V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

24. nedeľa po Sv. Trojici, Lukáš 16, 1 - 8

Myslí toto Ježiš vážne? Je možné, že by On schvaľoval konanie správcu, ktorý bez zaváhania klame koľko stíha a rozdáva cudzí majetok?
To snáď nie! Veď týchto bezohľadných praktík máme dnes okolo seba naozaj dosť - sme totiž veľmi často ich obeťami. Dovolávať sa pravdy a spravodlivosti je z rozličných príčin nereálne.
Tu, v chráme, pri Bohu, pri Ježišovi hľadáme útočisko, ubezpečenie, že On sa pod také niečo nikdy nepodpíše.
Milí bratia a sestry,
hneď v úvode potrebujeme rozlišovať vyjadrenia, ktoré hovorí Ježiš priamo a tie, ktoré treba z jeho obrazov vyrozumieť. A väčšinou treba ísť do hĺbky.
Ježiš upútava pozornosť tým, že rozpráva príbeh, ktorý pohoršuje. Ježišov rezultát je nepochopiteľný.
Ale nie náhodou. Aj šokujúce závery sú jednou z metód, ktorá nás vytrhne z navyknutých myšlienkových línií. Stavia otázniky. Učí vidieť, pozorovať inak.
V podobenstve sa človek v ohrození zachraňuje na účet iného. Vylepšuje si imidž tým, že rozdáva - v prepočte 2000 litrov oleja a 10 a pol tony pšenice. To nie je zanedbateľné množstvo, to je majetok!
Za túto prajnosť pán správcu pochváli.
Hovorí: "Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby, keď sa pominie, prijali vás do večných stanov."
Ježiš radikalizuje. A naše princípy, predpoklady alebo jasné predstavy o tom, kto je dobrý a kto je zlý sa rozsýpajú ako domček z karát.
Toto vyrušenie, otáznik nad škandalóznym príkladom znepokojuje, no môže byť príležitosťou k prospešnej zmene - myslenia a života. Aby sa tak stalo, potrebujeme upustiť od toho, čo sme si tak jasne definovali.
Ak sa človek ocitne v kríze - aj v takej, ktorú si zavinil sám, nemusí upadnúť - zastať pri sťažnostiach a sebaľútosti. Môže začať myslieť a rozhodne KONAŤ inak.
Presne tak to urobil muž v podobenstve. Jedno mu bolo nad slnko jasnejšie: Všetko je rozhodnuté. Na svojom mieste už nemám čo hľadať. Ortieľ jeho pána platí: "Ďalej nemôžeš šafáriť. " Budúcnosť je neistá - a šafár premýšľa: Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. Čo mi teda ostáva? Ako sa zariadim?
Ide o prežitie. V hre je naozaj všetko.
Tento človek však neskladá ruky do lona.
Mohol by si povedať: Už sa nedá nič robiť. Treba všetko prijať ako je. Mohol by sa nechať premôcť smútkom, bedákať nad stratenými príležitosťami.
Ale on sa nevzdáva. Vymýšľa, čo sa dá robiť. Rozhodne sa musí pozerať dopredu - na to, čo príde. Budúcnosť, aspoň tú, ktorú vie sám ovplyvniť, berie do svojich rúk. Bez zaváhania a bez pochybnosti.
Toto je Ježišovi sympatické. Šafárovu rozhodnosť dáva za príklad. Robí všetko preto, aby bola budúcnosť iná. Lepšia. "Deti sveta sú vo svojich rozhodnutiach múdrejšie ako deti svetla. "
Ježiš dáva príkladom nespravodlivého šafára najavo: Ak ide o záchranu, o prežitie, musíme byť voči sebe čestní. Klamstvo, popieranie nemá zmysel. Treba urobiť bilanciu - a zariadiť sa podľa toho, čo z nej vyplynie.
A to nám, bratia sestry, veľmi často chýba.
Sme zbabelí robiť rozhodnutia, uzávery. Počítame s tým, že všetko sa už nejako urovná. Pred ľuďmi i pred Bohom. To, že sa nám darí pred ľuďmi, vôbec neznamená, že sa nám podarí pred Bohom.
Jeho pohľad nezatrieme. Pred Jeho úsudkom neobstojíme.
Správca v podobenstve dobre vedel, že zakrývanie, retušovanie nemá zmysel.
Svojmu obvineniu sa vôbec nebráni. Neospravedlňuje sa. On vinu prijíma. Vie, že to, čo pán hovorí, je pravda. Vie, že pán má dôvod prepustiť ho. Neháda sa, nehľadá lacné výhovorky. A vo svojom zúfalstve nemláti okolo seba. Chopí sa budúcnosti.
S pragmatickou triezvosťou robí, čo treba. Zachraňuje, čo sa dá.
Zmysel príbehu nie je tam, kde by sme na prvý pohľad predpokladali. Ježiš NESCHVAĽUJE to, že správca kradne. Vyzdvihuje čestný postoj a duchaplnosť správcu.
Ako je to s nami, bratia a sestry?
Tento príbeh nie je v Biblii nato, aby si z neho brali ponaučenie - alebo nebodaj ospravedlnenie tí, ktorí iných bezočivo okrádajú. Má čo povedať každému z nás.
Hovorí mi, aby som sa nesprával ako by som Boha nepoznal a nevedel čo odo mňa chce. Hovorí mi, aby som mal na mysli to, že za všetko, s čím šafárim, sa nebudem zodpovedať
ľuďom, ale Bohu. O to by som sa mal zaujímať: Čo mi hovorí? Čo mi povie?
Boh myslí svoje rozhodnutia vážne. Tak často stojí človek iba o to, aby sa medzi ľuďmi utvrdil: "ja nie som horší ako iní... som možno lepší ako oni." Toto pred Bohom neplatí. Čím skôr to pochopím a čím skôr z toho vztiahnem aj dôsledky, tým lepšie.
Ide totiž o moju budúcnosť, o to, aby som sa neodťahoval od zodpovednosti za to, kto som a čo robím.
Boh má záujem na tom, aby Jeho súd nebol pre mňa hrozbou. Vedomie zodpovednosti má byť pre mňa výzvou, aby moja PRÍTOMNOSŤ, aby to, čo tvorím dnes a teraz medzi ľuďmi a pre ľudí, ladilo s tým, čo vyznávam a čom naozaj chcem.
Môj Boh ma vedie tak, aby som svoju budúcnosť neprehral. Všetko mi dáva, pripravuje, zveruje. Raz však bude chcieť vidieť výsledok.

Hýbe toto vedomie mojím vnútrom, pohne to mojím svedomím?
Keď správca vie, že sám už neurobí nič, počíta s tým, že sa bude musieť spoľahnúť na iných ľudí. Preto si ich priaznivo nakláňa. Bude ich potrebovať.
Čo vyplýva z toho v nás, bratia a sestry,
keď pripustíme, že Boh nás vidí a skúma inak ako ľudia - že sa nedá obalamutiť?
Nedá sa počítať ani s tým, že sa uspokojí s ospravedlňovaním, že v komplikovaných okolnostiach a neprehľadných podmienkach nemôže od nás žiadať zázraky.
Boh nežiada obete - tú dal za nás v Kristu na kríži. Žiada iba to, aby sme Ho neponižovali na bôžika, ktorý pochopí a príjme všetko, čo robíme. Jeho nevtesnáme do svojich ustanovení a morálnych kategórií. Svätý Boh žiada, aby sme
pred Ním čestne prehodnotili svoj život a aby pre nás z toho hodnotenia vyplývala zmena, ktorá sa prejaví v reálnom, každodennom živote. To je všetko.
Pred Božím súdom nás nezachráni nikto a nič z toho, na čo sa tak radi spoliehame. Zachráni nás iba to, ak v Bohu nájdeme Priateľa, ktorému môžeme dôverovať, áno, ktorého POTREBUJEME, aby sme sa vedeli orientovať, aby sme v mnohých naozaj neprehľadných, ťaživých situáciách vedeli vynájsť.
Dnes nás vo svojej Večeri pozýva, aby sme Ho stretli a prijali ako Boha, ktorý má slávu a moc. Jeho svätosť nesmiem, nesmieš brať s rezervou.
Múdrosť pred Bohom nedokážem, nedokážeš blysnutím ducha - a určite nie falšovaním a klamstvom.
Ježiš mne i Tebe dáva najavo:
Buď múdry: Nedaj sa zmiasť úsudkom, nezastaň pri výčitkách svedomia. Hľadaj záchranu v Bohu samom.
Buď múdry - pochop, že v tom, v čom sa ti celkom pohodlne žije a pracuje, nemôžeš zastať. Tvoj Boh bude zvedavý, či to bolo naozaj všetko, na čo si mal - talenty a možnosti.
Buď múdry - dôveruj Bohu, že všetko, čo zanedbal, neochránil a zničil, môže odstrániť.
Buď múdry. Spoľahni sa na Boha, v Ježišovi sa stáva Tvojím Priateľom. Iba On Ti dáva budúcnosť a perspektívu.
Ešte nie je neskoro, aby si Jeho ponuku života, odpustenia a zmierenia s Ním a ľuďmi prijal a aby si začal žiť naozaj múdro.

Amen.

Anna Polcková
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.