V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

18. nedeľa po Sv. Trojici, Izaiáš 44, 6

Takto vraví Hospodin, kráľ Izraela a jeho Vykupiteľ, Hospodin mocností:  Ja som prvý, ja som i posledný,  okrem mňa nieto Boha. (Izaiáš 44, 6)

 Prostredníctvom proroka sa tu predstavuje Pán Boh izraelskému národu, svetu, nám.  "Ja som prvý, ja som i posledný."  On je nekonečný vo všetkých ohľadoch: v čase, v priestore, vo všetkom ostatnom.  Predstavme si čiaru, ktorá znázorňuje priebeh času.  Boží čas by sme mohli znázorniť priamkou, ktorá beží od nekonečna do nekonečna.  Naproti tomu čas jednotlivých ľudí, udalostí, epoch, štátnych spoločenstiev a všetkého ostatného, čo patrí k tomuto svetu,  musíme znázorniť úsečkami, krátkymi, kratučkými, ktoré majú začiatok a koniec.  Keď sa nachádzame uprostred týchto úsečiek, môže sa nám príslušný čas javiť ako veľmi dlhý,  ale keď nás prečítaný biblický text núti uvedomiť si nekonečnosť času, ktorý prislúcha Pánu Bohu,  naraz cítime, aké krátkodobé, kratučké sú všetky tieto pozemské veci a javy.  Pán Boh bol dávno predtým, než sa tieto veci začali,  a bude stále aj potom, keď sa tieto veci pominú.  To chcú povedať mocné slová, ktorými sa aj nám Hospodin predstavuje: "Ja som prvý, ja som i posledný."
 To platí aj v ostatných ohľadoch.  Všetkým zemským javom, aj nám ľuďom, prislúcha len maličká, nepatrná čiastočka priestoru,  a ani tá čiastočka nie je naša, je nám len požičaná.  Čím viac nám astronómia umožňuje poznať nepredstaviteľne veľké vzdialenosti vo vesmíre,  tým viac si musíme uvedomiť svoju priestorovú malosť.  Ale Hospodinovi patrí celý, nekonečný priestor,  ktorý poznáme a ktorý nepoznáme.
 Alebo si všimnime takú otázku závislosti.  Existencia vesmíru, existencia zeme, existencia ľudí a všetkých ostatných javov na zemi - to všetko je závislé, odvodené.  Nestvorili sme sa sami,  neuviedli sme sa do tohto sveta sami,  ale sme sem boli postavení.  Vo všetkých ohľadoch sme závislí, totálne závislí od Toho, ktorý nás stvoril, ktorý nás uviedol do tohto sveta.  To platí aj o všetkých ostatných živých bytostiach a veciach v našej blízkosti i v nekonečných diaľavách.  Jedine Ten, ktorý to všetko stvoril a neprestajne tvorí,  jedine On sám je nezávislý, jeho jestvovanie nie je odvodené.  Všetko, čo je, vďačí jemu za svoju existenciu a trvanie.  Ale On za to, že je, nevďačí nikomu,  On je sám od seba.  Jeho absolútna nezávislosť je niečo, čo si my vo svojej obmedzenosti nedokážeme ani predstaviť, ani pochopiť.  Aj túto tajomnú skutočnosť, jeho nezávislosť, vyjadrujú slová: "Ja som prvý, ja som i posledný."
 Toto poznanie nám umožňuje, ba nás núti vidieť všetky veci, udalosti a všetko ostatné v správnych rozmeroch a proporciách.  V nás je stála tendencia preceňovať svoju dôležitosť,  preceňovať dôležitosť vecí a javov okolo nás.  Ale keby sme stále mali na mysli Hospodinove slová: "Ja som prvý, ja som i posledný",  začali by sme vidieť seba, druhých ľudí a všetky veci okolo seba v správnejších, teda omnoho skromnejších, omnoho menších rozmeroch.  A k viere v Pána Boha patrí rozhodne aj toto.  Veriť znamená nielen uznávať, že Boh existuje,  ale neprestajne nosiť vo vedomí a podvedomí myšlienku, že On je nekonečný, že je absolútny.
 Nosiť túto myšlienku stále v sebe - to nie je iba záležitosť úzkej náboženskej životnej oblasti,  ale to má ďalekosiahle dôsledky pre praktický život.  Vidíme to hneď v tej istej kapitole, v ktorej sa nachádzajú slová: "Ja som prvý, ja som i posledný".  Hneď za týmito slovami nasleduje ostrá kritika, ostrý výsmech zo všetkých modiel pohanských národov,  z modiel, ktorými sa aj Izraeliti cítili priťahovaní.  Modly môžu na človeka pôsobiť určitou príťažlivosťou, kým pozerá len na ne.  Ale ak si súčasne uvedomí absolútnosť Hospodina,  naraz sa z modiel stávajú smiešne produkty ľudských rúk.  Mysliaceho človeka, ak myslí aspoň trocha dôsledným spôsobom, by to malo viesť k tomu, že sa od všetkých modiel dôkladne oslobodí.  "Ja som prvý, ja som i posledný" - to teda nie je izolovaná náboženská veta,  ale pre človeka je to veľké heslo slobody.  Kto sa v Izraeli chcel stať vnútorne slobodným od modiel okolitých pohanských národov,  ten v týchto slovách mal k tomu jedinečné povzbudenie  a súčasne vynikajúcu cestu k slobode.
 To je cesta k slobode aj pre nás,  lebo aj my sa nachádzame v mnohých ohľadoch vo vnútornej neslobode.  I keď tie staré pohanské modly pre nás nič neznamenajú,  je tak veľa vecí z moderného sveta, ktoré z nás robia vnútorne neslobodných ľudí!  Lebo veci, javy, ľudia, ktorým pripisujeme neprimerane vysokú hodnotu,  či pozitívnu, či negatívnu,  nás práve v dôsledku tejto našej mienky môžu urobiť vnútorne neslobodnými.  A preto nutne potrebujeme, aby s týmito našimi modlami bolo urobené to, čo sa v Izaiášovi, 44. kapitole, deje so starými pohanskými modlami:  aby na pozadí Hospodinovej nekonečnosti, Hospodinovej absolútnosti boli tieto veci v našich očiach pozbavené ceny, ktorú im neoprávnene pripisujeme.
 Pripisujeme neraz príliš veľkú cenu, veľkú moc peniazom a ostatným hmotným hodnotám.  Pravdaže, tieto veci sú v rozumnej miere potrebné, veď život si vyžaduje určité hmotné potreby.  Ale teraz myslíme na iné: na to, že peniazom sa veľmi často pripisuje určitá náboženská kvalita,  a to napríklad v mamonárskom vierovyznaní, že za peniaze si vraj možno kúpiť všetko.  Mnohí ľudia zastávajú aj dnes toto stanovisko.  V takejto absolútnej formulácii zaujíma táto veta v človeku miesto, ktoré patrí vlastne náboženskému vierovyznaniu.  Človek má dojem, že mnohé skúsenosti v živote túto vetu o všemohúcnosti peňazí potvrdzujú.  Ale keď si uvedomíme mohutný obsah vety,  ktorú v našom texte hovorí Hospodin: "Ja som prvý, ja som i posledný",  naraz nám musí byť jasné, že tá veta o údajnej všemohúcnosti peňazí je jednoducho nepravdivá.
 Nie je pravda, že za peniaze si možno kúpiť všetko.  Uvedomme si aspoň niekoľko vecí, ktoré za peniaze nemožno kúpiť.  Za peniaze si nemožno kúpiť pokoj svedomia, keď nás začne prenasledovať neodbytný pocit viny.  Za peniaze sa nemožno vykúpiť zo zodpovednosti pred Hospodinom.  Peniazmi, ani ničím iným, nemožno podplatiť Sudcu na poslednom súde.  Za peniaze si nemožno kúpiť človeka, ktorý by nás skutočne miloval.  Za peniaze si nemožno kúpiť pokoj v rodine.  Za peniaze si nemožno kúpiť vnútorne vyrovnanú, harmonickú, integrovanú osobnosť.  Za peniaze si nemožno kúpiť zmysel života.  Za peniaze si nemožno kúpiť slobodu od primitívnosti.  Za peniaze sa nemožno vykúpiť od nutnosti zomrieť.  Za peniaze si nemožno kúpiť večný život.  Je omnoho viac vecí, o ktorých musíme povedať, že si ich nemožno kúpiť za peniaze.  Ale už aj tie, čo sme spomenuli, ukazujú jasne, aké je to úbohé a smiešne, ak peniaze povýšime na boha.  Jedine Hospodin prostredníctvom svojho Syna Pána Ježiša Krista nám môže dať to, čo za peniaze nedostaneme.  Takže tá veta "Ja som prvý, ja som i posledný" by nás v našom vnútornom postoji mala zmeniť tak,  žeby sme sa stali vnútorne slobodnými voči všetkým zemským hodnotám, ktoré sa priveľmi núkajú do našej pozornosti.
 Sú veci, ktoré nám naháňajú príliš veľký strach  a ktoré nás ním zotročujú z tejto negatívnej stránky.  Môže to byť strach pred druhými ľuďmi,  pred nečakanými údermi osudu a podobne.  Takéto nepríjemné veci naozaj môžu prísť a môžu nám spôsobiť aj dosť utrpenia.  Ale treba nám vedieť, že aj všetky tieto veci sú veci s veľmi obmedzeným trvaním.  V dávnej i nedávnej minulosti existovali tyrani:  minuli sa a minú sa, ale Hospodin žije ďalej.  "Ja som prvý, ja som i posledný".
 Pán Ježiš na jednom extrémnom príklade ukázal, aká obmedzená je moc zla a aká neobmedzená je moc Pána Boha.  "Nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale dušu nemôžu zabiť.  Bojte sa skôr Toho, ktorý aj dušu aj telo môže zahubiť v pekle."  To sú slová, ktoré na jednej strane ukazujú, že človek, ktorý sa stane nasledovníkom Pána Ježiša, bude možno musieť znášať aj veľké utrpenie.  Ale súčasne sú to slová, ktoré vedú k veľkej vnútornej slobode.  Hospodin, ktorý je prvý, ktorý je aj posledný, nás obklopuje svojou večnou láskou  a nevzdáva sa nás ani v najťažších situáciách nášho života.  Od Božej lásky, ktorú nám prejavil vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi,  nás nič, ani smrť, nemôže odlúčiť.  Cesta k takejto vnútornej slobode od strachu nemusí byť ľahká,  ale treba nám vedieť, že je možná.  Pán Ježiš ochotne pomáha každému, kto sa touto cestou chce dopracovať k vnútornej slobode.
 Len veľmi stručne sme mohli ukázať, aký veľký praktický dosah majú slová nášho textu: "Ja som prvý, ja som i posledný".  V ďalšom uvažovaní by sme sa všetci mali usilovať objaviť, čo konkrétneho pre nás tieto slová môžu znamenať,  od ktorých vnútorných otroctiev, v ktorých sa nachádzame, nás môžu oslobodiť.  To je cieľ týchto slov:  aby sme sa pod ich vplyvom aspoň v jednom bode, v ktorom sme doteraz vnútorne zotročení,  aby sme sa aspoň v jednom bode stali vnútorne slobodnými ľuďmi,  a aby potom nasledovalo oslobodenie od mnohých ďalších zotročujúcich vecí.
 Keď sa Pána Ježiša opýtali, ktoré je prvé, veľké, to znamená najväčšie, rozhodujúce prikázanie Božieho zákona, odpovedal takto:  "Prvé je toto: Počuj, Izrael! Pán, náš Boh, je jediný Pán.  Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca a z celej duše a z celej mysle a z celej sily.  Druhé je toto: Milovať budeš blížneho ako seba samého.  Nad tieto niet iného väčšieho prikázania."
 Tým Pán Ježiš ukázal dve stránky postoja, ktorý od nás vyžaduje poznanie vyjadrené v našom texte z Izaiáša.  Na jednej strane je to právo a povinnosť oslobodiť sa od všetkého, čo je v našom živote v protiklade s jedinečnou suverénnosťou Hospodina,  na druhej strane je to plná, totálna túžba po Hospodinovi, rešpektovanie Hospodina, láska k Hospodinovi.  Z nej potom má vyplývať jasné, tvorivé formovanie života v každodenných situáciách.  Suma zákona - tak sa totiž volajú Ježišove slová, ktorými zhrnul obsah celého Božieho zákona,  suma zákona sa teda netýka iba úzkej oblasti náboženského života,  ale je to vynikajúca smernica pre formovanie života v slobode a pre rozhodovanie v každom položení.  Kto sa podľa nej bude riadiť, dosiahne nie zdanlivé, ale skutočné šťastie  a bude požehnaním aj pre svoje okolie.

Amen

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.