V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

23. nedeľa po Sv. Trojici, Žalm 126

Keď zmenil Hospodin údel Siona, boli sme ako vo sne.  Vtedy sme mali ústa plné smiechu a jazyk plesania.  Vtedy hovorili medzi pohanmi: Veľké veci urobil s nimi Hospodin!  Veľké veci urobil s nami Hospodin, preto sme sa radovali.  Zmeň údel náš, Hospodine, ako potoky v Negebe!  Tí, ktorí so slzami rozsievajú, žať budú s plesaním.  Chodí a chodí s plačom ten, čo nosí semeno na siatie;  iste príde domov s plesaním, znášajúc svoje snopy. (Žalm 126)

 Tento žalm možno prekladať a rozumieť dvojakým spôsobom:  buď v tom zmysle, že hovorí o tom, čo sa už stalo,  alebo v tom zmysle, že je od začiatku až do konca orientovaný do budúcnosti,  že je teda vyjadrením veľkej nádeje.  Väčšina prekladov ho chápe v tom prvom zmysle: ako vyjadrenie toho, čo sa už uskutočnilo.
 Ale židovské preklady Starej zmluvy ako napríklad jedinečný preklad Martina Bubera a niektoré iné  vzťahujú celý žalm od začiatku do konca na budúcnosť.  Aj Martin Luther preložil žalm takto.  Tak isto chápe žalm Štefan Krčméry v krásnej piesni, ktorá je prebásnením tohto žalmu:  "Keď vráti Hospodin konečne zajatých Siona, / mariť sa nám bude, že je to snom. / Ústa nám plesaním veselo zazvonia / a pieseň radostná pokypí rtom."  Aj my budeme v dnešnom zamyslení chápať tento žalm ako krásne a mohutné vyjadrenie nádeje orientovanej do budúcnosti.  Pri čítaní textu na začiatku kázne sme síce čítali znenie, ako je napísané v našom evanjelickom preklade,  ale v tejto kázni si budeme všímať tú druhú možnosť prekladu.
 Niekto si môže položiť otázku, či je vôbec možné jeden a ten istý text prekladať aj minulým aj budúcim časom.  V európskych rečiach by sme si to vedeli dosť ťažko predstaviť.  Ale v hebrejskej reči, ktorá je pôvodnou rečou žalmov, má sloveso zvláštnu charakteristiku, ktorá tieto dve možnosti naozaj umožňuje.  Neraz nám iba kontext pomáha rozhodnúť, ktorú možnosť si zvoliť.
 Ten druhý variant prekladu znie takto:  "Keď zmení Hospodin údel Siona, budeme ako vo sne.  Vtedy budeme mať ústa plné smiechu a jazyk plesania.  Vtedy budú hovoriť medzi pohanmi: Veľké veci urobil s nimi Hospodin!"
 Je veľmi pravdepodobné, že sa žalm vzťahuje na situáciu, keď izraelský národ bol násilne odvlečený do babylonského exilu.  Babylonský exil bol pre židovský národ veľkou katastrofou.  Exil znamenal pre nich stratu vlasti, stratu príbytkov, stratu majetku, stratu centrálneho chrámu,  ktorý mal pre nich mimoriadny náboženský, ale aj existenciálny význam.  Šlo teda o mimoriadne bolestnú záležitosť.
 Ale platnosť žalmu nie je obmedzená iba na túto jednu situáciu.  Tento žalm vyjadruje niečo, čo je platné vo všetkých veľmi ťažkých, bolestných, situáciách.  Vzťahuje sa na všetky ťažké situácie jednotlivcov, cirkvi, národa, spoločenstva,  situácie, ktoré hrozia, že trpiaceho človeka a trpiace spoločenstvo privedú do zúfalstva a rezignácie.  Priamo z Knihy žalmov sa môžeme dozvedieť, o aké situácie môže ísť.  V mnohých žalmoch sa opisujú rozličné ťažké položenia človeka,  položenia, ktoré sa aj dnes v mnohých obmenách opakujú.  Často je to ťažká choroba alebo hroziaca smrť.  V mnohých prípadoch ide o ohrozenie zo strany nepriateľov,  ktorí ohrozujú človeka zlomyseľným ohováraním, nepravdivým obviňovaním, alebo priamym fyzickým napádaním,  keď sa ohrozený a napadnutý človek nemá ako brániť.  Tieto situácie nie sú nám neznáme.  Mnohí z nás sa nachádzali alebo nachádzajú v podobnom položení.  Mnohí z nás majú blízkych ľudí, ktorí sú pod podobným bremenom,  a ktorí okrem hmotnej a fyzickej pomoci potrebujú aj duchovnú pomoc.  Preto sa nám tento žalm aj dnes prihovára.
 V ťažkej situácii, ktorá sa človeku javí ako bezvýchodisková, sa rýchlo stráca odvaha, optimizmus, výhľad do budúcnosti.  Človeka sa zmocňujú čierne myšlienky, že sa tu nedá nič robiť,  že niet pokračovania, že žiadna cesta nevedie do budúcnosti.  Takéto myšlienky majú veľmi zlý účinok na človeka a na spoločenstvo.  Vedú k ochabnutiu síl aj myslenia.  Človek sa znova a znova vracia k myšlienkam a citom, ktoré vyjadrujú zúfalstvo a rezignáciu:  Taký človek si vraví: Nech sa robí, čo chce, pre mňa už niet budúcnosti.
 Ak takéto myslenie a takáto citová atmosféra trvá príliš dlho,  začína to zhubne pôsobiť priamo na človeka v jeho najhlbšej podstate.  Toto je mimoriadne nebezpečné.  Potrebné je, hoci je to veľmi ťažké, aby človek ostal na ľudskej úrovni i vo veľmi ťažkom položení.  Práve v tomto smere chce poskytnúť pomoc prečítaný žalm.
 Do tohto položenia, keď je jednotlivec a spoločenstvo ohrozené nielen zvonku,  ale predovšetkým z vlastného vnútra, prináša žalm svetlo.  Pár slovami je tu načrtnutá nová budúcnosť.  Príde čas, keď Hospodin vráti zajatých Siona.  Príde čas, keď sa zmení môj alebo náš momentálny ťaživý údel.  Utrpenie môže trvať dlho, ale nie je nekonečné.   Tento žalm umožňuje trpiacemu človeku, aby si povedal, aby si hovoril znova a znova:  Moje utrpenie nie je iba mojou osobnou a súkromnou vecou.  Veľmi starostlivo ho registruje Ten, ktorý je mojím Stvoriteľom, mojím Pánom, mojím Otcom.  Nielen registruje, ale on už aj má svoj rozvrh hodín, ktorý sa týka môjho ťažkého položenia,  a má pre mňa pripravené východisko z neho.  Ja som síce netrpezlivý,  ja by som čím skôr chcel mať rozuzlenie, vyriešenie, vyslobodenie.  Ale musím si uvedomiť, že som v Božích rukách,  a že sa musím naučiť trpezlivo čakať,  ako on vo svojom múdrom rozhodnutí bude viesť môj životný príbeh dopredu, do budúcnosti.
 Kedykoľvek prídu na mňa ťaživé myšlienky - a tie sa dostavujú znova a znova -  vždy mám možnosť začítať sa opätovne do slov tohto žalmu,  opakovať si ho, učiť sa ho, dať mu stále znieť vo svojom srdci.
 Tento skvelý žalm má naozaj silu zmeniť celú našu vnútornú atmosféru, ktorá sa nás zmocňuje v našom utrpení.  Pretože toto dokáže urobiť, je jeho cena veľmi veľká.  A ponúka sa každému, bez akejkoľvek výnimky.
 Proti momentálnej ťaživej situácii je tu vykreslená budúca radosť:  Keď Hospodin príde so svojou pomocou,  keď zmení k lepšiemu môj ťažký údel,  bude to pre mňa niečo také nové, že sa mi bude zdať, akoby som sníval.  Vtedy budem mať ústa plné smiechu, budem prekypovať plesaním.
 K obrazu nádeje je v žalme pripojená modlitba:  Zmeň Hospodine, náš údel ako potoky v Negebe.  Negeb je oblasť na juhu Palestíny, kde v období dlhého sucha vysychajú potoky,  a pútnik nenachádza vodu, ktorú tak naliehavo potrebuje.  Ale keď príde doba dažďov, vyschnuté korytá potokov sa naplnia a všetko ožije.  O podobnú zmenu vo svojom údele sa modlí jednotlivec, sa modlí spoločenstvo.
 K nádeji totiž patrí modlitba,  lebo nádej nie je viera v nejakú mechanickú nutnosť,  ale viera v osobného, láskavého nebeského Otca.  V modlitbe ďakujeme tomuto osobnému Pánu Bohu za obraz nádeje,  obraz namáhavého rozsievania a potom radostnej žatvy.  Ďakujeme Mu za tento obraz, veď je to práve On, ktorý nám ho posiela ako záchranu pred zúfalstvom a rezignáciou.  V ďakovnej modlitbe si uvedomujeme, aký veľký dar nám Pán Boh v tejto nádeji dáva.
 V prosebnej modlitbe si uvedomujeme, ako úplne sme od neho závislí,  vo všetkom, vo všetkých situáciách, aj vo svojom utrpení.  V prosebnej modlitbe sa vždy nanovo oddávame do jeho rúk.  V prosebnej modlitbe si vždy nanovo uvedomujeme, že sme chránení v jeho mocných rukách.  V prosebnej modlitbe sa vždy nanovo uisťujeme, ubezpečujeme, že ten krásny obraz nádeje sa vzťahuje aj na náš prípad, na našu situáciu.  Pripojenie modlitby k vykreslenej nádeji nie je teda niečo mechanické, nesúrodé,  ale vyplýva to celkom organicky z podstaty nádeje človeka, ktorý verí v osobného Boha.
 Na konci žalmu je vyjadrená všeobecná zásada: Kto rozsieva so slzami, žať bude s plesaním.  Táto veta obsahuje niekoľko dôležitých myšlienok.  Prvou z nich je veľká myšlienka nádeje, ktorá je vyjadrená už na začiatku žalmu:  Utrpenie netrvá donekonečna, utrpenie nemá posledné slovo v našom živote,  ale po ňom nasleduje vyslobodenie, nová budúcnosť.
 Tá žatva s plesaním nás upozorňuje aj na duchovné preporodenie, duchovnú obnovu,  ku ktorej sa môžeme dostať práve cez utrpenie.  Nie každý využíva svoje utrpenie na vnútorné očistenie a vnútornú obnovu,  ale musíme povedať, že táto možnosť zásadne existuje pre každého.  Žatva s plesaním znamená potom nielen to, že nám bude darované nové, radostnejšie obdobie života,  ale že cez utrpenie sa my sami môžeme dopracovať k tomu, že sa staneme novými ľuďmi.  Príkladmi toho sú viaceré biblické postavy,  ale aj mnohí iní ľudia, ktorí túto možnosť vnútorného preporodenia cez utrpenie pochopili a využili.
 Uvedomiť si musíme, že ani táto veta - Kto seje s plačom, bude žať s plesaním - nevyjadruje automatickú nutnosť.  Bez osobného Boha, ktorý spravuje životy ľudí a ktorý usmerňuje dejiny, by táto veta nebola pravdivá.  Žalmy sú natoľko preniknuté predpokladom, že Pán Boh drží všetko vo svojich rukách,  že aj túto všeobecne formulovanú vetu musíme chápať v tomto zmysle:  Pán Boh to zariaďuje tak, že tí, ktorí veria v neho, tí, ktorí ho milujú, hoci rozsievajú so slzami, budú žať s plesaním.  Apoštol Pavel vyjadril túto myšlienku inými pozoruhodnými slovami:  Tým, ktorí milujú Boha, usmerňuje Pán Boh všetky veci tak, že im v konečnom dôsledku slúžia na dobro.
 Takto celý žalm, od začiatku do konca, obracia pohľad trpiaceho človeka na Pána Boha.  Milovať Pána Boha celým srdcom,  hľadať ho celým svojím úsilím,  túžiť po ňom ako po tom najvyššom a najcennejšom, čo môžeme mať v živote  - to by mal byť normálny spôsob života aj v dobách pokoja.  Ale doby utrpenia nás priamo poháňajú k tomu, aby sme celou svojou bytosťou túžili po Pánu Bohu a hľadali ho.
 Vrcholným splnením všetkých sľubov, ktoré sa nachádzajú v starozmluvných spisoch, je náš Pán a Spasiteľ Ježiš Kristus.  Na ňom nám Pán Bohu ukazuje, že splnenie nádejí vždy presahuje a prevyšuje to, čo si človek pri nádeji predstavoval.  Pán Boh dáva viac ako my prosíme alebo rozumieme.  Pán Ježiš Kristus prešiel cez podobné situácie utrpenia, cez aké my prechádzame.  Ukázal nám svojím príkladom, ako s orientáciou na nebeského Otca možno zvládnuť aj tie najťažšie situácie utrpenia.  Dáva nám nielen príklad toho, ale poskytuje nám na to aj pomoc.  Keď tento žalm budeme čítať, o ňom meditovať, vštepovať si ho do srdca  vo svetle toho, čo pre nás znamená Pán Ježiš Kristus,  pochopíme jeho novú dimenziu.  Vtedy bude nesmierne veľká naša radosť a naše plesanie.

Amen

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.