciame k nábožným piesňam v našich spevníkoch, k piesňam, ktoré vytryskli z hĺbky duše. Takisto sa oddá siahnuť po nábožných piesňach v Knihe žalmov. Pán Ježiš vo svojich modlitbách a rečiach nadväzoval na Knihu žalmov. Reformátor doktor Martin Luther mal Knihu žalmov v osobitnej obľube.
Keď čítame žalm 33., môžeme znovu precítiť a prežiť, čo je to viera v Pána Boha, živá viera, nie viera, ktorá je tieňom náboženských tradícií. Žalmy si čítame a spievame s rovnakou radosťou ako starozmluvný Boží ľud. Prečítaný žalm nás priamo pozýva, aby sme sa pripojili k tomuto chválospevu.
V prvom rade chceme spolu so žalmistom vyjadriť svoje presvedčenie, že Pán Boh je absolútnym Pánom nad prírodou, nad ľudskými dejinami, nad každým jednotlivým človekom. Treba si nám jednu za druhou všímať žalmistove krátke, ale veľmi pôsobivé výpovede, aby sme si uvedomili, čo vlastne tá naša viera je, aby sme svoju vieru oživili a dali jej novú čerstvosť. "Celá zem, boj sa Hospodina, chvejte sa pred Ním, všetci obyvatelia sveta! Lebo On riekol a stalo sa, On rozkázal a postavilo sa." V dnešnej dobe kresťanská cirkev stojí vo veľkom ideovom zápase. Proti jej viere, že Pán Boh je pôvodcom vesmíru a prírody na našej Zemi, stavajú ľudia, ktorí neveria, svoje tvrdenie, že príroda povstala takzvanou "priaznivou" zhodou okolností, a že náš vedecký pohľad na svet nenecháva miesto pre Boha ako Stvoriteľa. Toto tvrdenie existovalo už v dávnych dobách. V posledných storočiach sa stalo módnym.
Kresťanská cirkev sa proti tomuto tvrdeniu bránila a prinášala rozličné dôvody, aby obránila svoju vieru, že Boh je pôvodcom tohto sveta. Lenže vieru v Pána Boha nemožno dokázať ľudskými argumentmi. Preto to obyčajne nevedie k ničomu, ak sa človek na tému viery háda s ľuďmi, ktorí neveria v Boha. Ale na druhej strane povinnosťou kresťana je, aby sa za svoju vieru v Boha nehanbil, ale pokojne a otvorene sa k nej priznával. Tak to robí autor prečítaného žalmu. Aj v jeho dobe existovali ľudia, ktorí sa posmešne pozerali na tých, pre ktorých bol Boh ten najdôležitejší v ich živote. Žalmista sa s nimi neháda. Ale zato celkom smelo hovorí o svojej viere týmito slovami: "On - totiž Boh - riekol a stalo sa, on rozkázal a postavilo sa." V tejto jednoduchosti je niečo veľkého. Neháda sa, nebráni vášnivo svoje presvedčenie, ale akoby hovoril s pokojom a istotou: Vy, ktorí zmýšľate inak, môžete mať proti mojej viere námietky, môže sa vám zdať nepochopiteľným, že verím, môžete ma pokladať za nerozumného a zaostalého. Nebudem o tom s vami diskutovať, nechcem vás presviedčať, ale ja verím, že tento svet nie je dielom náhody, ale že jeho pôvodcom je Boh.
I naše vyznanie musí vyznievať podobným spôsobom. Pán Boh je Stvoriteľom sveta, on je pôvodcom prírodných zákonov. On je aj pánom prírodných zákonov. Čo ľudia úmornou bádateľskou prácou v prírode objavili a objavujú, to všetko jemu, Hospodinovi, bolo pred pradávnymi vekmi známe, veď práve On je pôvodcom všetkého toho. On je najvyšší, absolútny chemik, fyzik, matematik, biológ, genetik a tak ďalej. Čo my ľudia poznáme len zlomkovito, fragmentgárne, to on pozná absolútnym spôsobom, veď on je tvorcom všetkého toho. Nové objavy v prírode neznamenajú pre kresťana útok na vieru v Pána Boha. Naopak, pri týchto objavoch prichádza viera k novým a novým úžasom, keďže sa vždy znova môže presviedčať a uvedomovať si, aký veľký je Ten, v ktorého verí.
Nielen v prírode vidíme dielo jeho tvorivého myslenia tvorivej moci, ale aj v živote národov. Sú ľudia, ktorí by sa chceli stať bohmi nielen v prírode, ale aj v dejinách. Veľké armády a vojnové ťaženia mali slúžiť tomu, aby človek vzal kormidlo dejín do svojich rúk. Aj mnohými inými spôsobmi sleduje človek tento cieľ. Pán Boh dal človeku do určitej miery voľnú ruku v prírode i v dejinách. Zvrchovaným Pánom ostáva však vždy on sám. Ľudia sa bohmi prírody a bohmi dejín nikdy nestanú. Nad ich úmyslami a plánmi stoja úmysly Božie. Pády a stroskotania tých, ktorí sa šplhali veľmi vysoko, boli a sú veľmi dramatické, a to nielen pre nich samých, ale aj pre milióny ľudí, ktorých strhli za sebou. V žalme je to vyjadrené stručnou vetou: "Hospodin ruší radu národov a marí úmysly ľudí." Ľudia, ktorí sa v priebehu dávnych i nedávnych dejín chceli stať bohmi, mali spočiatku obdobie veľkých úspechov, ale potom, po určitom čase, ich plány spolu s nimi žalostne stroskotali. Ľudské zámery trvajú niekoľko rokov, a niekedy niekoľko pokolení, ale Hospodinova rada, to znamená: Hospodinove zámery - ako hovorí autor žalmu - trvajú naveky, myšlienky jeho srdca z rodu na rod.
Ani jednotlivec v osobnom živote sa nevyhne tomu, že Pánom jeho životného údelu je Hospodin. Pre autora žalmu je to samozrejmá myšlienka, ako vyplýva z nasledujúcich slov: "Hospodin z nebies pozerá a vidí všetkých ľudských synov. Z miesta, kde tróni, hľadí na všetkých obyvateľov zeme, Ten, ktorý všetkým stvárnil srdcia, ktorý ich všetkých pozoruje." Ani človek nevznikol a nerodí sa náhodou. Hospodin je aj jeho Stvoriteľom, Stvoriteľom každého jedného z nás. Dal nám telo a bohatý duševný a duchovný život. Tento vnútorný život nazýva žalmista po spôsobe svojej doby srdcom. Dnes by sme mohli hovoriť o vyššej nervovej činnosti. Ale keď vieme, o čo ide, mená nie sú rozhodujúce. Dôležité je, aby sme vedeli, že ani toto veľké a obdivuhodné nie je dielom náhody, ale že je to Boží stvoriteľský čin. A pretože Pán Boh je Stvoriteľom toho všetkého, je aj Pánom toho. On je naším Pánom. Je Pánom nášho života aj vtedy, keď ho uznávame za Pána, Pánom je aj vtedy, keď ho neuznávame za Pána. On nás pozoruje a kontroluje, ako my nemôžeme pozorovať a kontrolovať seba a ako to nedokáže robiť ani nikto iný.
Ťažko je veriť v Boha, keď je človek opojený vlastnými úspechmi. Vtedy sa viera v Boha môže zdať zbytočnou príťažou. O svoju slávu sa človek nechce deliť s nikým. Ani s Tým, komu sláva patrí v prvom rade , komu jedinečná sláva patrí výlučne, exkluzívne, iba jemu, pretože je pôvodcom veľkolepého sveta.
Ťažko je veriť v Boha, keď je človek opojený vlastnými úspechmi. Ale neveriť v neho je osudný omyl. Práve preto falošne sebavedomým ľuďom autor žalmu odporúča vieru v Pána Boha. Hovoria o tom hneď prvé slová prečítaného odseku: "Celá zem, boj sa Hospodina, chvejte sa pred Ním všetci obyvatelia sveta!" Bázeň pred Hospodinom by mali pociťovať práve tí, ktorí v prírode a v ľudských dejinách zaznamenávajú toľko úspechov. Bázeň pred Ním by mali mať práve tí, ktorí majú k dispozícii veľkú moc. Bázeň pred Ním by mal mať práve človek, ktorý sa dostal na veľkú výšku vlastného vývoja.
S Hospodinom možno byť aj vo vojnovom stave. Nejeden človek sa domnieva, že to, čo dosiahol, stačí, aby obstál proti Bohu. Človek naozaj dosiahol veľa. Ale ako by s tým mohol obstáť proti Bohu, keď je to len časť, pranepatrná časť toho, čo Boh stvoril, a keď to všetko má pod svojou kontrolou, dokonalou kontrolou Pán Boh? Žalmista poznal vo svojej dobe ľudí, ktorí si mysleli, že pred Hospodinom obstoja pomocou sily, ktorú majú k dispozícii, pomocou svojich vlastných schopností. Raz totiž musí dôjsť k otvorenému stretnutiu s Hospodinom. Stretnú sa s ním tí, ktorí v neho verili, ale aj tí, ktorí v neho neverili. Pre tých, ktorí boli celý život jeho nepriateľmi, to bude iste veľmi nepríjemné stretnutie. Niet sa čo diviť, že by sa mu človek chcel vyhnúť. Autor žalmu hovorí o takýchto pokusoch. Kráľ si myslí, že pred stretnutím s Hospodinom ho ochráni jeho veľké vojsko. Hrdina skladá svoju nádej vo veľkú silu, ktorú má. Jazdec by chcel spred Hospodina utiecť na rýchlom koni. My môžeme žalmistu ešte doplniť. Človek v dnešnej dobe by vložil všetky prostriedky, ktoré má, do úsilia vyhnúť sa stretnutiu s Hospodinom. Svojou učenosťou, vedou a technikou by sa chcel vykúpiť z tohto nepríjemného okamihu. Ale to sú všetko beznádejné snahy. O úsilí človeka ujsť spred Hospodina hovorí autor žalmu nasledujúce slová: "Kráľovi nepomôže veľké vojsko, ani hrdina sa nezachráni veľkou silou. Klamnou výpomocou je kôň a nezachráni svojou veľkou silou." Keby žil v dnešnej dobe, doložil by: Ani svojimi veľkými vedomosťami a technickými vymoženosťami človek neunikne pred nutnosťou stretnúť sa s Hospodinom. Niet miesta na zemi, kam by človek mohol utiecť, niet spôsobu, ktorým by sa mohol skryť pred Hospodinovou tvárou.
Je však niečo nenormálne v tom, že človek by chcel utiecť od Hospodina. Hospodin nechce, aby sa jeho deti pred ním skrývali. Naopak, chce, aby zostávali v jeho blízkosti. My všetci sme jeho deti. Aj tí, ktorí teraz neveria. Všetkých nás volá k sebe. Chce, aby sme sa zbavili napätia, ktoré nám strpčuje život. Chce nás oslobodiť od nesprávneho, zbytočného strachu. Aj tí, ktorí tvrdia, že sa ničoho neboja, majú v hĺbke duše strach, strach pred temným osudom. Ba môžeme hovoriť o skrytom, neuvedomenom strachu pred Bohom. Ale Pán Boh nechce, aby jeho ľudia žili pred ním v strachu. Bázeň pred ním, ktorú vyžaduje, je niečo celkom iné než strach. Bázeň je úcta, rešpekt dieťaťa pred otcom. Za takto pochopenú bázeň sa nemusíme hanbiť. Táto bázeň má aj pre nás, moderných ľudí, veľký význam. Jedine pravá bázeň pred Pánom Bohom nás môže oslobodiť od falošného strachu pred temnou mocou osudu. Záver žalmu je ako pozvanie. Všetkých volá tento žalm k pravej bázni Božej. Ukazuje, akým šťastím je byť v Božej blízkosti. "Oko Hospodinovo spočíva na tých, ktorí sa Ho boja, ktorí očakávajú Jeho milosť, aby im od smrti zachránil život a zachoval ich živých v čase hladu. Naša duša očakáva na Hospodina, On je našou pomocou, On je naším štítom. Lebo z Neho sa teší naše srdce, veď v Jeho sväté meno dúfame. Buď Tvoja milosť nad nami, ó Hospodine, ako my na Teba očakávame!"
Kto prijíma Hospodina za svojho Boha, ten je v pravom zmysle slova šťastný, či už ide o národ, spoločnosť, jednotlivca. Ak si osvojíme opravdivú bázeň, posvätnú úctu, rešpekt pred Hospodinom, zbaví nás to falošného strachu, daruje nám to vyrovnanosť duše, daruje nám to opravdivé šťastie, ktoré bez Pána Boha nikto nemôže poznať a dosiahnuť. Potom na stretnutie s Hospodinom budeme čakať nie so strachom, ale s radosťou a túžbou.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
