1. adventná nedeľa, Rímskym 13, 8 - 14
Nikomu nič nedlhujte, len to, aby ste sa milovali. Lebo kto blížneho miluje, naplnil zákon. Veď prikázania: nescudzoložíš, nezabiješ, nepokradneš, nevydáš krivé svedectvo, nepožiadaš, a ak je nejaké iné prikázanie, v tomto slove sú zhrnuté: Miluj blížneho ako seba samého. Láska blížnemu zle nerobí. Plnosťou zákona je teda láska. A toto (čiňte), keďže vidíte príhodnú chvíľu, že vám je už čas prebudiť sa zo sna. Lebo teraz je nám spasenie bližšie, ako keď sme uverili. Noc pokročila, deň sa priblížil. Odložme teda skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla. Ako vo dne, slušne choďme; nie v hodovaní a opilstve, nie v smilstve a chlipnosti, nie vo sváre a v závisti. Ale oblečte sa v Pána Ježiša Krista a o telo sa nestarajte (tak, aby vznikali v ňom) zlé žiadosti. (Rímskym 13, 8 - 14)
Dnes sa začína nový cirkevný rok. Zvesť Božieho slova nám v jeho priebehu bude pripomínať veľké Božie činy. Pozvanie k sviatostiam bude pozvaním do tesnej blízkosti Pána Boha. Pán Boh neprestajne koná a hovorí a čaká na odpoveď nás, oslovených. Kto odpovie s pochopením, radosťou, vďačnosťou, prijíma požehnanie. Mnoho je však takých, ktorí sa správajú ako hluchí a nemí. Ako vyzerá v tejto veci naša bilancia za uplynulý cirkevný rok? Aké budú naše reakcie na Božiu neprestajnú iniciatívu v novom cirkevnom roku?
Prečítaný text nám na začiatku nového obdobia ponúka novú šancu. Predstavme si, že tento text dostaneme poštou v obálke s našou adresou. To nie je fikcia, ale čistá pravda. Tento text je Božie posolstvo adresované osobne každému z nás. Len ak ho prijmeme takto, pochopíme ho správne.
Toto posolstvo hovorí najprv o tom, čo koná Pán Boh. Vyjadrujú to slová: "Noc pokročila, deň sa priblížil". Keď sa nadránom začne míňať noc a objavia sa prvé ranné zore, je to Božie dielo. On, Boh, stvoril Slnko, on rozkrútil Zem, a tak zaistil striedanie dňa a noci. To nie je naša ľudská zásluha, to je Boží čin, veľkolepý čin Stvoriteľa. Jeden úžasný čin z nespočetného množstva ďalších. My to môžeme len brať na vedomie. A zariadiť sa podľa toho. Prebudiť sa, vstať, obliecť sa do čistého a žiť ako vo dne.
Ustupovanie tmy, pribúdanie svetla - to nie je iba astronomický jav. Aj v duchovnej sfére ustupuje tma a pribúda svetlo. Toto vyjadrujú slová nášho textu: "Noc pokročila, deň sa priblížil". Rytmus je pritom iný ako striedanie noci a dňa. "Noc pokročila, deň sa priblížil" - to sa odohráva v priebehu stá- a tisíc-ročí. Môže a má sa to odohrávať v každom jednom ľudskom živote, v rodine a iných spoločenstvách. Príchod denného svetla má obrovský význam. Príchod duchovného svetla má obrovský význam. I jedno i druhé je dielom a darom Pána Boha.
Príchod duchovného svetla symbolizujú sviečky na adventnom venci. Postupne pribúdajú a na Vianoce svetlo vyvrcholí. Musíme vedieť, čo nám chce tento symbol povedať. Najlepšie to vidno v príbehu Biblie. Proroci cez stáročia predpovedali príchod Mesiáša, Krstiteľ hovoril o jeho blízkosti veľmi naliehavo a potom prišiel On, Ježiš Kristus, svetlo sveta.
Kdekoľvek On vstúpi a kde je prijatý, tam ustupuje tma a zavládne svetlo. Človek, ktorý prijme toto svetlo, zmení sa na nepoznanie smerom k lepšiemu. Rodina, ktorá prijme toto svetlo, zmení sa na nepoznanie smerom k lepšiemu. Existujú jednotlivci, ktorí prijali to svetlo. existujú rodiny, ktoré prijali to svetlo. Za nich sme Pánu Bohu veľmi vďační. Takí jednotlivci a také rodiny stávajú sa svetlom sveta. "Vy ste svetlo sveta" - to žiada Pán Ježiš od každého, kto ho nasleduje.
Ježiš Kristus, svetlo sveta, sa ponúka aj do väčších spoločenstiev, do štátu, do cirkvi. Vo väčších spoločenstvách je situácia, žiaľ, omnoho komplikovanejšia. Okrem svetlých bodov, za ktoré sme vďační, existuje tam mnoho temných miest, ktoré odmietajú prijať svetlo a radšej žijú v tmavej noci hriechu. Je nám veľmi ľúto, že to platí nielen o sekulárnej spoločnosti, ale aj o cirkvi.
Ale definitívny príchod svetla i tak nikto a nič nezastaví. V prvom storočí si mysleli, že Pán príde o niekoľko rokov, najviac desaťročí. To je vyjadrené v slovách nášho textu: "Teraz nám je spasenie bližšie, ako keď sme uverili." I keď sa čakanie veľmi predĺžilo, my dnes rovnako pevne veríme v konečné víťazstvo svetla. Zmysel má iba to, čo žije v tomto svetle. Život v tme hriechu je život v nezmyselnosti.
Dnes sme znova pozvaní, aby sme prijali ponúkané svetlo, aby sme poznali znamenia času, že noc pokročila a deň sa priblížil. Vo svetle chodí človek inak ako vo tme. Tma všetko prikryje, prikryje aj zlé, hriešne, nemravné, zločinecké činy. Vo svetle všetko vidno, tam sa nič neskryje. Platí to už o slnečnom svetle a omnoho viac o svetle Božieho pohľadu. Preto sa toľkí ľudia boja svetla a nejdú na svetlo. My sme však pozvaní, aby sme chodili ako deti svetla.
Treba sa rozlúčiť so všetkým nečistým, čo neznesie svetlo. Text používa názorný, každodenný obraz: treba si vyzliecť staré, ušpinené šaty. Máme tu aj príklady toho nečistého, čoho sa treba zbaviť: "Noc pokročila, deň sa priblížil. Odložme teda skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla. Ako vo dne, slušne choďme; nie v hodovaní a opilstve, nie v smilstve a chlipnosti, nie vo sváre a v závisti." Nad každým z týchto slov sa nám treba zamyslieť a hľadať stopy tých nečistých vecí vo vlastnom živote. Tých nečistých vecí je omnoho viac než v tomto krátkom zozname. Kritický pohľad na život druhých ľudí a hlavne na seba nám pomáha odhaliť aj ďalšie. Mali by sme si robiť zoznam tých nerestí a stále ho dopĺňať, aby nám slúžil ako zrkadlo na poznávanie pravdy o nás samých.
V nejednom prípade tie svoje neresti bagatelizujeme alebo ich pokladáme za celkom prirodzené, alebo hľadáme ospravedlňujúce vysvetlenia, aby sme mohli pri nich ďalej zotrvať. Ale keď svieti na nás ostré svetlo Kristovho pohľadu, poznávame pravdu. Ak človek pred svetlom a pravdou neprestajne uteká, tak raz určite príde čas, keď mu svetlo a pravda budú nanútené. Vtedy neutečie, ale vtedy bude už neskoro. V tom je zmysel výzvy v dnešnom Božom slove: Je tu svetlo, ber ho na vedomie a rozlúč sa so všetkým, čo ťa znečisťuje, čo ťa deformuje.
Keď zhodíme zo seba nečisté, ušpinené šaty, nemôžeme zostať nahí. Treba sa obliecť do čistého. To oblečenie do čistého znie pozoruhodne: "Oblečte sa v Pána Ježiša Krista". Nie je ťažké pochopiť túto obraznú výzvu. Obliecť sa v Pána Ježiša Krista znamená osvojiť si jeho myslenie, hodnotenie, jeho životný štýl. On žil ako normálna ľudská bytosť uprostred nenormálneho sveta. Vlastne iba podľa jeho správania vieme, ako má vyzerať normálny ľudský život. Evanjeliá plasticky vykresľujú aj túto stránku jeho života.
Nič z toho nečistého, čo sme spomenuli, nebolo v jeho živote. Namiesto každej nečistej veci bola v jeho živote práve opačná alternatíva, vysoká hodnota. Namiesto rozšíreného sebectva on uplatňoval nesebeckú lásku. Namiesto kultu mamony on vedel, čo sú pravé hodnoty života. Namiesto nízkych rozkoší on pestoval a prežíval radosť a šťastie najvyššieho typu. Namiesto pomsty odpúšťal. Namiesto ponižovania druhých a psychického násilia, ktoré je v dnešnom svete tak veľmi rozšírené, on pomáhal utláčaným ľuďom objaviť cenu a dôstojnosť ich vlastného života. Evanjeliá by sme mali čítať aj z tohto hľadiska: objavovať nové a nové stránky Ježišovho normálneho života, normálneho preto, lebo je v súlade s vysokou Božou normou. Obliecť sa v Pána Ježiša Krista potom znamená: osvojiť si čím viac z týchto charakteristických znakov jeho života.
Všetky jeho spôsoby správania sa dajú zhrnúť do jedného vysokého pojmu: láska. On je láska vo svojej podstate. Keď bol na zemi, bol stelesnenou láskou. Čokoľvek povedal, urobil, vytrpel - to všetko boli prejavy jedného základného postoja: lásky. Nie je to náhoda. Veď prišiel na zem ako autentický reprezentant nebeského Otca, ktorý je láska. Pre nás je vyznačením, keď sa na nás kladie taká vysoká požiadavka. Z toho jasne vidno, ako vysoko o nás náš Pán myslí.
On láskou žil a o láske aj hovoril. Jeho život v láske je dôležitý, jeho slová o láske sú dôležité. Jeho slová o láske ukazujú, že jeho život v láske nebol náhodný, ale bol hlboko premyslený. Tým viac je jeho život ako vzor života záväzný aj pre nás.
Apoštolove slová o láske v našom texte nadväzujú na to, čo o nej povedal Pán Ježiš: "Kto blížneho miluje, naplnil zákon. Veď prikázania: nescudzoložíš, nezabiješ, nepokradneš, nevydáš krivé svedectvo, nepožiadaš, a ak je nejaké iné prikázanie, v tomto slove sú zhrnuté: Miluj blížneho ako seba samého. Láska blížnemu zle nerobí. Plnosťou zákona je teda láska."
Toto sú veľmi dôležité slová. Sú druhou polovicou sumy zákona, dvojitého prikázania lásky. Láska stojí vyššie ako ktorékoľvek iné prikázanie. Všetky jednotlivé prikázania majú byť plnené tak, aby sa k slovu dostala láska a aby prikázanie lásky nebolo nikdy pošliapané. Niekedy sa človek musí rozhodnúť medzi prikázaním lásky a niektorým iným predpisom. V každej takej situácii má prednosť láska. Takto sa rozhodoval Pán Ježiš. A kritizoval tých, ktorí sa rozhodovali proti prikázaniu lásky.
Keď navštevoval hriešnych ľudí, hriešnych vyberačov daní a ženy zlej povesti, vedel, že robí niečo, čo protirečí určitým predpisom o takzvanej kultovej čistote. On sa rozhodol pre lásku, lebo ho viedol záujem o záchranu týchto ľudí. Keď ho takzvaní zbožní a spravodliví kritizovali, povedal im, že on to robí celkom vedome, lebo prikázaniu lásky a milosrdenstva dáv prednosť pred kultovými ustanoveniami.
Keď sa v deň šabbatu stretol s chorým človekom, uzdravil ho, hoci to farizeji v prípade chronicky chorého pokladali za nedovolené. Ježiš dal aj tu prednosť prikázaniu lásky pred komplikovanými predpismi o svätení šabbatu.
Farizejom vyčítal, že plnia síce drobné náboženské predpisy ako odovzdávanie desiatkov aj z najnepatrnejších vecí, ale zanedbávajú prikázanie lásky, vernosti, spravodlivosti.
Tieto a ďalšie príklady v evanjeliách ukazujú, ako sa aj my máme rozhodnúť, keď si musíme vybrať z dvoch protichodných alebo zdanlivo protichodných príkazov. Prikázanie lásky stojí vyššie ako iné príkazy a požiadavky. Spomeňme si na príklady, keď sme boli v podobnej situácii. Ako sme sa rozhodli? Čomu sme dali prednosť? Uvedomujeme si: Prednosť treba dať láske.
Láska je aj cit, ale nie je iba cit. Cit lásky nesmie ostať iba citom, ale musí sa premeniť na čin, aktívny čin. Inak je láska sebaklamom. K láske patria aj slová, ale láska sa nesmie vyčerpávať iba v slovách. "Deti, nemilujme slovom ani jazykom, ale skutkom a opravdivo" (1Jn 3,18). Milovať máme "blížneho", to znamená človeka, ktorý je blízko nás, ktorý potrebuje našu pomoc. Reči o tom, že milujeme všetkých ľudí sveta, sú prázdne slová. Práve na človeku, ktorý je v našej blízkosti a má problémy, má sa prejaviť opravdivosť našej lásky.
Jednotlivé povinnosti, ktoré prináša život, môžeme a máme splniť. V texte je to vyjadrené slovami: "Nikomu nič nedlhujte". Ale aj keď posplácame všetky svoje dlhy a splníme všetky jednotlivé povinnosti, jeden dlh ostáva, a to je dlh lásky. "Nikomu nič nedlhujte, len to, aby ste sa milovali." Nikdy nemôžeme povedať: Ja som dlh lásky už splatil do posledného haliera. Tento dlh treba splácať každý deň a nikdy nebude splatený. Je to jednoducho preto tak, že láska je pravidlom života vo večnosti a má sa stať generálnym pravidlom života už v tomto svete.
Toto je posolstvo, ktorým sa nám Božie slovo prihovára v prvú adventnú nedeľu. Nie je toho málo. Takúto bohatú ponuku treba prijať. To je už naša práca. Toto bohaté posolstvo treba, ako sa moderne hovorí, implementovať do nášho každodenného života, to znamená zaradiť ho a urobiť funkčným v našich každodenných situáciách. Potom advent nebude iba sviatočnou záležitosťou, ale každodenným čakaním na Pána. To má byť zmysel nášho osobného adventu.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
