Pamiatka posvätenia Nového kostola, Zjavenie 21, 22
Ale chrám som v ňom nevidel, lebo Pán, vševládny Boh a Baránok mu je chrámom. (Zjavenie 21, 22)
Dnes si pripomíname 74. výročie posvätenia tohto chrámu Božieho, Nového kostola na Legionárskej ulici. Slovami žalmu vzdávame zaň vďaku Hospodinovi: "Aké sú milé Tvoje príbytky, ó Hospodine mocností! Duša mi túži, priam prahne po sieňach Hospodinových; srdce a telo mi plesá v ústrety Bohu živému. ... Blahoslavený človek, ktorý v Tebe nachádza silu, tí, čo majú na mysli cesty do chrámu! ... Lepší je deň v Tvojich sieňach ako inde tisíc; radšej chcem stáť na prahu v dome svojho Boha ako zdržiavať sa v stanoch bezbožnosti. ... Ó Hospodine mocností, blahoslavený človek, ktorý v Teba dúfa!"
Okrem úprimného ďakovania využívame pamiatku posvätenia chrámu aj na uvažovanie o tom, aké miesto, aký význam má v dnešnom modernom svete chrám a to, čo sa v ňom deje. Ako východisko nám poslúžia prečítané slová zo Zjavenia Jánovho.
Záverečné kapitoly Zjavenia Jánovho hovoria o novom Božom svete, o novom nebi a novej zemi, o novom Jeruzaleme. Je to vyvrcholenie veľkolepej drámy človeka, drámy ľudstva, ktorá sa začína stvorením sveta, stvorením vesmíru a v ňom našej Zeme, a vrcholí objavením sa nového neba a novej zeme.
Nový Jeruzalem je vykreslený ako vrcholné, a pokiaľ ide o krásu a dokonalosť neprevýšiteľné dielo. V rámci opisu Nového Jeruzalema je aj veta, ktorú sme prečítali: "Ale chrám som v ňom nevidel, lebo Pán, vševládny Boh a Baránok mu je chrámom." Pri prvom počutí nás to prekvapí, lebo našim bežným predstavám zodpovedá, že v Novom Jeruzaleme by malo byť veľké množstvo chrámov. Ale v tomto večnom meste, Novom Jeruzaleme, Ján nevidel chrám. S prekvapením sa pýtame: "Prečo?" Odpoveď je daná v tej istej vete a znie takto: "... lebo Pán, vševládny Boh, a Baránok mu je chrámom".
Zmysel a obsah tejto odpovede sa dá pochopiť ľahko. Božia a Baránkova prítomnosť, prítomnosť pôsobiaca, všetko prenikajúca, všetko určujúca, všetkému charakter dávajúca, je vo večnom meste, v novom Božom svete pociťovaná a prežívaná tak bezvýnimočne, v každom čase, na každom mieste, že už nie je potrebné osobitné miesto, ktoré sa intenzívne prežívanou Božou prítomnosťou odlišuje od iných miest.
Ten rozdiel, ktorý my vnímame ako samozrejmý, rozdiel medzi sekulárnym časom a posvätným časom, medzi sekulárnym miestom a posvätným miestom, tento rozdiel tam už neexistuje. Tam je Pán Boh všetko vo všetkom, všetko vo všetkých.
Tomuto stavu predchádza proces radikálnej očisty, proces definitívneho odstránenia všetkého, čo pre svoju nečistotu, špinavosť do Nového Jeruzalema nepatrí. Hovoria o tom state v predchádzajúcich kapitolách Zjavenia, state o odsúdení babylonskej neviestky, o páde Babylona, o víťazstve Kráľa kráľov nad šelmou a antikristom, o ich uvrhnutí do ohnivého jazera horiacej síry, o premožení diabla. Hovorí o tom veta o exkluzívnosti nového neba a novej zeme v 21. kapitole, ktorá znie takto: "Zbabelci však, neverní, špinavci, vrahovia, smilníci, traviči, modloslužobníci a všetci luhári budú mať podiel v jazere, horiacom ohňom a sírou." Odstránenie všetkého nečistého je jeden predpoklad nepoškvrnenej čistoty a krásy Nového Jeruzalema.
My v našom terajšom svete takýto stav vecí zo svojej skúsenosti nepoznáme. Náš svet sa podobá tomu, čo Pán Ježiš opísal v podobenstve ako pole, na ktorom rastie kúkoľ, burina medzi pšenicou. Pán Boh je síce všadeprítomný aj v našom svete, ale ani zďaleka si to neuvedomujú všetci, nerešpektujú všetci. Je mnoho takých, ktorí Ho jednoducho ignorujú, alebo ho agresívne popierajú, alebo chcú likvidovať vedomie jeho prítomnosti aj u tých, ktorí v neho veria. Roli, na ktorej rastie burina a pšenica sa podobná nielen svet vo veľkých a malých spoločenstvách, ale aj jednotlivý človek. Aj u ľudí, ktorí sa hlásia k viere v Pána Boha, zápasí dobro a zlo, čisté a nečisté, posvätné a profánne.
Za týchto okolností - na rozdiel od Nového Jeruzalema - potrebujeme chrámy. Chrám je miesto, kde uprostred sekulárneho a profánneho sveta môžeme intenzívne prežívať Božiu prítomnosť. Chrám je takpovediac veľvyslanectvo nebeského Jeruzalema, enkláva nového sveta uprostred starého sveta, enkláva čistého sveta uprostred nečistého sveta.
V tomto zmysle je chrámom nielen budova chrámu, modlitebňa, bohoslužobná miestnosť a podobne; chrámom je rodina pri rodinných pobožnostiach, detské služby Božie, hodina náboženstva v škole, konfirmačná príprava, modlitebný krúžok, biblická hodina, štúdium Biblie, ako aj individuálna pobožnosť jedného človeka. Ba aj človek uväznený v samotke, človek odvlečený do koncentráku, do gulagu ... môže prežívať chvíle v chráme i bez budovy chrámu.
Porovnanie zasľúbeného Nového Jeruzalema s terajším svetom, v ktorom žijeme, nám teda ponúka odpoveď na otázku, prečo v Novom Jeruzaleme nie je potrebný chrám a prečo sú v našom terajšom svete potrebné chrámy a aký je ich význam.
Ale sekulárny svet neverí, že v budúcnosti nás čaká Nový Jeruzalem, a tak nám predhadzuje otázku: Akýže zmysel v tomto modernom svete majú ešte chrámy? A aj my sami sa musíme pýtať: Aký to má zmysel, že chodíme do kostola? Aký zmysel má všetko to, čo sa v chráme deje? Či nie sú chrámy už iba doznievajúci závan minulosti? Iba architektonické pamiatky? Či tí, čo chodia do kostola, nie sú poslední Mohykáni, ktorí tam chodia z akejsi nepochopiteľnej, nepremyslenej zotrvačnosti?
Veď dnes existujú iné, moderné "chrámy": "chrámy" peňazí - banky legálne a ilegálne finančné podniky, "chrámy" konzumných hodnôt - supermarkety "chrámy" rozkoší a množstvo ďalších sekulárnych "chrámov". Či sa chrám v pravom zmysle slova nevyníma trocha čudne uprostred týchto takzvaných "chrámov"? Má chrám v pravom zmysle slova nejaké opodstatnenie, ktoré by mohol pochopiť aj sekulárny človek? Pokúsime sa odpovedať.
Posolstvo, ktoré odznieva v chráme, má bezprostredný vzťah k chápaniu existencie človeka. Trápi nás prastará otázka: Čo je človek? Jednotlivé vedné odbory nám síce poskytujú o človeku nesmierne množstvo poznatkov. Ale neodpovedajú na otázky, odkiaľ človek pochádza, aký je zmysel jeho bytia, k akému cieľu smeruje. To sú otázky, pred ktorými mysliaca bytosť neutečie. Na nekonečnej línii času nám prislúcha iba maličká, nepatrná čiastočka času. V prakticky nekonečnom vesmíre nám prislúcha iba maličká, nepatrná čiastočka priestoru. Sme, ale mohli by sme aj nebyť. Bol čas, keď sme neboli, bude čas, keď nebudeme. Sme azda také nuly, že je úplne jedno, či sme alebo nie sme? Odpovede na tieto otázky majú rozhodujúci význam pre to, ako človek chápe seba samého a aký je jeho prístup k životu.
Zo samých sekulárnych zdrojov, pri ignorovaní transcendentného, večného Božieho sveta, pri ignorovaní Pána Boha nenájdeme odpoveď na tieto otázky, odpoveď, ktorá by nám dala odvahu žiť, ktorá by nám umožnila s plnou osobnou účasťou spievať Ódu na radosť. Ale chrám, ktorý je veľvyslanectvom transcendentného Nového Jeruzalema, prináša oslobodzujúce, motivujúce posolstvo: Človek, ty nie si produkt chaotickej náhody. Jestvuješ, si, lebo tak chce Ten, ktorý je základom všetkého bytia. Si dielom Jeho lásky, dielom Jeho nekonečnej múdrosti a moci. On ťa neprestajne obklopuje svojou láskou, neraz paradoxnou, neraz ťažko pochopiteľnou. Máš perspektívu večnej budúcnosti napriek svojmu chronickému, tragickému defektu, ktorý sa nazýva hriech. Máš túto perspektívu, lebo sa ťa ujal Baránok s láskou, ktorá dosahuje najvyšší mysliteľný vrchol, s láskou, ktorá v sekulárnom svete nemá obdobu. V chráme odznieva toto jedinečné, rozhodujúce, nepostrádateľné posolstvo.
Kto prijme pre seba toto posolstvo, kto dovolí, aby ono preniklo všetky vrstvy jeho bytosti, ten získava pokoj, ktorý sa veľmi približuje tomu pokoju, čo nám ponúka Ježiš Kristus. Keby chrám prinášal len tento vzácny dar, už to by stačilo na odôvodnenie jeho jestvovania. Ale prináša viac.
Posolstvo, ktoré odznieva v chrámoch a pri všetkých príležitostiach, ktoré majú podobný charakter, pomáha nám zvládnuť hraničné situácie, do ktorých sa nečakane dostávame. Je niekoľko typov hraničných situácií. Tragická príhoda, prírodná katastrofa, ťažký úraz a ťažká choroba, rozličné sklamania a straty, veľmi bolestná strata blízkeho človeka, ako aj blízkosť vlastnej smrti, a v neposlednom rade výčitky svedomia, bolestný pocit viny - to sú tie hlavné typy hraničných situácií. "Hraničnými" ich nazývame preto, lebo pri nich sme na hranici svojich síl. Keď sa v nich ocitneme, sami nevieme, čo ďalej, sami nevládzeme ďalej.
Neraz k tomu pristupuje to, čo mystici nazývajú "temnou nocou duše", keď sa cítime duchovne celkom prázdni, ako Jób, ktorý preklial deň svojho narodenia, a za dlhý čas nechápal Pána Boha, čo to s ním vlastne robí.
Posolstvo z Božieho transcendentného sveta, ktoré sa odovzdáva prostredníctvom chrámu, nám vtedy hovorí: Aj v najtemnejšej noci si obklopený Božou láskou. Z Jeho rúk ťa nikto a nič nevytrhne. Od Božej lásky v Ježišovi Kristovi ťa nič neodlúči. Autor 23. žalmu to pochopil a ukázal nám, ako si túto istotu máme aj my osvojiť. Napísal: "Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou." Posolstvo z chrámu nám v najťažších chvíľach života pripomína, že i cez "temnú noc duše" chce nás Pán Boh viesť k novej viere, k novému prežitiu Božej prítomnosti.
Posolstvo z chrámu nás učí novým spôsobom hodnotiť veci, udalosti. Konzumné hodnoty potrebujeme pre život. Ale bláznivo sa zaľúbiť do konzumných hodnôt a postaviť ich na prvé miesto v živote - to je veľmi nebezpečné. Týmto pokušením sú ohrozené masy. Ono sa nezastavuje ani pred veriacimi. Kedykoľvek doráža na nás toto pokušenie, vždy vtedy nás posolstvo z chrámu volá k zdravému rozumu, k rozumu zdravému z Božieho hľadiska. Bohatý gazda si v monológu blahoželal k zdanlivo totálnemu zaisteniu svojho života: "Duša, máš mnoho dobrého na mnoho rokov; odpočívaj, jedz, pi, veseľ sa." Bol zaľúbený do svojho bohatstva. Takto sú doň zaľúbení tí, ktorí po ňom túžia ako po najvyššej hodnote, ako aj tí, ktorí už mnoho dosiahli. Bohatému gazdovi a všetkým ostatným ľuďom toho listého typu hovorí Pán Boh v posolstve z chrámu svoje hodnotenie. Stačí mu na to jediné slovo: "Blázon".
Prečo blázon, prečo blázni? Lebo nič z týchto vecí si neodnesieme do Nového Jeruzalema. Tam naša zemská mena neplatí a naše zemské finančné, hmotné, kariérne hodnoty tam nemajú cenu. Tam si so sebou odnášame jedinú vec: Samých seba. Odnášame si to, čo sme zo seba za tie desaťročia v tomto svete urobili. Sudca sa nás nebude pýtať na bohatstvo, slávu, tituly, ale spýta sa nás: Človek, ukáž, čo si za tie roky na zemi zo seba urobil. K takémuto zdravému rozumu nás chce priviesť posolstvo, ktoré zaznieva z chrámu. Aby nás sprevádzala, neodbytne sprevádzala otázka: Čo som dnešného dňa urobil zo seba? Ako som deformoval svoju bytosť a znížil jej hodnotu? Čím som prispel k budovaniu svojej bytosti? Ako som prijal Kristovu ponuku, že sa pod jeho vedením môžem stávať novým stvorením novou bytosťou?
Vo svete je rozšírená strašná nevedomosť o tom, na čom v živote skutočne záleží. Skoro každý si myslí, že záleží na tom, čo máme, koľko máme, ako sa máme, že toto je v živote rozhodujúce. Toto je tá najzhubnejšia duchovná infekcia, a táto nákaza je všeobecne rozšírená. Rozhodujúce nie je to, čo máme. Rozhodujúce je, či sme charakterní, poctiví, spravodliví, pravdovravní, verní, láskaví, milosrdní, ohľaduplní, rozhodujúce je, či máme čisté srdce, rozhodujúce je, či pozeráme na večný život ako na vyvrcholenie svojej životnej cesty a či na tejto ceste robíme každý deň nové a nové kroky.
Tou túžbou chcieť mať neprestajne viac a viac je infikované, nakazené všetko, aj tie najčistejšie, najsvätejšie veci. Najkrikľavejším príkladom tejto deformácie je totálne konzumné skorumpovanie Vianoc. Čo obchod urobil a každý rok vždy viac a viac robí z Vianoc, to je vyslovený škandál. Aj tá krásna pieseň "Tichá noc, svätá noc" sa už dávno stala obchodným lákadlom. Chrám a čisté posolstvo, ktoré v ňom odznieva alebo má odznievať, je útočiskom pred zhubnou duchovnou záplavou. Ďakujeme Pánu Bohu za tento Boží stánok a prosíme Ho, aby nám jeho duchovnú čistotu zachoval aj do budúcnosti.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
