V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

24. nedeľa po Sv. Trojici, Lukáš 16, 19 - 31

Bol bohatý človek, obliekal sa do šarlátu a jemného ľanu a hodoval každý deň skvostne.  A bol akýsi chudobný muž, menom Lazár, ktorý ležiaval pred jeho bránou vredovitý  a žiadal si nasýtiť sa odpadkami z boháčovho stola, ale nikto mu ich nedal, len čo psy prichádzali a lízali mu vredy.  Ten chudák umrel a anjeli ho zaniesli do lona Abrahámovho.  Umrel aj boháč a pochovali ho.  Potom v mukách podsvetia pozdvihol oči a zďaleka uzrel Abraháma a v jeho lone Lazára;  zvolal: Otec Abrahám, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazára, aby si koniec prsta omočil vo vode a ovlažil mi jazyk, lebo sa veľmi trápim v tomto plameni.  Ale Abrahám mu odpovedal:  Synu, rozpomeň sa, že si ty svoje dobré veci vzal zaživa a podobne Lazár zlé; teraz tento sa tu teší a ty sa trápiš.  Okrem toho, medzi nami a vami je veľká priepasť, aby tí, čo odtiaľto chcú prejsť k vám, nemohli, ani odtiaľ nedostali sa k nám.  Nato povedal (boháč): Prosím ťa teda, otče, pošli ho do domu môjho otca;  mám totiž päť bratov; nech im svedčí (o tých veciach), aby neprišli aj oni na toto miesto múk.  Abrahám mu povedal: Majú Mojžiša a prorokov, nech ich poslúchajú.  On však odvetil: Nie, otec Abrahám, ale keby niekto z mŕtvych išiel k nim, kajali by sa.  Odpovedal mu: Keď Mojžiša a prorokov neposlúchajú, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto z mŕtvych vstal. (Lukáš 16, 19 - 31)

Bohatý človek v tomto podobenstve žil iba prítomnosti.  Bol to život plný luxusu, luxusu v obliekaní a hodovaní a určite aj vo všetkom inom.  Žil iba pre seba.  Hoci oplýval nadbytkom hmotných statkov, nepomohol biednemu Lazárovi.  Nepomyslel si, že sa jeho luxusný životný štandard raz skončí a že sa vôbec skončí jeho pozemský život.  Nepomyslel si, že jeho totálne sebecký spôsob života bude mať následky po smrti, vo večnosti.  Bol tak ponorený do konzumovania svojho luxusného života, že mu tie myšlienky neprišli ani na um.
 Nepomyslel si na to všetko, hoci mal o tom v Božom slove dosť a dosť informácií.  Starozmluvná kniha Kazateľ je veľkolepé upozornenie na pominuteľnosť všetkého pozemského.  Starozmluvní proroci sa zastávajú chudobných, vdov, sirôt.  Bohatý človek v podobenstve mohol vedieť a zrejme aj vedel o tom všetkom, ale on tieto myšlienky ignoroval a zabudol na ne.  Týmto poznaním sme vystrojení aj my.  Okrem starozmluvných textov viaceré novozmluvné výroky upozorňujú na tieto dôležité veci.  O obmedzenosti a pominuteľnosti hmotných hodnôt hovoria napríklad slová:  Nič sme nepriniesli na tento svet a nepochybné je, že ani nič odniesť nemôžeme.  A s napomenutím, aby sme aktívnou láskou pomáhali druhým, sa stretneme v Novej zmluve na každom kroku.
 Keď sa onen boháč z podobenstva po svojej smrti dostal do pekla, otvorili sa mu oči.  Otvorili sa mu oči, ktoré on v pozemskom živote nasilu zatvoril, aby nevidel a nepočul, čo od neho žiada Božie slovo.  S otvorenými očami pozeral späť na svoj pozemský život.  S otvorenými očami - to znamená s celkom novým, a to tento raz pravdivým hodnotením.  V priebehu pozemského života si k svojmu luxusnému, bezstarostnému životnému štandardu a k totálne egoistickému životu blahoželal,  ale teraz pri pravdivom hodnotení toho istého života mu je na zúfanie.  V priebehu pozemského života si myslel, že žije na veľmi vysokej úrovni,  ale teraz, z pravdivého hľadiska večnosti, poznáva, že žil na primitívnej úrovni.  Tešili ho pokrytecké chvály lichotníkov,  tešili ho závistlivé pohľady tých, čo mali menej ako on.  V dôsledku takéhoto pohľadu na vlastnú osobu a na vlastný život celý život na zemi prežil v ťažkom sebaklame.  Celý život utekal pred pravdou, ale teraz, keď sa jeho zemský život skončil, mu je pravda nanútená, a pred ňou už nemôže utiecť.  Je to pravda, ktorá bolí, nesmierne bolí, ktorá páli ako neznesiteľný pekelný plameň.  Chcel by zmierniť tieto muky strašného sebapoznania, ale nedostáva sa mu úľavy,  musí sa neustále pozerať na svoj totálne zbabraný život.
 Každého z nás čaká takáto hodina pravdy.  Šokujúce odhalenie, ktoré pri pohľade na svoj pozemský život prežil boháč, by nás malo varovať.  To, ako žijeme, sa negumuje, ale registruje.  Neraz sme prekvapení, keď sa nám v pamäti vynorí spomienka na nejakú podrobnosť z dávnej minulosti, o ktorej sme si mysleli, že sme na ňu dávno zabudli.  Keď prekročíme hranicu času a večnosti, budeme sa musieť v plnom rozsahu pozrieť späť na svoj prežitý život a na obsah, ktorým sme ho naplnili.  Budeme sa musieť na to všetko pozrieť Božím, to znamená absolútne pravdivým spôsobom.  V ostrom svetle pravdy sa budeme musieť pozrieť aj na to, o čom sme si mysleli, že je to navždy utajené a zabudnuté.
 Dobre by sme urobili, keby sme do svojho života zaradili pravidelnú hodnotiacu inventúru toho, čo robíme, ako žijeme, ako sa správame  Pravidelne, napríklad každú nedeľu, by sme sa mali pozrieť späť na nedávny úsek svojho života s otázkou:  Ako na to budem pozerať odtiaľ, od Božieho súdu, zo stanoviska Božieho pravdivého hodnotenia.  To by boli také malé anticipované, predchytené zážitky posledného súdu.  Kritickým sudcom by nám pritom malo byť Božie slovo.
 Boháč z podobenstva by sa určite bol chcel vrátiť do pozemského života, aby s novým poznaním usporiadal svoj život celkom inak a prežil ho celkom inak.  Ale taká možnosť návratu po prekročení hranice medzi časnosťou a večnosťou neexistuje.  V priebehu pozemského života mal mnohokrát možnosť dať svojmu životu nový smer.  Posolstvo Božieho slova,  ktoré napriek jeho plnému ponoreniu sa do konzumného spôsobu života  predsa len občas doliehalo k jeho ušiam, ho na to vyzývalo znova a znova.  Ale sú uši, ktoré pre výzvy Božieho slova ostávajú zatvorené celý život, až do smrti.  Nie je to osud, za ktorý človek nemôže, ale je to vina.
 Skúsme si predstaviť svoju situáciu na poslednom súde a položiť si otázku, čo by sme po pravdivom poznaní, ktoré nám bude vtedy nanútené,  čo by sme chceli radikálne zmeniť vo svojom terajšom živote.  Kto sa pustí do myslenia tohto typu a vezme si na pomoc Písmo sväté a bude pritom voči sebe poctivý a pravdivý,  dopracuje sa postupom času k odpovediam, ktoré sa môžu stať východiskom vážnych, dobrých, pozitívnych zmien v živote.
 Prečítané podobenstvo nám navodzuje v mysli ešte jednu pozoruhodnú predstavu.  Boháč zo stanoviska nového poznania pozeral na život svojich ešte na zemi žijúcich bratov.  Žili tým istým štýlom ako on,  v hriešne získanom bohatstve a luxuse,  v hriešnej citovej pripútanosti srdca na mamonu,  v hriešnom egoistickom pôžitkárstve a rozkoši.  Sústredili sa na hmotný konzum a ignorovali to najdôležitejšie: potreby svojej duše.  Ignorovali Boha a ignorovali trpiacich ľudí.  Žili si spokojne, a ich brat vidí z pekla, do akého tragického sebaklamu sú ponorení.  Cíti naliehavú potrebu otvoriť im oči.  Keď sa už on v dôsledku nesprávneho života tak hrozne popálil, chce varovať aspoň svojich bratov, aby neskončili tak ako on.
 Premyslel aj metódu:  Prosí Abraháma, aby sa Lazár na chvíľu vrátil do zemského života  a aby povedal jeho bratom, k akým následkom vedie ten ich život.  Myslel si, že keby prišiel k nim niekto zo záhrobia a tí jeho bratia by poznali, že ide o ľudí zo záhrobia, že by sa trocha aj zľakli a zmenili by svoj život.  Abrahám nechce vyhovieť ani tejto žiadosti.  Dôvodí tým, že majú dosť a dosť informácií o tom, ako treba pekným spôsobom viesť život a čoho všetkého sa treba vyvarovať.  Na boháčovo naliehanie odpovedá, že ak nedokážu vážne brať Božie slovo, Božie poučenie o živote,  nepomohol by im ani odkaz sprostredkovaný bytosťou zo záhrobia.
 To nás vedie k otázke, čo by nám tak asi chceli odkázať naši blízki, ktorí sú už vo večnosti.  Každý z nás má blízkych, aj veľmi blízkych ľudí, príbuzných alebo priateľov, ktorí už odišli do večnosti.  Podľa tohto podobenstva aj im bola darované a nanútené pravdivé poznanie, pravdivé hodnotenie ich vlastného života.  Podľa tohto podobenstva pozerajú aj na život svojich blízkych, ktorých majú ešte na tejto zemi, a hodnotia ho vo svetle toho, čo sa dozvedeli o svojom živote.  Môžeme byť konkrétnejší a osobnejší:  Naši blízki pozerajú na náš život, hodnotia ho, a určite by nám chceli poslať zopár korigujúcich odkazov, tak ako ten boháč.
 Ani im to nie je dovolené, a to s tým istým odôvodnením ako u boháča:  "Majú Mojžiša a prorokov, nech tých poslúchajú".  My doložíme:  Máme Ježiša Krista,  jeho evanjelium,  jeho jedinečný výklad Božieho zákona,  jeho vzor, ako má vyzerať normálny ľudský život.  I keď nám naši blízki nemôžu priamo nič odkázať, mohli by sme v duchu tohto podobenstva cítiť na sebe ich pohľad, akoby nám chceli povedať:  Ach, keby len to moje dieťa, môj brat, sestra, priateľ ... vedel to, čo ja tu viem.  A my v duchu Abrahámových slov doložíme: My to všetko môžeme vedieť.  Biblia je skvelá kniha, lebo z nej sa môžeme dozvedieť, ako budeme hodnotení na poslednom súde.  Z nej sa môžeme dozvedieť, v akých nebezpečných sebaklamoch žijeme.  Biblia je skvelá kniha, lebo každému, kto prijme tú službu, otvára oči.
 Ale ten vzdych boháča je aj dnes veľmi aktuálny.  Boháč naznačuje, že je síce pravda, že majú Mojžiša a prorokov, ale že oni si z toho nič nerobia.  O dnešných ľuďoch platí:  Majú Mojžiša a prorokov a predovšetkým Ježiša Krista a apoštolov,  a všetko to prístupné v jednej knihe,  ale oni si z toho všetkého nič nerobia.  Nosia okuliare klamu, okuliare mámenia,  aké nasadil pútnikovi v Komenského Labyrinte sveta jeho sprievodca, aby všetko videl v ružových, lákavých farbách.  V čom všetkom nosíme my okuliare mámenia?  Na čo všetko pozeráme nesprávnym spôsobom?  V čom všetkom potrebujeme oslobodiť sa od sebaklamov.  Oslobodenie od sebaklamov je vždy bolestné, ale to sa nám nesmie stať prekážkou.
 Posolstvo dnešného textu, podobenstva o boháčovi a Lazarovi nám chce každému povedať:  Tvoj život na zemi nie je nekonečný, je obmedzený.  Žiješ tu nie preto, aby si vyhovel všetkým svojim túžbam po pôžitku a rozkoši.  Máš omnoho dôležitejšiu prácu na zemi.  Si zodpovedný za čas a ostatné hodnoty a schopnosti, ktoré ti Pán Boh dal.  Raz príde koniec tvojho života.  Potom bude súd, na ktorom sa Pán Boh svojím prenikavým pohľadom pozrie na celý tvoj život.  Tam nič nezatajíš, lebo on vie všetko.  V Božom slove máš dosť inštrukcií na to, aby si vedel, ako máš formovať svoj život - aj v hlavných líniách aj v podrobnostiach.  Daj sa varovať príkladu toho boháča z podobenstva, aby si potom nemusel upadnúť do bezmocného zúfalstva.  Pán Boh ti vykupiteľským dielom svojho Syna Ježiša Krista - svojím odpustením, ospravedlnením, akceptovaním - dal všetky predpoklady na to, aby si mohol začať žiť a natrvalo žil pekným, dobrým životom.  Ešte stále trvá pre teba čas milosti.  Ale nehazarduj s neprestajným odkladaním nového začiatku.  Neodkladaj pokánie zo dňa na deň, lebo môže byť nenávratne neskoro.  Myšlienka na posledný súd ti má byť dostatočným motívom obnovy života.  Ak sa rozhodneš pre cestu nového života, dostaneš od Pána Boha všetku potrebnú pomoc.  Potom sa budeš môcť tešiť na život vo večnosti.

Amen

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.