Služby Božie s programom detí zo štátnych ZŠ, List Titovi 2, 11 - 14
"Lebo zjavila sa milosť Božia, spásonosná všetkým ľuďom, vychovávajúca nás, aby sme sa odriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a mierne, spravodlivo a pobožne žili na tomto svete, očakávajúc blahoslavenú nádej a zjavenie slávy nášho veľkého Boha a Spasiteľa Krista Ježiša, ktorý sa vydal za nás, aby nás vykúpil zo všetkej neprávosti a očistil vzácny ľud, horliaci za dobré skutky." (List Titovi 2, 11 - 14)
Milí bratia, milé sestry, vážení rodičia, drahé deti!
Posolstvo blížiacich sa Vianoc zhrnul apoštol Pavel vo veršoch, ktoré sme počuli. Pokúsim sa ho pretlmočiť tak, aby bolo dobre pochopiteľné aj pre vás - najmenších, pre deti. A pomôžem si dvomi príbehmi.
(1) Po schodoch prezidentskej budovy hopkalo
malé dievčatko. Posledné tri schody zvládlo na jednej nohe. Hravo prešlo pomedzi vonkajšiu ozbrojenú stráž. Aj strážnici vnútri mu s úsmevom otvorili a tak si to dievočka zamierila priamo do kancelárie prezidenta. Keď vošla, prezident vstal a podišiel k nej náhlivým krokom. Vzal ju na ruky, privinul si ju a pošepkal jej do ucha: "Vitaj, dieťa moje!"
Asi netreba pochybovať, že nás by tak ľahko k prezidentovi nepustili. Sme cudzí. Odcudzení sme boli aj Tomu, kto je oveľa viac, ako najsilnejší prezident- Bohu. My ľudia by sme nedokázali prejsť cez Božích "ochrankárov". Vstúpiť k Bohu môže len ten, kto je očistený od hriechov. A práve Vianoce sú nie len o pekných piesňach, stromčeku, darčekoch, hoci i to všetko je milé. Vianoce hovoria, že nám, hriešnym ľuďom, ktorým by sa nemohlo ani len snívať, že by sme sa niekedy dostali k Bohu, Pán Boh dal vstupenky k Nemu samému. V narodenom Ježišovi prišla do nášho sveta Božia milosť pre všetkých ľudí. Požehnanie z nej má každý, kto ju neodmieta. Vďaka narodenému Ježišovi, ktorý keď dospel, zomrel na kríži a tak prijal trest, ktorým sme mali byť potrestaní my za naše hriechy, máme nádej, že po "schodoch života" sa môžeme blížiť k Bohu. Božia "ochranka", Božia "SBS-ka" tam bude už len pre tých, ktorí Pánovou milosťou pohrdli, ktorí Ježiša odmietli. Lebo v Ježišovi sa zjavila sa milosť Božia, prinášajúca spásu všetkým ľuďom. A tak sú Vianoce časom radosti. - Z toho, že - i keď nezaslúžene - máme prístup k Bohu - k nášmu Stvoriteľovi a Záchrancovi. Vďaka Ježišovi už Bohu nie sme cudzí. Sme Jeho milované deti.
Milosť Božia nás aj vychováva - aby sme nežili sebecký život, ale zriekali sme sa toho, čo sa Pánu Bohu protiví a konali tak, ako je Jemu milé. O tom hovorí druhý príbeh:
(2) Môj dospelý priateľ Paľo dostal od svojho brata
auto. Keď na Štedrý deň vychádzal z úradu, kde pracoval, uvidel, že akési chlapča chodí okolo jeho nablýskaného auta a obdivuje ho.
"To je vaše auto, pane?", spýtal sa chlapec.
Paľo prikývol: "Áno, môj brat mi ho daroval k Vianociam." Chlapca to šokovalo. "To znamená, že váš brat vám ho dal a vás auto nestálo vôbec nič? - Páni, keby som ja...". A na okamih sa odmlčal.
Paľo samozrejme vedel, čo chce chlapec povedať - že aj on by chcel mať takého brata. O to viac ho prekvapilo, čo mládenček vyslovil: "Keby som aj ja", pokračoval chlapec, "mohol byť takým bratom."
Paľo s úžasom pozrel na chlapca a bez dlhého premýšľania sa ho spýtal: "Nechceš sa previezť v mojom aute?"
"Ale áno, s radosťou."
Po krátkej jazde sa chlapča s rozžiarenými očami pozrelo na Paľa a povedalo: "Nemohli by ste ma zaviezť pred náš dom?"
Paľo sa pousmial. Predpokladal, že vie, čo mládenček chce. - Chce, aby ho jeho susedia videli, ako sa vezie domov v krásnom aute. Avšak opäť sa mýlil.
"Zastavte, prosím vás tam, kde sú tie dva schody", požiadal ho chlapec. Potom vybehol po schodoch a po malej chvíli sa vrátil v náručí s maličkým dieťaťom v náručí. Bolo chromé. Pritisol si ho k sebe a ukázal na auto.
"Tu je to auto, Benko. Je to tak ako som ti vravel hore. Jeho brat mu ho dal k Vianociam, takže ho nestálo ani korunu. Jedného dňa ti tiež kúpim auto a potom na vlastné oči uvidíš všetky tie krásne veci vo vianočných výkladoch, o ktorých som ti hovoril."
Paľo vystúpil z auta, a usadil oboch chlapcov na sedadlo. Trojica sa vydala na nezabudnuteľnú sviatočnú jazdu. V ten deň Paľo porozumel Ježišovým slová: "Blahoslavenejšie je dávať, ako brať" (Sk 20,35) - požehnaný ten, kto dáva.
Milé deti, vážení rodičia, milí bratia a sestry! Vianoce zvestujú, že vďaka narodenému Ježišovi už nie sme Pánu Bohu cudzí - že s Pánom Ježišom Kristom prišla do sveta Božia milosť prinášajúca spásu všetkým. Táto milosť nás vychováva. - Chce nás premieňať, aby sme neboli sebeckí, ale nasledovali Ježiša. - Konali podľa Jeho slova: "Blahoslavenejšie je dávať, ako brať". Ako o tom vraví Pavel: aby sme sa odriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a mierne, spravodlivo a pobožne žili na tomto svete (Tit 2,12).
Aj keď o krátko začnú prázdniny, aj počas nich sa dajme touto milosťou vyučovať - vychovávať, aby sme horlili za dobro - konali ako od neprávosti očistení Boží ľudia. - Aby nám Pán Ježiš - keď príde opäť na našu zem - povedal: Vitaj, dieťa moje!
Amen.
(Prvý príbeh: voľne podľa Rastislava Števka /JPK informátor 4/2007; druhý príbeh: voľne podľa neznámeho autora).
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
