V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

20. nedeľa po Sv. Trojici, Žalm 90

Pane, ty si býval naším príbytkom z pokolenia na pokolenie.  Skôr, ako sa vrchy zrodili, ako boli utvorené zem a svet, ty si Boh od vekov až naveky.  Do prachu vraciaš človeka a vravíš: Vráťte sa, ľudskí synovia!  Lebo v tvojich očiach je tisíc rokov ako včerajší deň, keď sa pominul, a ako nočná stráž.  Odplavuješ ich, sú ako spánok za rána, sú ako tráva, ktorá raší;  za rána kvitne, mení sa, podvečer vädne, usychá.  Lebo my hynieme od tvojho hnevu a tvoja prchkosť nás desí.  Pred seba postavil si naše viny a naše tajné hriechy do svetla svojej tváre.  Lebo pre tvoj hnev miznú všetky naše dni, končíme svoje roky ako vzdych.  Čas nášho života je sedemdesiat, pri dobrej sile osemdesiat rokov; ich pýchou je námaha, strasť; on rýchlo prejde, a my odletíme.  Ale kto pozná silu tvojho hnevu? A tvoju prchkosť, ako žiada tvoja bázeň?  Uč nás tak počítať dni života, aby sme múdre srdce získali.  Vráť sa, ó Hospodine! Dokedy...? Zmiluj sa nad svojimi sluhami!  Nasýť nás ihneď zrána svojou milosťou, aby sme po všetky svoje dni radostne plesali.  Potešuj nás toľko dní, koľko si nás ponižoval, toľko rokov, koľko sme zlé veci videli.  Na tvojich sluhoch nech je zrejmé tvoje dielo a na ich synoch tvoja veleba.  Láskavosť Pána, nášho Boha, nech je nad nami! A utvrď pri nás dielo našich rúk; ty utvrď dielo našich rúk! (Žalm 90)

 Ľudský život je ako kniha, do ktorej sa neprestajne niečo zapisuje.  Zapisujú sa do nej udalosti, ktoré vstupujú do nášho života bez nášho pričinenia, udalosti príjemné i nepríjemné.  Zapisujú sa tam ľudia, s ktorými máme do činenia, ľudia blízki i menej blízki,  zapisuje sa tam naše spolužitie, komunikácia s nimi.  Zapisujú sa naše činy, dobré i zlé, naše spôsoby správania,  zapisuje sa aj to, čo sme mali urobiť a neurobili sme.  Zapisuje sa všetko, neprestajne.  Rokmi ustavične rastie obsah knihy života každého jedného z nás.
 Z času na čas si pripomíname jednotlivé veci z tejto knihy.  Nielen pripomíname, ale o nich aj uvažujeme, hodnotíme ich.  Kladieme si otázku, aký je ich zmysel.  Aký je zmysel nielen jednotlivých udalostí, ale zmysel celej tej knihy, celého života.
 Ak na svoj život pozeráme ako na niečo izolované, nedokážeme objaviť jeho zmysel.  Kto chce nájsť globálny zmysel, zmysel svojho života ako jedného celku, ten potrebuje na to vieru v Pána Boha.  Kto odmieta myšlienku, že nad týmto svetom a nad každým ľudským životom je niekto, kto je absolútne nadradený,  ten pristupuje k životu nihilistickým spôsobom,  to znamená, že nedokáže objaviť trvalý, konečný zmysel v ničom.  V očiach nihilistu vesmír nemá zmysel, príroda nemá zmysel, dejiny nemajú zmysel, ľudská spoločnosť nemá zmysel, život jednotlivého človeka nemá zmysel.
 Písmo sväté nám predkladá inú koncepciu života.  Vychádza z presvedčenia, že je tu Ten, ktorý je absolútnym základom všetkého bytia, Pán Boh, Hospodin, Stvoriteľ.  On dáva zmysel všetkému, čo by sa nám bez neho javilo ako nezmyselné.  On dáva zmysel aj knihe nášho života.  On dáva zmysel aj tomu, v čom my na prvý pohľad, pri prvom stretnutí nedokážeme objaviť zmysel,  alebo čo sa nám v dôsledku našej obmedzenosti môže javiť ako nezmyselné.
 Hovorí o tom aj pozoruhodný žalm 90., ktorý sme si na začiatku kázne prečítali.  Je to žalm o Pánu Bohu a o človeku,  žalm, ktorý ukazuje, že primerane hovoriť o človeku je možné len v spojitosti s Pánom Bohom.  Hospodin je tu predstavený ako večný Boh, Boh od vekov až naveky.  On bol tu skôr, ako sa zrodili vrchy, ako boli utvorené zem a svet.  My ľudia sme väzňami času, sme viazaní na svoju stále sa pohybujúcu prítomnosť,  ale On nie je pripútaný na tok času, ako ho my vnímame.  Múdry musel byť autor žalmu, keď napísal tieto tajomné slová:  "Lebo v tvojich očiach je tisíc rokov ako včerajší deň, keď sa pominul, a ako nočná stráž."  Generácia za generáciou defiluje pred jeho očami.  Generácie veriacich ľudí si uvedomujú, že nie sú izolovaní, že nie sú stratení,  ale že majú tesný, nezničiteľný vzťah k Pôvodcovi a Pánovi tvorstva.
 Vyhranená, myšlienkovo bohatá koncepcia ľudského života je vyjadrená v prvých slovách žalmu:  "Pane, ty si býval naším príbytkom z pokolenia na pokolenie."  Ty si býval naším príbytkom, ty si naším príbytkom:  V tvojom srdci sme zapísaní, ty o nás všetko vieš,  len tvojej láske vďačíme, že sme tu na tomto svete  a že náš život napriek všetkému má zmysel.  Za svoj vznik, za svoje trvanie, za zmysel nášho jestvovania vďačíme iba tebe.
 Tebe sme zároveň v plnej miere zodpovední.  Ty vieš o nás všetko.  Pred ľuďmi môžeme všeličo zo svojho života skryť,  ale pred Tebou nijaké zatajovanie neprichádza do úvahy.  Ty vieš o našich hriechoch, vieš o našich vinách.  Ty vieš aj o bolestiach a utrpení, ktoré prichádza do nášho života.  Vieš aj o tom, ako nás trápi pominuteľnosť života a myšlienka na smrť.  Naším šťastím je, že aj so svojou vinou a výčitkami svedomia,  ale aj so svojimi bolesťami môžeme prichádzať k tebe.  Daruj nám istotu, že aj teraz, aj v budúcnosti sme a stále budeme v tvojich rukách.
 Veľkolepé vypočutie týchto prosieb, ktoré sú obsahom 90. žalmu, nám Pán Boh daroval v Ježišovi Kristovi.  On vyriešil problém našej viny,  on nás uistil a uisťuje, že aj v utrpení, ktorého zmysel nerozumieme, sme v Božích rukách,  on nám svojimi sľubmi a svojím vzkriesením daroval istotu, že od Božej lásky nás ani smrť nemôže odlúčiť.
 Ak chceme správne čítať knihu svojho života, treba nám mať stále na mysli to, čo hovorí 90. žalm.  Len ak vážne berieme do úvahy, aké rozhodujúce miesto má Pán Boh v našom živote, pochopíme správne svoj život.
 Pre správne chápanie svojho života sa mnoho môžeme naučiť z príbehov iných ľudí.  Predovšetkým z príbehov biblických postáv.  Biblia je bohatá galéria životných príbehov ľudí.  Jednotlivé prvky týchto príbehov sú v Biblii prezentované vo svetle viery v suverénne nadradeného Boha.  V niektorých z týchto príbehov, udalostí, činov môžeme spoznať nejednu udalosť z vlastného života,  a nielen spoznať, ale v tomto svetle ju aj hodnotiť,  pochopiť novým spôsobom,  osvojiť si korekcie pre budúce formovanie svojho života.  Pripomenieme si niekoľko typických biblických životných udalostí a spôsobov videnia vlastného života.
 Pán Boh nám dáva množstvo darov.  Všetko, čo máme, pochádza od neho.  Bez neho by sme nežili, bez neho by sme nič nemali.  Človek to môže uznať a za prijaté a každodenne prijímané dary ďakovať.  Tak robí autor krásneho ďakovného 103. žalmu:  "Dobroreč, duša moja, Hospodinovi a celé moje vnútro Jeho svätému menu!  Dobroreč, duša moja, Hospodinovi a nezabúdaj na žiadne Jeho dobrodenia!"  Tak urobil Samaritán, ktorého Ježiš vyliečil z malomocenstva.  Existuje aj iný postoj: neuznať, ignorovať, že všetko, čo máme, máme od Pána Boha.  Tí deviati uzdravení sa nepoďakovali.  Čo je na túto tému zapísané v knihe nášho života?
 Kráľ Dávid sa dopustil ťažkého hriechu.  Usiloval sa to zakryť, aby okolie nič nevidelo, a myslel si, že všetko je v poriadku.  Pred ľuďmi môže človek všeličo skryť, ale nie pred Bohom.  Z Božieho poverenia prišiel za ním prorok Nátan, porozprával mu príbeh o ovečke  a keď sa Dávid rozhneval na človeka, ktorý sa v tomto príbehu dopustil nespravodlivosti, povedal mu Nátan: "Ty si ten muž."  Tak mu otvoril oči, aby si konečne aj sám uvedomil, aký ťažký hriech spáchal.  Dávid to pochopil  a takzvané "kajúce" žalmy, ktoré sa mu pripisujú, sú klasickým prejavom ľútosti, pokánia a prosby o silu k novému životu.  Táto situácia sa nespočetnekrát opakuje: človek zakrýva svoj hriech, pred druhými, pred sebou a chce naň zabudnúť.  Ale po odstupe času si svoj hriech a svoju vinu ostro uvedomí.  Dokážeme cez tento príbeh poznať niečo zo svojho vlastného života?
 V podobenstve o stratenom synovi vykreslil Ježiš človeka, ktorému sa dobre žilo v rodičovskom dome.  V mladíckej nerozvážnosti odišiel od otca,  otcove hodnoty rozhádzal, premrhal na plytké a nebezpečné rozkoše,  nakoniec sa dostal na existenčnú a existenciálnu nulu.  Cez túto veľmi drahú školu sa mu otvorili oči a on spoznal, aká prevrátená je to myšlienka, chcieť žiť preč, ďaleko, izolovane od otca, od Boha.  Mal šťastie, že mu ostala spomienka na otcovský dom,  mal šťastie, že múdry, veľkodušný otec mu otvoril cestu do novej budúcnosti.  To je podobenstvo o veľkom úteku a veľkom návrate.  Koľko je ľudí, ktorí za takú drahú cenu získali nové poznanie a vrátili sa,  a koľko je tých, ktorí sa stále nachádzajú na úteku  a blížia sa k svojej existenčnej a existenciálnej nule.  Ktovie, či sa dajú poučiť.  Kto sa nedá poučiť ani takýmto stroskotaním, približuje sa k tragickému koncu.  Nájdeme niečo na túto tému v osobných knihách nášho života?
 Jób je v Biblii predstavený ako spravodlivý človek, ktorý bol úspešný aj pokiaľ ide o časné hodnoty.  Bol zdravý, mal rodinu, mal veľké bohatstvo.  Na popud žalobcu - satana ho Hospodin postavil na ťažkú skúšku,  či ostane verný aj potom, keď mu toto vonkajšie šťastie bude odňaté.  Ťažká skúška prišla, ale Jób nevedel, že to, čo ho postihlo, má takýto zmysel.  Stratil svoje bohatstvo, zahynuli mu všetky deti, on sám upadol do veľmi ťažkej choroby.  V jeho príbehu sa môže spoznať každý, komu sa prihodia také ťažké veci.  Jób sprvu znášal ťažké utrpenie,  ale potom, keď sa utrpenie stalo skoro neznesiteľným, a keď trvalo príliš dlho,  preklial deň svojho narodenia  a otvorene povedal svojim priateľom, že absolútne nerozumie, prečo Pán Boh s ním takto nakladá.  Dlhý čas trvala v jeho utrpení a v jeho mysli táto neistota.  Nakoniec si uvedomil, že cez utrpenie sa dostal k omnoho hlbšiemu poznaniu Pána Boha, než aké mal dovtedy.  Vyznal: "Len z chýru som počul o tebe, ale teraz ťa moje oko videlo."  Ako my vnútorne spracúvame svoje utrpenia?
 Človek sa dostáva aj do iných situácií, v ktorých je postavený na skúšku, či za všetkých okolností zostane verný Pánu Bohu.  Tak sa stalo Danielovi v nepriateľskom prostredí, v babylonskom zajatí.  Nútili ho, aby sa za určitý čas prestal modliť Pánu Bohu.  Za neposlušnosť hrozili, že ho hodia do jamy s levmi.  Mnohí iní by pred touto hrozbou ustúpili.  Ale Daniel ostal verný a bez prestania sa modlil i naďalej.  Hodili ho do tej jamy, a Boh ho zachránil.  On ostal verný, hoci vopred nevedel, ako sa to skončí.  Ostal verný aj s rizikom, že ho tie levy roztrhajú.  Po akú mieru siaha naša odvaha a vernosť?
 Ježišov učeník Peter síce sebavedome vyhlásil, že Ježiša nezaprie a neopustí, i keby mal s ním zomrieť.  Ale vo chvíli ohrozenia tri razy povedal, že Ježiša nepozná.  Potom sa ho zmocnila veľká ľútosť  a sám od seba by sa nebol vedel vyrovnať s týmto zlyhaním.  Iniciatívy sa ujal vzkriesený Pán, umožnil mu urobiť nové vyznanie,  dal tak najavo, že mu odpúšťa,  a znova ho povolal do svojej služby.  Nájdeme aj my vo svojom živote podobne situácie  a uvedomujeme si, že žijeme z lásky a milosti nášho Pána Ježiša Krista?
 Saul-Pavel bol sprvoti krutým nepriateľom všetkého kresťanského.  Usiloval sa umlčať a vyhubiť všetko to nové, čo priniesol Ježiš Kristus.  Z iniciatívy vzkrieseného a osláveného Ježiša Krista nastal taký zásadný obrat v jeho živote, že sa z neho stal veľký apoštol toho Pána, ktorého predtým prenasledoval.  Celý svoj ďalší život venoval Pánovi.  U viacerých kresťanov sa nájdu body ostrého obratu do protichodného smeru ako u tohto apoštola.  Čo je na túto tému zapísané v knihe nášho života?
 Človek sa môže dostať do úplnej izolácie - ako Ján, autor knihy Zjavenie, keď bol vykázaný na ostrov Patmos.  Izolácia môže byť zhubná,  ale ak ju človek prežíva s vedomím Božej prítomnosti  a je otvorený Božiemu hlasu a Božím víziám,  môže byť aj samota izolácie miestom tvorivosti vysokého rangu.  Milujúcim Boha všetky veci slúžia na dobro,  teda aj veci, ktoré sú na prvý pohľad nepríjemné.  Kniha Zjavenia, ktorá vznikla na ostrove Patmos, ak ju správne čítame a správne interpretujeme, obsahuje veľmi dôležité posolstvo.  Z novej doby môžeme spomenúť Dietricha Bonhoeffera, ktorý z väzenia prepašoval ceduľky, ktoré sa stali dôležitým impulzom pre moderné teologické myslenie.  Poznáme aj my z knihy svojho života také javy, keď Pán Boh aj niečo, čo sa nám javilo ako zlé, urobil východiskom k niečomu dobrému?
 Iba niekoľko príkladov sme vybrali z bohatej galérie biblických postáv.  V Biblii ich je veľmi mnoho.  Nič nám nebráni čítať si ich,  a to nie ako niečo, čo sa nás netýka,  ale ako niečo, čo nám podstatne pomôže pochopiť náš vlastný život.  Pri uvedených a všetkých ostatných biblických príbehoch je dôležité vidieť toto:  Svoj život môžeme správne pochopiť a ďalej ho správne usmerňovať,  len ak budeme vážne brať posolstvo 90. žalmu,  že totiž rozhodujúce miesto v našom živote patrí Pánu Bohu.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.