Mládežnícke Služby Božie, Ján 15, 12 - 17
Začnem bájkou: Jeden deň sa myš pozerá cez škáru na gazdu s gazdinou ako rozbaľujú balíček. S hrôzou zistí, že je v ňom pasca na myši. Beží na dvor a kričí: "Pasca na myši, pasca na myši!"
Sliepka sa na ňu pozrie a hovorí: "Viem, že sa veľmi bojíš, ale ja sa nemám čoho báť..."
Myš sa teda obrátila na prasiatko: "Pasca na myši, pasca!" Prasiatko zachrochtalo a hovorí: "Je mi to ľúto, ale mňa sa to netýka, budem sa za teba modliť." Myška sa teda rozbehla za kravou a piští: "Pasca na myši...!" Krava zabučí: "Ach, myška, je mi ľúto, ale nejde o moju kožu."
Myš sa so sklopenou hlavou vráti do domu odmietnutá. Pasci musí čeliť sama.
Ešte v tú noc sa v dome ozval zvuk klapnutia pasce. Gazdiná sa hneď išla pozrieť, čo sa
Chytilo. Potme však nevidela, že je to jedovatý had a má chytený chvost. Had gazdinú uštipol.
Farmár ju rýchlo odviezol do nemocnice, ale vrátila sa domov s horúčkou.
Každý vie, že horúčku je najlepšie liečiť dobrou kuracou polievkou. Farmár teda zabil sliepku a polievku uvaril. No aj tak, žena ďalej chorľavela. Prišli priatelia, aby sa o ňu celé dni starali. Farmár zabil prasa, aby mali dosť jedla.
Nič však nepomohlo. Farmárka zomrela. Na pohreb prišlo veľa ľudí a tak farmár zabil aj kravu, aby bolo dosť jedla na kar.
Myška to celé sledovala škárou s veľkým zármutkom.
My, milí mladí priatelia,
poznáme množstvo príbehov, kde hrajú veľmi podobné role ľudia. V situácii, kedy sme v úzkych a hľadáme oporu, nám cynicky dajú najavo: To je TVOJ problém. Mňa z toho vynechaj. Ja to riešiť neviem. Nemôžem. Nebudem.
Ako dobre nám v takej chvíli padne, ak sa predsa len nájde človek, ktorý sa zachová inak.
Možno náš problém naozaj riešiť nevie a to obyčajne ani neočakávame. Stačí nám povzbudenie, ochota toho druhého prežiť s nami obdobie depky, strachu alebo nervákov. Pomôže nám, ak je ten druhý len niekde nablízku.
Je však umenie vedieť byť iba ticho. Vedieť pripustiť, že Tvoj problém je aj môj problém. Geniálne slovo na túto tému zaznamenal evanjelista Ján. Pochádzajú od Pána Ježiša Krista: "To je moje prikázanie, aby ste sa vzájomne milovali, ako som vás ja miloval. Nikto nemôže väčšmi milovať, ako keď život položí za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia, ak konáte, čo vám prikazujem, nenazývam vás viac sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože všetko som vám oznámil, čo som počul od svojho Otca. Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste šli a prinášali ovocie a vaše ovocie aby zostávalo, tak aby vám Otec dal, čokoľvek by ste v mojom mene prosili od Neho. Prikazujem vám, aby ste sa milovali." Ján 15,12-17
"Jeden za všetkých, všetci za jedného" - to bolo heslom 3 mušketierov, ktorých stvoril francúzsky spisovateľ Alexander Dumas. Heslo je dodnes veľmi aktuálne. Vystihuje totiž ochotu spolupracovať. Priatelia sú prepojení putom, ktoré pre nich veľa znamená. Každý jeden zo štvorice priateľov je ozaj jedinečný - a zároveň aj každý úplne iný. Všetci však majú srdce na pravom mieste a veľmi ostrý meč. Dobrodružstvo, rytierstvo, odvaha a čisté priateľstvo sú hodnoty, ktorými si toto Dumasovo dielo dodnes získava veľkú priazeň čitateľov. A snáď ju udržuje aj napätie - všetko sa rozuzlí, vyvrcholí až na konci.
Sila spolupatričnosti je veľmi dôležitá, aby človek vedel, že je prijatý, dôležitý, akceptovaný. Preto sa už prvák na základnej škole teší, ak má v triede spolužiaka zo škôlky. Pamätáte sa, že ste boli celí bez seba, keď ste s kamarátmi behali po školských chodbách, alebo neskôr po obchodoch, obsadzovali si miesta? Ako veľmi záležalo na tom, čo si o vás priatelia myslia, ako vás stretávajú, či sa smejú na vašich poznámkach, či na vás čakajú, ak musíte najprv doma presvedčiť rodičov, že stíhate upratať aj potom...!
Boli by ste urobili všetko, len aby vás brali, aby ste vyhoveli. Lebo ak nie, boli by ste začali o sebe pochybovať, boli by ste sa cítili menejcenní - ako by ste nemali čo dať, akoby ste boli nanič.
Priatelia sú ľudia, ktorých si vyberáme. Volíme si ich, rozhodujeme sa pre nich. Najviac však nakoniec záleží na tom, či sa aj oni rozhodnú pre nás.
Ak áno, sme v pohode, ale ak nie, dlho a ťažko sa rozhodujeme pre iných - lebo strach, že ma zase niekto nebude brať, že zas budem akosi mimo, je naozaj zdrvujúci. Ak človeku nemá KTO povedať, že Ty - presne taký, aký si - máš cenu aj vtedy, keď ti ju iní upierajú, cíti sa biedne. Nedokáže vnímať, že iní ho utláčajú z nevedomosti, alebo žiarlivosti, či egoizmu...
Dnes sme si prečítali slová, ktorými sa k nám prihovára Pán Ježiš. Nie ako moralista, nie ako Sudca - ale ako Priateľ: "Nazval som vás svojimi priateľmi. Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás." Existuje teda Niekto, kto ma
berie. Stále. Za každých okolností. Aj keď ma pozná s mojimi slabosťami a zraneniami. On mi dáva najavo, že ma potrebuje. Chce ma ustanoviť, aby som šiel a prinášal ovocie - aby som bol pre Neho užitočný.
Áno, On mi dopraje, aby som si vydýchol. Nemusím sa najprv zmeniť, aby som zapadol. On chce, aby po mne v mojich vzťahoch niečo dobré ostávalo. Prejavuje mi dôveru.
Ja sama často rozmýšľam o tom, či som tejto dôvery hodná. Smiem tomu veriť - že ja - so všetkým, o čom iba Pán Boh dobre vie - môžem ísť k ľuďom okolo a tvoriť niečo schopné? Stále mi z toho vychádza, že takejto dôvery hodná nie som. Nezaslúžim si ju.
No ak si to nechám povedať, ak sa sem-tam nájde človek, ktorý mi verí viac ako ja sama sebe, viem, že urobím úplne všetko, aby som túto dôveru nezradila, aby som neskrachovala. Nie preto, že by som to robiť musela, ale že to urobiť CHCEM. A verte - je to celkom iné. Ak
viem, že mi niekto verí - že mi verí Môj Boh, môj Ježiš, nemusím sa robiť lepšia ako som, nemusím nič hrať, veď viem, že by to aj tak bolo zbytočné.
Ale ak skúsim, že je možné pocvičiť samu seba, že je možné ovládnuť to primitívne sebectvo a skúmať, čo ten iný vedľa mňa potrebuje, budem chcieť ľudí i Boha stretávať. Často a ... rada.
Pán Ježiš prišiel na túto zem preto - lebo môj a Tvoj problém prijal za svoj. Môj hriech, moju vinu vzal na seba. Zomrel za mňa. Dal mi svoj život. Vyvolili si ma za Priateľ, ustanovil ma do služby... A - čo ja?
Tvárim sa, že toto všetko viem. Áno, vyznávam - uznávam, že zomrel na kríži. Už som Mu za to poďakoval, už som sa hlásil, že Ho budem nasledovať, tak čo??? Treba ešte niečo viac?
ÁNO, Ježiš v tomto povzbudzujúcom texte dáva aj príkaz. Prikazuje nám, aby sme sa milovali. Prikazuje nám, aby sme to prijatie,
ktoré ponúkol on nám, nepoužívali pre svoje rastúce sebavedomie, pre svoju nadradenosť alebo pýchu. Chce, aby sme sa správali ako Jeho priatelia a- to pre každého z nás niečo celkom konkrétne znamená.
Neviem, či si spomínate, ako Ježiš oslovil Judáša v Getsemanskej záhrade, keď ho išiel bozkom zradiť. Ako? "PRIATEĽU, čo si prišiel?" Ježiš dobre vedel, že Judáš si už našiel iných priateľov. No on, Judáš, neprestal byť priateľom Ježišovým.
Ježiš si za svojím slovom ostane stáť. Aj vtedy, ak mi je ťažko. Práve vtedy, ak mi je ťažko. On vie, ako to je, keď sa ťa v nebezpečí, kvôli hlúpym ohováraniam a nezmyslom všetci vzdajú.
On je však stále tu. Je stále s tebou ako tvoj Priateľ. Nestačí Mu však, aby to priateľstvo ostalo medzi vami. Chce, aby si si začal - začala všímať ľudí, ktorí Ťa naozaj držia. Sú nenápadní - a preto si sa ich možno vzdal - o priateľstvo, dobrý vzťah už nemáš až taký záujem.
Asi by však stálo za to, aby si sa nad tým zamyslel, že v úlohe priateľa chce stáť nielen tvoj spolužiak, rovesník, ale aj niekto z rodičov, alebo z učiteľov, či ľudí, ktorí ti idú na nervy, že od teba stále niečo chcú.
Je tvoja túžba umlčať ich, alebo odignorovať naozaj taká veľká - alebo ťa od nich lákajú priatelia, ktorých si volíš iba Ty a ktorým sa potom príliš často prispôsobuješ? To je otázka, na ktorú musíš odpovedať sám.
Mysli na to, že v živote je to často také napínavé ako v knihe. Rozuzlenie ešte len príde. Ak ti je dnes s niekým dobre, to ešte neznamená, že sa situácia nezmení.
Určite potrebujeme mať seberovných priateľov. Potrebujeme skúmať nových ľudí, získavať nové zdroje. Bolo by však krátkozraké, aby sme kvôli novým - vzrušujúcim kontaktom prišli o staré - o overené.
Nezabudni, sú ľudia, ktorí vedia iba robiť dojem - ale sú aj tí, ktorí by za teba dali život, ak nie doslovne, tak iba tak, že ťa obsluhujú,
zabezpečujú a čakajú, že si to jedného dňa všimneš. Nenechaj ich čakať. Ježiš sa Ti prihovára aj ich stabilitou, aj ich zhovievavosťou. Tak Ho v nich neutláčaj.
Jeden - Kristus - dal svoj život za nás. Jeden za všetkých. Neviem, či by sme sa vedeli postaviť my všetci za Toho jedného.
Neviem, či by sme to, že Ho poznáme a že Mu vďačíme za život, za svoju hodnotu, pred väčšinou tzv. priateľov radšej nezatajili. On to vie. Tak to v živote býva. No nikdy sa nás nevzdá.
Stále čaká. Verí nám, že sa od nám jedného dňa dočká odpovede. Nie odpovede slov - ale spomínaného ovocia. To dokáže, že sme Jeho ponuku, a to, že si nás On vyvolil, konečne prijali.
Amen.
Pane Ježiši Kriste,
vyznávame Ti všetko, čo nás zaťažuje, trápi,
čo nás núti robiť veci, ktoré vlastne vôbec robiť nechceme. Odpusť nám ľahkovážnosť, nadutosť i to, že niekedy si ani nedáme pomôcť, lebo sa chceme nechať iba ľutovať.
Prosíme, pomôž nám preklenúť všetko, čo nás od Teba - ale aj iných ľudí oddeľuje.
Pomôž nám odhadnúť, do akej miery je dobré vedieť sa iným prispôsobiť - a kedy je nutné urobiť krok do ústrania.
Prosíme, pomôž nám rozlíšiť, kto má s nami aké zámery, komu na nás záleží a kto nás chce iba využiť.
Buď Pane, naším Priateľom, ku ktorému môžeme prichádzať do všetkým
- s radosťou bez obáv, že nám budeš závidieť
- ale aj s plačom a neistotou - bez toho, aby sme sa báli, že od nás utečieš.
Prosíme, aby sme vedeli a chceli byť dobrými priateľmi a aby sme k svojim priateľov dokázali
rátať nielen tých, pre ktorých sme sa rozhodli my, ale aj tých, ktorí sa rozhodli pre nás. Amen.
Anna Polcková
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
