23. nedeľa po Sv. Trojici, Lukáš 22, 31 - 33
"[Tu povedal Pán]: Šimon, Šimon, ajhľa satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu; ale ja som prosil za teba, aby tvoja viera nezanikla. A ty časom, až sa obrátiš, utvrdzuj svojich bratov. On však odpovedal: Pane, hotový som ísť s Tebou aj do väzenia, aj na smrť. " (Lukáš 22, 31 - 33)
Úvodná modlitba: "Preskúmaj ma, ó Bože, poznaj moje srdce; skús ma a poznaj moje myšlienky! Viď, či som na ceste do trápenia, a veď ma cestou večnosti!" (Žalm 139,23-24)
Milí bratia a milé sestry!
Dopoludnia sme vo Veľkom kostole premýšľali o slovách evanjelia (L 18,8b): "Keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?" Strata živej viery, fakt, že ochladne láska mnohých (Mt 24,12), že sa rozmnoží neprávosť, že satan bude preosievať nás, kresťanov, ako pšenicu, sú predpovedanými znameniami konca času. Áno, ako sme to spievali v úvodnej piesni: žijeme v svete hriecha, bludu (ES 480,1). Proti tomu ostro kontrastuje počínanie učeníka Petra.
Peter je nepochybne sympatický chlapík. Pre Ježiša je ochotný podstúpiť prenasledovanie, dokonca aj mučenícku smrť. Povieme si: Kiežby bolo aj v súčasnosti viac takejto viery! Veď dnes je mnohým z tých, ktorí sa považujú za veriacich, priam martýriom vykonať oveľa menšie veci: prísť do kostola, uhradiť si cirkevný príspevok alebo prihlásiť svoje deti na náboženstvo.
V dnešnej cirkvi by sme sa preto osobne i spoločne mali viac a častejšie modliť záverečné slová 139. Žalmu (v. 23.-24.): "Preskúmaj ma, ó Bože, poznaj moje srdce; skús ma a poznaj moje myšlienky! Viď, či som na ceste do trápenia, a veď ma cestou večnosti!"
Autor tejto modlitby si uvedomoval, že Boh ho pozná lepšie, ako poznal modlitebník sám seba. Učeníkovi Petrovi sa toto vedomie vytratilo. Uniklo mu, že Ježiš ho pozná lepšie, ako poznal Peter sám seba. I nás pozná Pán lepšie, ako poznáme seba my. Pri tých, ktorí chcú Ježiša vážne a úprimne nasledovať platí, vtedy - ako dnes, že viera žije nie z nášho odhodlania, ale z opory, ktorú jej dáva Ježiš.
Hoci my, evanjelickí kresťania, voláme ľudí k rozhodnutiu sa pre dôveru, lásku a poslušnosť Pánovi Ježišovi, predsa zdôrazňujeme, že to zásadné, na čom viera stojí, je fakt, že Pán Ježiš sa rozhodol pre nás. Chceme a máme sa rozhodovať pre Ježiša. Chceme, ako to vraví jedna pieseň: Denne za Pánom ísť. No viera nežije z nášho odhodlania, ale z opory, ktorú jej poskytuje Ježiš. Čo držalo Petra a čo i nás drží, nie je vlastná sila, ale to, čo Ježiš koná pre nás.
"Ja som prosil za teba, aby tvoja viera nezanikla." Tieto Ježišove slová sú pre nás nádherným, posilňujúcim zasľúbením. Zároveň však poukazujú na neodškriepiteľnú skutočnosť: Totiž, že viera je vždy znova napádaná. Satan podnes preosieva vieru cirkvi ako pšenicu. Ako kedysi Herodes, chce diabol podnes zabiť Ježiša narodeného v nás (por. Mt 2,13b). Niekedy sú to maličkosti, ktoré vystavia našu vieru skúške: konflikt v rodine - neovládneme sa a svojím počínaním, neprimerane tvrdými slovami, zaprieme Ježiša. Inokedy je naša viera vystavená skúškam zložitými okolnosťami: stratou práce, zdravia, rozpadom manželstva či úmrtím niekoho z našich drahých. Kto vníma, že ten Zlý ho chce od viery odviesť, chce mu ju zobrať, nemal by podľahnúť panike. Naopak, má vedieť, že sa vydal správnou cestou. Veď satan nestojí iba o tých ľudí, ktorí mu patria. Proti tým, ktorí chcú vážne, úprimne a odhodlane nasledovať Pána Ježiša Krista, ktorí sa chcú držať Božieho slova, bude diabol znova a znova kuť svoje pikle. Má elementárny záujem, aby naša viera zanikla. Samozrejme, pod vierou nemyslíme iba vedomie, že Boh existuje, toto vedomie má aj satan (Jk 2,19). Keď sa Boží nepriateľ usiluje, aby zanikla naša viera, znamená to, že chce, aby sme prestali dôverovať Božiemu slovu, aby sme ho nepovažovali za spoľahlivé, za určujúce smer nášmu životu. Túto vieru - dôveru, diabol aj pri nás ohrozuje.
Dnes napadla prvá väčšia dávka snehu. Ten, kto v zime v snehu už podnikol náročnejšiu túru vie, že keď sa unavení brodíme snehom, hrozí nebezpečenstvo, že stratíme citlivosť na chlad. Pocit tých, ktorí zamrzli nebol, že im je ukrutná zima. Nie, oni zaspali a neskôr zmrzli preto, že neboli dosť ostražití a dali sa oklamať pocitom, že im je príjemne teplo. V skutočnosti stratili citlivosť na chlad. Práve takto dnes mnohí, ktorí sa považujú za kresťanov, strácajú citlivosť na pokušenia. Ak zostaneme pri turistickej reči: Diabol nás nestraší: Pozor, zamrzneš! - Ale skôr nám v mraze a zime tohto sveta nahovára: Len si trošku poseď, bude ti príjemne teplo. A kto ho poslúchne, ten s vysokou pravdepodobnosťou zamrzne.
Našťastie, jestvujú aj rozmrazovače viery: Božie slovo, Večera Pánova, spoločenstvo cirkvi a tiež istota, že Ježiš za nás prosí. Vo v. 31. čítame: "Ajhľa, satan si vás, vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu." Diabol teda neútočí iba na Petra, ale na všetkých Ježišových učeníkov. Zvlášť na tých, ktorí sú si istí sami sebou.
Aj Peter si bol istý sám sebou: Nazdával sa: nič - nijaká zrada na Ježišovi - sa mi nemôže stať. "Pane som hotový ísť s Tebou aj do väzenia, aj na smrť" (v. 33). Avšak v tomto teplúčku sebaistej viery zaspal. Naplnilo sa, čo povedal Ježiš: "Ajhľa, satan si vás, vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu."
Je o nás záujem. Satan si nás žiada, ako si kedysi vyžiadal Jóba ( Job 1,6nn). No Pán Ježiš nám dáva spoznať, že Jeho - Ježišova modlitba platí pred Bohom viac, ako satanove prosby.
To, čo Petra držalo a čo drží i nás, aby sme zostali pri Ježišovi Kristovi, nie je naša hektická aktivita, ani nejaké špeciálne duševné cvičenia proti odcudzeniu sa od viery. Našu vieru drží Ježiš Kristus, Jeho láska, ktorej prítomnosť smieme zažívať v Božom slove, vo Večeri Pánovej, v spoločenstve cirkvi, ktorá je Kristovým telom.
Ježiš je Pôvodca i Dokonávateľ našej viery (Žid 12,1-2). On prosil za Petra, prosí za mňa i za teba, za naše deti - aby sa viera nikoho z nás neumenšovala, ale aby rástla a pevnela, zrela a prinášala hojnosť dobrého ovocia (G 5,22-23). Ježiš sa za nás modlí. - Vďaka Mu za všetky Jeho prosby. Ony - podobne ako sv. Večera Pánova - sú prejavom Ježišovho bytostného záujmu o nás a Jeho lásky k nám. Nech nás nenechajú chladnými.
Amen.
Modlitba: Pane, Ty každého z nás poznáš. Poznáš našu dobrú snahu, dobrú vôľu ísť za Tebou, ale tiež naše mnohé zlyhania. Nie vždy dokážeme vnímať, že chcenie, dobrý začiatok, ešte nemusí znamenať aj dovŕšenie, dobrý koniec. Pomôž nám rozhodovať sa pre Teba, ale najmä bytostne chápať, že našu vieru nemôžeme postaviť na sebe, na svojom odhodlaní, ale na Tvojom rozhodnutí sa pre nás. Ďakujeme, že nám odpúšťaš, očisťuješ nás a posilňuješ v úlohe: byť Tvojimi svedkami. Ďakujeme za Božie slovo, spoločenstvo cirkvi i dary svätej Večere Pánovej, ku ktorým nás pozývaš. Dávaj nám nanovo spoznávať, že bez týchto Tvojich darov budú naše srdcia, naša viera unavené. Ďakujeme, že sa za nás modlíš, za všetko to, čo v Tebe máme. Amen.
Pramene:
Harald Karpe - Andacht /4.3./ in: Feste-Burg-Kalender 2001 (Freimund Verlag, Neuendettelsau 2000);
Michael Voigt - Andacht /17.3./ in: Feste-Burg-Kalender 2000 (Freimund Verlag, Neuendettelsau 1999);
Juergen Diestelmann - Andacht /1.7./ in: Feste-Burg-Kalender 2005 (Freimund Verlag, Neuendettelsau 2004);
Fritz Rienecker: Das Evangelium des Lukas (R. Brockhaus Verlag, Wuppertal 198911);
T.F. - výklad in: Denník mladých č. 6/2004, str. 25 (vyd. NOVÁ NÁDEJ SLOVENSKO, Bratislava 20004).
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
