Ján 11, 20 - 27
Keď Marta počula, že Ježiš prichádza, šla Mu naproti, Mária však sedela doma. I povedala Marta Ježišovi: Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat umrel. Ale aj teraz viem, že čokoľvek by si prosil od Boha, dá Ti Boh. Povedal jej Ježiš: Tvoj brat vstane z mŕtvych. Marta mu odpovedala: Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň. Riekol jej Ježiš: Ja som vzkriesenie a život - kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie, a nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Či veríš tomu? Povedala Mu: Áno, Pane, ja som uverila, že Ty si Kristus, Syn Boží, ktorý mal prísť na svet. (Ján 11, 20 - 27)
Nosnosť určitého mosta sa pozná vtedy, keď ho maximálne zaťažíme. Ak budeme po moste ťahať iba detský vozík, nezistíme, koľko most unesie. Ale ak celú plochu mosta zaplníme ťažko naloženými nákladnými autami, a most pevne stojí, vtedy je jasné, že nosnosť mosta je veľmi veľká.
Podobne je to s nosnosťou určitého životného názoru. Nosnosť určitého životného názoru sa nedá poznať vtedy, keď sa človeku všetko alebo skoro všetko darí. Nosnosť životného názoru sa poznáva vtedy, keď do života prichádzajú tie najťažšie zaťažkávacie skúšky, dlhé utrpenie alebo smrť. Ako sa vtedy osvedčí životný názor, ktorý človek zastáva? Pomôže človeku v tých najťažších chvíľach, alebo úplne sklame? Ako sa v najťažších zaťažkávacích skúškach života osvedčujú životné názory, v ktorých niet viery v Pána Boha? A ako sa v tých istých situáciách osvedčí viera v Pána Boha?
Za povšimnutie stojí táto skutočnosť: Sú neveriaci ľudia, ktorí v hodine zomierania obracajú svoj pohľad na Pána Boha, na Pána Ježiša Krista, ktorí si žiadajú Večeru Pánovu, ktorí túžia po niekom, kto by sa s nimi pomodlil. O niektorých z nich vieme, ale určite je aj mnoho takých, o ktorých nevieme. Ale či poznáme takého veriaceho človeka, ktorý by sa v hodine zomierania chcel zbaviť svojej viery?, ktorý by vzýval niektorého neveriaceho filozofa, aby ho zbavil viery v Boha? Z tejto jednoduchej, ale mimoriadne dôležitej skutočnosti vidíme, že viera v Pána Boha je spoľahlivým mostom, po ktorom môžeme prejsť aj cez priepasť smrti, ale nevera nám nijaký takýto most neposkytuje. A tak sa človek môže len diviť, prečo sa mnohí ľudia rozhodujú žiť bez spoľahlivého mosta viery.
Mária a Marta, keď im zomrel brat Lazár, boli veľmi smutné. Tieto pocity poznáme veľmi dobre z vlastnej skúsenosti, a tak ich netreba podrobne vysvetľovať. Ale tieto dve sestry nám poskytujú dôležité poučenie: Keď sa dostali do ťažkého položenia, ihneď hľadajú kontakt s Pánom Ježišom. Berú vážne jeho slová, ktoré povedal o sebe: Ja som tá cesta i pravda i život. Posielajú pre neho, lebo čakajú od neho pomoc. Ešte nevedia, akú pomoc im poskytne, ale svoju bolesť nechcú niesť bez neho. Neobracajú sa na nikoho iného, lebo vedia, že účinná pomoc môže prísť len od neho. Ich vnútorný postoj vyjadrujú slová, ktoré v inej súvislosti povedal Peter: "Pane, ku komu pôjdeme, slová večného života máš a my sme uverili a poznali, že ty si Kristus ten Svätý Boží." Ich vnútorný postoj vyjadrujú slová emauských učeníkov: "Zostaň s nami, Pane, lebo sa zvečerieva a deň sa nachýlil." Keď prišla do ich života tma hrozného smútku, vedeli, že jediné svetlo, ktoré ju môže rozohnať, je Pán Ježiš Kristus.
Keď na nás príde veľký smútok, s ktorým si nevieme dať rady, mali by sme ísť najkratšou cestou k Pánu Ježišovi Kristovi. Keď sa druhí dostanú do veľkého smútku a my im chceme pomôcť, čítajme s nimi povzbudivé slová Písma, modlime sa s nimi, a tak ich priveďme do blízkosti Pána Ježiša.
Len o troch ľuďoch sa v evanjeliách hovorí, že ich Pán Ježiš vzkriesil zo smrti a tak vrátil späť do tohto života. Je to Jajrova dcéra, mladík v Naime a Lazar. Títo ľudia museli potom znova zomrieť. Prečo ich vzkriesil? Prečo iba troch? Aby ukázal všetkým: aj veriacim, aj neveriacim, aj pochybujúcim Tomášom, že jeho sila je veľká, že on je mocnejší ako smrť. O kráľovstve Božom hovoril v podobenstvách. Aj tieto tri prípady vzkriesenia sú znamenia, podobenstvá toho vzkriesenia, ktorým máme byť privedení k novému životu v Božom večnom svete. Treba ich chápať ako posolstvo života pre všetkých ľudí. Kedykoľvek sme zasiahnutí smútkom z rozlúčky s blízkymi ľuďmi, mali by sme myslieť na tých troch vzkriesených, mali by sme myslieť na Pána Ježiša, ktorého láska je mocnejšia ako smrť.
On je ochotný prísť k človeku aj v poslednej hodine, k človeku, ktorý ho cez celý život odmietal a staval sa proti nemu. Zločinec na kríži v posledných hodinách svojho života sa pozrel kriticky na svoj život a zatúžil po Spasiteľovi. Povedal mu: "Ježiš, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva." Pán Ježiš ho prijal i v tej poslednej hodine. Povedal mu: "Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji."
Ale čakať na poslednú hodinu je veľmi riskantné. Veď je otázka, či človek vtedy nájde cestu k Ježišovi. Či bude mať pri sebe človeka, ktorý by mu povedal niekoľko rozhodujúcich Ježišových slov, ktorý by sa pomodlil spolu s ním. Človek riskuje, že nebude mať most, po ktorom by prešiel do večného života. Preto treba urobiť čím skôr to, čo urobila Marta: prijať Pána Ježiša s úprimným vyznaním: "Áno, Pane, ja som uverila, že si ty Kristus, Syn Boží, ktorý mal prísť na svet."
Všetci máme ľudí, pre ktorých nám krváca srdce, že nie sú pri Pánu Ježišovi. Modlime sa za nich vytrvalo, aby nemohli odolať Božej láske, ktorá ich priťahuje k Spasiteľovi. Okrem toho by sme vždy mali byť pripravení, aby sme človeku, ktorý sa nachádza v posledných hodinách svojho života, alebo v akejkoľvek inej ťažkej situácii, a pocíti silnú potrebu duchovnej pomoci, aby sme mu vedeli vhodným spôsobom pomôcť. Vedieť naspamäť niekoľko vhodných biblických citátov. Napríklad žalm 23: "Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku." Ježišove slová o tom, že tých, čo ho nasledujú, nikto nevytrhne z jeho ruky. Ježišove slová, ktorými ponúka pokoj. Takéto slová majú pre človeka v ťažkej situácii veľmi veľkú cenu.
Ak by sme v takej situácii nemali čo povedať, trápilo by nás to. Ako toho herca, ktorý svojmu kolegovi, čo ležal na smrteľnej posteli, nevedel vyhovieť, keď ho ten požiadal, aby sa s ním pomodlil Otčenáš. Na jeho žiadosť odpovedal s trpkým zahanbením: "Nehnevaj sa, ale nemám pri sebe šepkára."
Vraciame sa k Márii a Marte. Tieto sestry nepredpisujú Pánu Ježišovi, čo má pre ne urobiť. Len vyjadrujú svoj veľký smútok z toho, čo ich postihlo, a vyjadrujú svoju veľkú dôveru, ktorú majú v srdci k Pánu Ježišovi. Všetko ostatné nechávajú na neho. Ako sa dieťa oddáva do náručia milujúcej matky, ako sa pacient oddáva do rúk lekára, ktorému dôveruje, tak sa tieto dve ženy oddávajú do rúk Spasiteľa, a čakajú pokorne a plné dôvery, čo On urobí. Mali by sme sa od nich naučiť oddávať sa takto do jeho rúk a trpezlivo čakať, čo On urobí.
I keď sa sila mosta skúša maximálnym zaťažením, po moste sa chodí aj s menšími nákladmi. Pán Ježiš chce byť v našom živote nielen vtedy, keď prídu extrémne ťažké situácie, ale vždy. Extrémne ťažké situácie prezrádzajú pravdu o všetkých situáciách života. Keďže je pravda, že bez Pána Ježiša nemôžeme zvládnuť najťažšie situácie života, tak potom je pravda aj to, že bez neho nemôžeme zvládnuť pekným a správnym spôsobom ani tie ostatné situácie. Kto s vierou, s plným presvedčením zopakuje Martino vyznanie: "Ty si Kristus, Syn Boží, ktorý mal prísť na svet", ten získa pre celý svoj život niečo, čo sa nedá kúpiť za žiadne peniaze. Získa istotu, že ho Pán Ježiš miluje. Byť milovaný a vedieť a mať istotu, že nás miluje Ježiš, tá najčistejšia a najmocnejšia bytosť, to je nesmierne pevná opora pre život.
Kto prijme Pána Ježiša, získa pokoj, ktorý bude strážiť jeho srdce pred všetkými ničivými, deštruktívnymi vplyvmi. Ježišov pokoj ako strážca ľudského srdca zachoval už mnohých pred nesprávnymi a nebezpečnými krokmi, zachoval mnohých pred stroskotaním, a to isté môže jeho pokoj znamenať aj pre nás.
Kto prijme Pána Ježiša, stane sa jeho nasledovníkom v láske a milosrdenstve. Nasledovať Pána Ježiša v tomto životnom programe - to dáva človeku celkom novú kvalitu bytia a dvíha jeho bytosť na novú úroveň.
Kto prijme Pána Ježiša, bude vedieť správne odhadnúť, čo je v živote najdôležitejšie, a v dôsledku toho sa bude vedieť povzniesť nad malichernosti, nedá sa opantať príťažlivým leskom pominuteľných vecí, ale zviaže svoje srdce s hodnotami, ktoré si i v mori pominuteľnosti zachovávajú trvalú platnosť.
Kto prijme Pána Ježiša, zachová si podľa jeho vzoru čisté srdce, a to aj vtedy, keď sa bude pohybovať uprostred nečistoty. Blahoslavení sú ľudia čistého srdca, lebo oni Boha uvidia.
Kto prijme Pána Ježiša, bude mať silu znášať aj pohanenie pre Kristovo meno a pre vernosť jeho zásadám. Z jeho rúk nás nemôže vytrhnúť ani prenasledovanie a ponižovanie, ktoré sa nám dostane pre nasledovanie Ježiša Krista.
Keď vieme, že všetko toto nám Pán Ježiš môže a chce dať, chceli by sme vari čo len jeden deň prežiť bez neho? Pri pohľade na postoj Márie a Marty si kladieme otázky o sebe: Po akých mostoch chodíme v živote? Či sa nám už neraz tie naše mosty, prehnité mosty, neprelomili pod nohami, a či sme sa tak nedostali na okraj katastrofy? Koľko takých ľudí poznáme, ktorým sa pod nohami prelomili prehnité mosty a priviedli ich na okraj katastrofy alebo rovno do katastrofy! Keď toto všetko vieme, mali by sme chcieť chodiť po jedinom skutočne spoľahlivom moste, ktorým je viera v Trojjediného Pána Boha a upnúť svoje srdce na toho, ktorý nám Pána Boha jedinečným spôsobom predstavil, na nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Takýto spôsob myslenia a života - to je skutočne spoľahlivý most v živote aj pri smrti.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
