2. adventná nedeľa (SB s programom detí z Ev. ZŠ), Lukáš 17, 21
"Kráľovstvo Božie je medzi vami!" (Lukáš 17, 21)
Drahí bratia, drahé sestry, vážení rodičia, milé deti!
Táto nedeľa má tému: Kráľovstvo Božie prichádza. Tomu, čo je Božie kráľovstvo - aké sú v ňom vzťahy, porozumieme, keď si priblížime, ako to v Božom kráľovstve nevyzerá. Pomôže nám pri tom príbeh z Afriky: Ten, ktorý je od vekov, sa rozhodol urobiť niečo, v čom bude život, čo sa bude pohybovať. Vzal rákos a vyrezal z neho zvieratá: slony, antilopy, leopardy, vtáky a ryby. Dal im život, aby putovali poza vrchy, lietali ponad kopce a mohli plávať v riekach. Poslal ich do zelených údolí, kde mali dostatok potravy. Každý z týchto tvorov sa odlišoval od ďalšieho svojou podobou. No predsa mali všetci niečo spoločné. Všetci boli nespokojní. Slon sa síce pýšil svojou silou, ale bol by radšej ľahkonohý ako antilopa. Antilopa zase závidela slonovi jeho silu. Orol by chcel byť rovnako rýchly ako lastovička a tá zase túžila uchopiť to, čo potrebovala, tak mocne, ako to vedel orol. Leopardovi sa zdali pásy na tele zebry oveľa krajšie než jeho fľakatý kožuch. Naproti tomu zebra by bola radšej, keby vyzerala ako leopard. Všetky zvieratá, vtáky a ryby sa sťažovali. Každému sa videlo, že ten druhý je na tom lepšie, ako ony sami. Ten, ktorý bol od vekov, mal ubolené uši z neustáleho sťažovania sa, nespokojnosti a závisti svojho stvorenstva. Poriadne ho to vytáčalo a vravel si: Moje nervy! Prikázal pavúkovi utkať rebrík až do neba. Odvtedy tam žije - ďaleko od vzdychania, šomrania a sťažností. Pavučinový rebrík pre istotu prestrihol, aby spadol na zem. Jeho stvorenia na nej i naďalej žijú v závisti a nespokojnosti. Ten, ktorý je od vekov, ich má dosť a nemieni sa k nim už vracať. - Toľko príbeh.
Témou dnešnej nedele je: Kráľovstvo Božie prichádza. Spomínaný príbeh je dobrou ilustráciou, ako kráľovstvo Božie nevyzerá. Aký je život, kde nekraľuje Boh, Jeho láska. Je to tak aj kvôli nám, lebo kus Afriky - kusisko správania oných tvorov z Afriky, je v každom z nás. Sebectvo, neprajnosť, a závisť rozdeľujú ľudí podnes. Nielen dospelých, ale aj deti. Už deti si vedia vyhodiť na oči, že iní majú doma menej vecí, napr. menej aút, ako ďalší. Vzniká pocit, že o čo viac majú tí druhí: schopností, krásy, pekných vecí, peňazí, úspechu, dobrých známok..., o to menej zostane nám. Závistlivo poškuľujeme po iných, porovnávame sa s nimi s podozrievaním, že majú akúsi prednosť, nejaký nespravodlivý náskok. A reakcia? - Snažíme sa mať rovnaký či ešte väčší úspech, alebo ich prinajmenšom postaviť do horšieho svetla. Uniká nám, že život každého človeka je jedinečný. Keď sa v medziľudských vzťahoch správame ako bytosti z uvedeného príbehu, potom sa nám právom zdá, že od kráľovstva Božieho - od toho, aby vládla láska, sme poriadne ďaleko.
V príbehu z Afriky Ten, ktorý bol od vekov, opustil svoje rozhádané stvorenstvo. Vytáčalo ho a kvôli nemu si vravel: Moje nervy! "Zašil" sa radšej do neba a odstrihol rebrík, ktorý tam viedol. - Svätý pokoj od nich! A bodka!
Advent zvestuje opak: Pán Boh od nás neuteká. Prichádza - zostupuje k nám, lebo nás má rád, hoci to s nami nemá ľahšie ako s oným zverstvom a vtáctvom z príbehu z Afriky. Keď Boh videl, ako nepriateľsky a beznádejne žijeme, neuzavrel sa v nebi. V ľudskom tele Ježiša prišiel k nám, aby nám na vlastnom počínaní - na obeti svojho nevinného života ukázal, aký iný je život a svet, v ktorom vládne láska. Ty aj ja máme vedieť: Bohu na každom z nás záleží - na malých i veľkých, na dospelých aj deťoch. Preto sa Boh "nezabetónoval" v nebi, ale v Ježišovi si našiel cestu k nám. - Ako Pomocník, Záchranca z našich hriechov. To zvestuje Advent. Kto sa otvorí - denne nanovo otvára tomuto posolstvu, kto dovolí, aby Ježiš vládol - kraľoval - rozhodoval v jeho živote, ten nachádza pokoj a radosť. Dokáže i ďalším odovzdávať obetavú lásku, ktorou žil a ktorú nám daroval Ježiš. Jeho život sa stáva ostrovčekom Božieho kráľovstva v našom svete.
Každý človek má svoj väčší alebo menší životný priestor - svoje kráľovstvo, či už ním je rodina, zamestnanie, vzťahy - napr. s kamarátmi a spolužiakmi, šport alebo zábava. Má svoje kráľovstvo, v ktorom vládne. Pán Ježiš prišiel, aby sme sa od Neho naučili, čo znamená nechať kraľovať Boha v našom žití. S príchodom Ježiša sa náš osobný život, rodina, pracovisko, trieda, kolektív priateľov, cirkevný zbor... majú zmeniť na pobočku Ježišovho kráľovstva. Sú životy nás, kresťanov, sú naše domácnosti, filiálkami - pobočkami Kristovho kráľovstva? - Sú miestom, na ktorom iní zažívajú: Tu vládne láska, pokoj, spravodlivosť, odpustenie, aké priniesol Kristus? V Ježišovi prišlo Božie kráľovstvo k nám. Je medzi nami - chce byť vo všetkých nás. Preto sme aj my vyzvaní prispievať k šíreniu Božieho kráľovstva v našom svete Ako? - Tak, že budeme dôverovať Ježišovi a konať, ako nás On učil. Smieme a máme šíriť Božie kráľovstvo tým, že dovolíme, aby Kristova láska odpustenie, spravodlivosť a pokoj vládli aj v našom žití a od nás sa šírili aj k ďalším ľuďom.
Amen.
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
