Pamiatka reformácie, 1. list Korintským 1, 18
Slovo o kríži je bláznovstvom tým, čo hynú, ale nám, ktorí dosahujeme spasenie, je mocou Božou. (1. list Korintským 1, 18)
Text dnešnej kázne sa okrem prečítaných slov bude skladať z viacerých biblických textov, ktoré si budeme čítať postupne. Takýto zložený text súvisí s témou kázne.
Najprv si stručne pripomenieme obsah dnešného sviatku. Dňa 31. októbra roku 1517 pribil Dr. Martin Luther na dvere chrámu vo Wittenbergu 95 téz proti predávaniu odpustkov a proti hrozným nešvárom, ktoré boli s tým spojené. Tézy boli mienené ako podklad akademickej dišputy na univerzite - tá sa však neuskutočnila. Vďaka kníhtlači, ktorú len pred niekoľkými desaťročiami vynašiel Ján Guttenberg, sa Lutherove tézy za dva týždne rozšírili po celom Nemecku. Tak sa začína rýchly sled udalostí v Nemecku a Európe, ktoré poznáme pod menom reformácia. Pribitie 95 téz označujeme za začiatok tohto mohutného hnutia v cirkvi a spoločnosti, hnutia, ktoré neostalo obmedzené na nemecké krajiny, ale rozšírilo sa ďaleko za ich hranice, aj do vtedajšieho Uhorska, teda aj k nám na Slovensko. Dnes, 31. októbra roku 2007, je 490. výročie tejto mimoriadnej udalosti. O desať rokov - ak Pán Boh dá - sa bude svätiť 500. výročie. S udalosťami, ktoré sú súčasťou reformácie, by sme sa mali čím podrobnejšie oboznámiť, či už pomocou kníh, článkov, alebo prostredníctvom internetu. Kto sa pokladá za evanjelika, za protestanta, mal by o týchto dejinných udalostiach vedieť čím viac.
V dnešnej kázni sa chceme venovať inej veci: Všimnúť si niečo z duchovného odkazu reformácie aby sme boli informovaní nielen o historických udalostiach, ktoré sú s týmto hnutím spojené, ale aj o teologických myšlienkach, ktoré majú pre reformáciu základný význam, bez ktorých by reformácia nebola mohla vzniknúť. Oboje je potrebné: aj historické poznanie, aj teologické pochopenie. Pokiaľ ide o náboženskú, teologickú podstatu reformácie, mali by sme si z týchto myšlienok čím viac nielen zapamätať, vedieť o nich porozprávať, ale tie by sa mali stať záležitosťou nášho srdca a mali by sa prejaviť aj v chápaní a každodennom stvárňovaní nášho života. To by bolo správne svätenie Pamiatky reformácie.
Dnes by sme sa chceli pozrieť podrobnejšie na náboženský význam jedného symbolu, ktorý Luther chápal ako obrazné vyjadrenie svojej teológie, to zároveň znamená: reformačnej teológie. Týmto symbolom je Lutherova ruža. Pravdepodobne sme sa všetci s týmto symbolom už stretli. Pripomenieme si jej jednotlivé zložky. V strede je čierny kríž. Kríž je v červenom srdci. Kríž v červenom srdci je položený na bielej ruži, obklopený bielou ružou. Biela ruža je obklopená modrou farbou, farbou neba. Okolo celého tohto symbolického obrazu je zlatý kruh, zlatá obrúčka. Lutherova ruža sa vyskytuje v rozličných obmenách. Ale spomenuté prvky Lutherovej ruže a ich uvedené farby predstavujú autentickú Lutherovu ružu. Vo svojom liste z 8. júla 1530 sám Luther tento symbol interpretoval. Jeho interpretácie sa aj my teraz budeme pridŕžať
V stredobode Lutherovej ruže je kríž. Jeho význam a dôležitosť je opísaná na viacerých miestach Novej zmluvy. Prečítali sme si aspoň jedno z nich - z Prvého listu Korintským: "Slovo o kríži je bláznovstvom tým, čo hynú, ale nám, ktorí dosahujeme spasenie, je mocou Božou." Kríž je symbol historickej udalosti ukrižovania Ježiša Krista na Golgote v prvej tretine prvého storočia nášho letopočtu. Symbol kríža nám hovorí, že význam Ježišovej smrti ďaleko prevyšoval historický aspekt tejto udalosti. Je to Boží akt vykúpenia, oslobodenia človeka z kliatby hriechu a viny. V dôsledku vykupiteľskej smrti Ježiša Krista nám je ponúknuté a darované ospravedlnenie. Reformácia to zdôraznila slovami: "sola redemptione Christi" - jedine Kristovým vykupiteľským, oslobodzujúcim činom. Toto ospravedlnenie sa týka celého ľudstva, týka sa každého z nás osobne.
Kríž je symbol, v ktorom je zakódované posolstvo najvyššej dôležitosti. Symbol kríža sa každému z nás prihovára osobným posolstvom: Človeče, Boh ťa miluje, teba miluje, absolútnou láskou. Boh ťa miluje tvorivou láskou, a i keď si vo svojom živote veľa skazil, i ak si si svoj život načisto pokazil a zbabral, Boh ti ponúka novú šancu. Ako otec v podobenstve prijal strateného, márnotratného syna, tak Boh prijíma teba. Pán Boh to robí zo svojej milosti. Treba nám v tom počuť reformačný dôraz: iba milosťou, sola gratia. Nikto Pána Boha na to nenahováral, on to urobil zo svojej iniciatívy. Túto jeho milosť si nemožno ničím zaslúžiť; ani takzvanými "dobrými skutkami", ani púťami k takzvaným ostatkom, relikviám svätých a ďalšími takzvanými záslužníckymi činmi, a už vôbec nie kupovaním odpustkových cedúľ. Predávanie odpustkov dominikánskym mníchom Jánom Tetzelom bolo do neba volajúcim zneužitím náboženského cítenia ľudí, zneužitím, ktoré sa zakladalo na psychologickom terorizovaní nevedomých ľudí.
Do tejto hroznej situácie zaznelo Lutherovo, z Biblie odvodené slovo: Ustrašený človeče, Boh ťa miluje ako svoje dieťa, Boh ťa bez tvojich zásluh a hodností, bez kupovaných odpustkov, ospravedlňuje, odpúšťa ti, prijíma ťa, akceptuje ťa, v Ježišovi Kristovi ťa berie za ruku a vedie ťa na novú cestu života. Toto posolstvo, posolstvo kríža, bolo úžasným oslobodením ľudí. Oslobodzujúce posolstvo kríža dáva človeku možnosť zhodiť zo seba balast zotročujúcich povier a dáva mu dôležitý predpoklad, aby sa stal slobodnou bytosťou, slobodnou osobnosťou. Pod vplyvom tohto posolstva vyrástlo na protestantskej pôde mnoho slobodných, tvorivých osobností.
Symbol kríža je vložený v srdci - v ľudskom srdci. Kristov kríž s celým svojím obsahom je objektívna skutočnosť, nezávislá od vedomia, uznania a prijatia zo strany ľudí. Nepriateľov Kristovho kríža je mnoho, ale tento symbol sa napriek nepriateľstvu a prenasledovaniu cez dvetisíc rokov prihovára ľudstvu. Ale ak Kristov kríž s celým svojím obsahom má mať význam, dosah na jednotlivého človeka, musí byť toto posolstvo prijaté, prijaté do srdca, do najvnútornejších sfér ľudskej bytosti, aby odtiaľ, zo samého centra bytosti vysielalo oslobodzujúce a tvorivé lúče do všetkých oblastí života človeka a cez neho do všetkých oblastí života malých i veľkých spoločenstiev. Preto je dôležitá nielen Božie veľkolepá ponuka, ale nevyhnutné je aj jej prijatie zo strany človeka. Táto nevyhnutnosť je symbolizovaná srdcom. Akt prijatia a stáleho prijímania Božej ponuky má svoje meno: nazýva sa "viera". Veriť znamená s radosťou prijať Božiu ponuku, Božie posolstvo ospravedlnenia. Kríž je symbolom Božej milosti, symbolom Kristovho vykupiteľského činu, srdce je symbolom viery. Krížom a srdcom v Lutherovej ruži je symbolicky vyjadrená reformačná veta: Sme ospravedlnení z Božej milosti, pre Kristovo vykupiteľské dielo, skrze vieru. Kázňový text v tejto súvislosti dopĺňame ďalším biblickým výrokom z 10. kapitoly Listu Rímskym: "Srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spasenie. Písmo totiž hovorí: Ktokoľvek verí v Neho, nebude zahanbený." (R 10,10-11). Pohľad na srdce v tejto ruži sa nám prihovára: Človeče, máš veľkú možnosť prijať ponuku ospravedlnenia, prijať skutočnosť, že ťa Boh akceptuje ako svoje dieťa, a to napriek tvojej hriešnosti. Nepremeškaj túto veľkú príležitosť, prijmi ju s radosťou. Nikto ti ju nasilu nenanucuje, ale vedieť ti treba, že ak ju odmietneš, stratíš jedinečnú šancu, a ak ju prijmeš a vždy nanovo ju budeš prijímať, nadobudne tvoj život svetlo pokoja a radosti.
Takto sa dostávame k ďalšej oblasti Lutherovej ruže: k bielej ruži. Biela farba znázorňuje pokoj a radosť. Kto s opravdivou vierou prijme ponuku Božej milosti, do života toho sa natrvalo nasťahuje pokoj a radosť. Biblická veta, ktorá spája ospravedlnenie a pokoj, a to v tom zmysle, že z prijatého ospravedlnenia sa rodí pokoj, táto veta je napísaná na začiatku 5. kapitoly listu Rímskym. V presnom preklade znie takto: "Pretože sme ospravedlnení z viery, máme pokoj vo vzťahu k Bohu skrze Pána nášho Ježiša Krista." (R 5,1). Namiesto ničivého, deštruktívneho, hoci skrytého pocitu viny pred Pánom Bohom nastupuje do tohto vzťahu niečo úplne nové: pokoj. Namiesto odcudzenia - zblíženie, namiesto strachu - pokoj. To nie je azda iba nejaká mystická, či izolovaná náboženská záležitosť, ale to je základný pokoj v ľudskej duši, ktorý vyžaruje svoje pôsobenie do všetkých oblastí a vzťahov. Pokoj, ktorý nosíme v srdci aj uprostred vonkajšieho nepokoja, pokoj, ktorý vkladáme do svojich vzťahov s druhými ľuďmi, pokoj, ktorý sa vo svojom okolí usilujeme vniesť všade tam, kde vládne napätie, nervozita, strach. Nemôžeme necitovať Ježišovu ponuku pokoja: "Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam; nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám srdce nermúti a nestrachuje." (Jn 14,27).
S Kristovým pokojom je spojená radosť, radosť celkom nového typu. Človek, ktorý vierou prijal Božie ospravedlnenie, darované z milosti, má otvorené dvere k čistej radosti. Na túto radosť ako vzácnu hodnotu života nás upozorňujú apoštolove slová: "Radujte sa v Pánovi vždy. Opakujem: Radujte sa." (F 4,4).
Biela ruža, symbol pokoja a radosti, je obklopená modrou farbou neba. Tým je krásne naznačené, že pokoj a radosť sú dary budúceho kráľovstva Božieho. Vyjadrené je to v známom biblickom výroku: "Kráľovstvo Božie nie je jedenie a pitie, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom." (R 14,17). Sú to dary, ktorých cenné ukážky môžeme mať už v tomto časnom svete. Večnosť síce vysoko prevýši všetky naše terajšie očakávania. "Ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo, ani do srdca človeku nevstúpilo, čo pripravil Boh tým, ktorí ho milujú." (1Kor 2,9). Ale vzrušujúce je, že už v týchto časných dňoch môžeme mať niečo z toho, čo nám Pán Boh v plnosti chce dať vo večnom živote. Biblia hovorí o tom ako o závdavku toho budúceho. Z ponuky večných hodnôt, ktoré sú prístupné až v tejto časnosti, môže mať každý toľko, koľko si sám vezme. Konkurencia nám tu nestojí v ceste, lebo želateľné je, aby si z toho pokoja, radosti, spravodlivosti, lásky čím viacerí vzali čím viac. Večné hodnoty chcú už teraz radikálnym spôsobom ovplyvniť naše časné programy, rozhodovanie, správanie. Očakávanie večných hodnôt dáva zmysel tomu, čo pod ich vplyvom konáme v tejto časnosti.
Celá táto symbolika je obopnutá zlatou obrúčkou. Tá na jednej strane symbolizuje nekonečnosť. Žijeme vo svete pominuteľnosti, ale hodnoty, ktoré sú obopnuté obrúčkou bez konca, sú trvalé, večné. Zlato je časným síce, ale predsa výrečným vyjadrením nadradenej hodnoty, nadradenej nad všetko ostatné. To všetko, čo je obopnuté zlatou obrúčkou, má jednoznačne vyššiu, nadradenú hodnotu než všetko ostatné, čo nám môže ponúknuť tento časný svet. Krásne to vyjadril Martin Luther v poslednom verši svojho impozantného chorálu: "Slovom Božím neotrasú, úspech im neprislúcha; s nami je každého času Pán s darmi svojho Ducha. Môžu zničiť všetok rod i majetok, vziať česť, hrdlo, dom, náš poklad nie je v tom; nebesá nám zostanú."
Lutherova ruža je bohatým, veľmi obsažným vyjadrením jeho reformačnej teológie. Luther ju rozviedol vo svojich teologických spisoch. Takzvané Weimarské vydanie jeho spisov obsahuje vyše sto hrubých zväzkov veľkého formátu.
Za celé reformačné dielo, ktoré dalo cirkvi nový, zdravý smer, sme nesmierne vďační Pánu Bohu. Pamiatka reformácie, aj táto tohtoročná, by mala byť pre každého evanjelika popudom, aby sa usiloval objaviť a osvojiť si čím viac závažných náboženských a teologických myšlienok, ktoré vyniesla na svetlo reformácia.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
