Nový rok, Ján 14, 1 - 6
“Nech sa vám srdce nestrachuje! Verte v Boha a verte vo mňa! V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, či by som vám bol povedal: Idem vám pripraviť miesto, a keď odídem a pripravím vám miesto, zase prídem a poberiem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja? A cestu, kam idem, poznáte. Povedal Mu Tomáš: Nevieme, Pane, kam ideš; ako by sme teda poznali cestu? Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“ (Ján 14, 1 - 6)
Milí bratia a milé sestry!
Novému roku prikladáme – vedome či podvedome – istý význam. Badať to už z faktu, že zrejme väčšina ľudí nový rok očakáva - nejde spať, kým nový rok nenadíde.
Ako veriaci ľudia by sme mali poznať hodnotu času. Chceme si uvedomiť, že nový rok je pridaný k nášmu času života, k našom dňom. Keď nám Pán Boh pridáva čas, má s nami ešte plány. Keď nám Pán Boh „nadstavuje“ čas, robí to s určitým cieľom. Preto vnímame, že nový rok je darovaný čas. Pán Boh nám ho daroval ako príležitosť k vďačnosti za to dosiaľ prežité. Iste, aj ako príležitosť k plánovaniu, k premýšľaniu, čo ďalej, ale ešte väčšmi ako „príležitosť k ozdraveniu srdca“ (Jan Konzal).
Tí, ktorí slúžili v armáde vedia, že vojaci musia mať pri pochode zrovnaný krok. Nový rok je Božia šanca i výzva pre nás, aby sme – ako Boží vojaci zrovnali krok a tak bojovali dobrý boj viery v prichádzajúcom čase. Nevieme, čo všetko nadchádzajúci čas prinesie. Je však známe, že je to zrejme posledný rok, keď bude v platnosti Sk (slovenská koruna). Potom máme prejsť na euro – ako viaceré ekonomicky vyspelé krajiny Európskej únie (EÚ). Krajiny EÚ majú silu v ekonomike, no keď pozorne sledujeme masmédiá, zdá sa, že napriek kresťanským koreňom týchto krajín, je v nich čoraz ťažšie vyznávať, že „nieto spasenia v nikom inom, lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom, v ktorom by sme mali dôjsť spasenia“ (Sk 4,12) – ako meno Ježiš Kristus. Preto je – aj v našom čase – nesmierne dôležité nezabudnúť: Nespasí nás ekonomika, ale Ježiš Kristus. On povedal: „Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa“ (J 14,6).
Mnohí si povedia, to sa ľahko vraví v kostole, ale musíme aj z čohosi žiť, platiť faktúry, dane, zabezpečiť svoje rodiny. – To je fakt. Nijako ho nepopierame. Za tvrdením, že nás nespasí ekonomika, ale Ježiš Kristus nie je rojčivý názor, že ekonomiku môžeme ignorovať, že je nepodstatná, ale je za ním túžba, aby sme ako evanjelici - kresťania menujúci sa podľa evanjelia – v duchu evanjelia vskutku aj žili (por. F 1,27). To znamená, že sa nebudeme pýtať iba: Čo bude?, Čo prinesie nový rok?, ale budeme sa tiež rozhodovať, či upevníme sa v rozhodnutí, za kým pôjdeme. Našou cestou k šťastiu, k spáse, k požehnanému životu je Ježiš Kristus (por. ES č. 456). – Za Ním chceme kráčať.
A na počiatku nového roku Pán Ježiš tým, ktorí v Neho veria hovorí: „Nech sa vám srdce nestrachuje! Verte v Boha a verte vo mňa!“ (J 14,1). Nebojte sa a nestrachujte sa v tomto svete! Nebojte sa ľudí, ani toho, čo sa môže stať, keď sa dostanete do kritických a nebezpečných situácií! Nebojte sa choroby, ani smrti! Verte v Boha a verte vo mňa! – To nám vraví náš Spasiteľ.
Ak veríme v Pána Ježiša, potom sme pod Božou ochranou, potom ani smrť nie je prehrou, ale víťazstvom – otvorenou bránou do nebies (por. J 11,25-26).
Jeden brat /farár Štefan Ósz/ napísal: Vietor láme stromy a konáre, no spevavé vtáča spieva aj vtedy, keď vie, že sa pod ním zlomí konár. Vie, že Boh mu dal dve krídla a môže sa vzniesť k výšinám.
Keď veríme v Pána Ježiša Krista, potom aj keď v nás čupí strach, i keď sme ustarostení a plní obáv z budúcnosti, smieme sa – ako to vtáča vzniesť, môžeme dvíhať náš zrak viery k Ježišovi Kristovi. On sa nám predstavuje ako cesta.
Nevraví: Ukážem vám cestu, ale: „Ja som cesta“ (J 14,6a). – Cesta, ktorá má dobrý cieľ, ktorá vedie k Bohu. – Do spoločenstva Božej lásky k nám a raz aj do nebeských príbytkov. Ak je dnes pre obyčajného človeka nesmierne ťažké kúpiť si byt, nebeské príbytky sa nedajú kúpiť vôbec. Niet možnosti kúpiť si ich – ani na hypotéku, a predsa do nich smieme prísť, lebo Ježiš nám ich chystá. On nás do nich chce z lásky priviesť. On je tá správna a jediná cesta do nich.
Kto má Pána Ježiša, je na ceste, ktorá vedie k cieľu. – To je jeden z významov Ježišovho predstavenia sa: „Ja som cesta“. – So mnou dôjdete do cieľa, neminiete ho.
Ale pozor! Pán Ježiš hovorí: „Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa“. To znamená, že nemáme schádzať z Božej cesty. Vy, keď z nej schádzame, hrešíme. Ježišovo: „Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa“ znamená, že sa máme vystríhať scestia hriechov. – Aj tých najhorších – náboženských hriechov. Poviete si azda, čo je to za čudný výraz: náboženské hriechy? Náboženským hriechom je upravovanie si Božích ciest, prispôsobovanie si ich podľa vlastnej predstavy. – Prispôsobovanie si cesty Božích príkazov (por. oproti tomu: Ž 119,33.35). Náboženský hriech je, keď Božím prikázaniam „dávame iné čísla“. Tretie Božie prikázanie o svätení sviatočných dní nejeden náš súčasník prečísloval na prikázanie č. 365: stačí svätiť Štedrý večer a „Ježiško je vybavený“... Alebo: 6. Božie prikázanie je prečíslované na 120. Všelijako vyzerajú súčasné rodiny... - Aj v cirkvi. Božím prikázaniam „dávame iné čísla“, v zmysle: To, čo Pán Boh hovorí, netreba brať príliš vážne.
No platí opak: Zmýšľanie, ktoré podceňuje Božie slovo, nemá dobré vyhliadky. Kto zľahčuje Božie prikázania, podobá sa človeku, ktorý si s pokojom pripravuje jedlo z muchotrávok. Zľahčovaním Božieho slova, opúšťaním ciest Božích prikázaní, sa do nášho života dostáva duchovná otrava, nebezpečný, smrteľný jed. Človek si postupne na hriech zvyká. Neposlušnosť Božím cestám, ignorovanie cesty zvanej Ježiš, nie je len nevinným poblúdením. Môžeme to skôr prirovnať k situácii, keď auto v rýchlosti vybočí z jazdnej dráhy a dostane sa mimo cestu – mimo vozovku.
Ježiš Kristus hovorí: „Ja som cesta“. To značí: So mnou dôjdete do cieľa, neminiete ho. No tiež: Ja som s vami. Nezanechám vás, neopustím, ani v biede, ani v ťažkostiach. Biblia predstavuje Pána Ježiša ako ženícha svojej nevesty – cirkvi (por. Zjav 21,2b; Ef 5,24-29). Viacerí z nás dobre poznajú slová sobášneho sľubu. Keď je Pán Ježiš ženíchom svojej cirkvi, potom sobášny sľub: „Neopustím ťa, ani v biede, ani v chorobe, ani v šťastí, ani v nešťastí, ani v nedostatku, ale budem ťa milovať, o teba sa starať, vernosť ti zachovávať“, platí z Ježišovej strany aj pre nás – pre Jeho cirkev.
Pán Ježiš Kristus vraví: „Ja som cesta“. - To tiež znamená: Ja idem pred vami. Aj cez ťažkosti, cez utrpenie, cez smrť. – To všetko je prekonané Kristovým vzkriesením. Veľmi záleží na tom, či veríme v Ježiša Krista živého, vzkrieseného, alebo iba ako v nejaký síce pekný, no mŕtvy vzor. Vzor mravný, no bez reálnej moci konať, pôsobiť. Pre koho je Pán Ježiš živým, ten vie, že On je schodnou cestou pre život. Ježiš urobil všetko, aby sme mohli dôjsť k Bohu. - Kvôli tomu svojou smrťou na kríži zaplatil za naše hriechy, kvôli tomu vstal z mŕtvych. Túto obeť lásky i živú Kristovu prítomnosť nám pripomína Večera Pánova.
Sme na počiatku nového roku. Roku, ktorý nám ponúka mnohoraké cesty, ale len jedna z nich vedie k Bohu, k plnohodnotnému životu v časnosti i k životu večnému. Keďže v súdobej Európe i svete platí, že každý môže mať svoju pravdu, priamo či nepriamo sa viacerí pýtajú: Nie sú kresťania nejakí namyslenci - akýsi povýšeneckí, drzí ľudia? Pokiaľ nie, ako potom môžu tvrdiť, že Ježiš Kristus je jediná cesta k Bohu? – Čo na to odpovedať?
Tomu, že Pán Ježiš Kristus je jedinou možnou cestou k Bohu veríme preto, lebo nám to On sám povedal: „Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa“. Veríme Jeho slovu. Tak, ako nemôže existovať slovenská teória fyziky alebo nemecká matematika, ale je jedna fyzika i matematika pre všetky národy, tak nemôže existovať viac pravých náboženstiev. Náboženstvo je buď náboženstvom – skutočnou, správnou cestou k Bohu, alebo nenáboženstvom, ktoré sa nábožne tvári. Náboženstvo je buď pre každého pravé, alebo pre každého falošné. Ako je matematika či fyzika rovnaká na celom svete, tak je pre celý svet rovnaké i pravé náboženstvo, pravá cesta k Bohu. Poznáme jej meno: Ježiš Kristus. Nech je On, náš Pán a Záchranca, osobný vzťah dôvery, lásky a poslušnosti k Ježišovi, našou cestou i v novom roku. A Večera Pánova posilou pre to, aby sme po tejto ceste verne kráčali. Amen.
Literatúra:
Lia Ryšavá: výklad in: Na každý den 2004 /1.1./ (vyd. Kalich, Praha 2003);
Øivind Andersen: Pri prameni /výklady 2.1., 2.5. a 3.5./ (vyd. EvS, Bratislava 2003);
Matthias Grűnhagen: Andacht /21.12./ in: Feste-Burg-Kalender fűr das Jahr 2002 (Freimund-Verlag, Neuendettelsau 2001);
Richard Wurmbrandt: Kristus na židovské cestě (vyd. Stefanos, Jindřichův Hradec 2000).
Modlitba: Pane Bože, na počiatku tohto roku Ťa prosíme, nech sa od Teba nevzďaľujeme, ale denne žijeme v Tvojej blízkosti, chráň nás pred duchovnou malátnosťou a nedovoľ nám zlenivieť v zápase proti zlu, zlom v nás sebectvo, strach, pohodlnosť, a naopak uč nás modlitbami, vľúdnym pohľadom a slovom, otvorenou rukou, srdcom, príbytkami i zvesťou evanjelia slúžiť ľuďom, ktorých nám pošleš do cesty, daruj nám novú lásku k domácim viery, ale aj ku kresťanom z iných cirkví a ku všetkým ľuďom vôbec – schopnosť oceniť ich hodnoty a hľadať to, čo buduje, nauč nás prijímať s vďakou a bez reptania to, čo nám prinesú ďalšie dni: veci pekné a dobré, ale možno tiež smutné a ťažké, učiň nás ľuďmi nádeje, použi si životy nás: zdravých i chorých, vedúcich i podriadených, dospelých i detí k svojej sláve a dopraj nám všetko čo vykonáme, robiť len z čistých pohnútok a motívov. Nepredkladáme Ti to ako zoznam Tvojich povinností, ale ako našu dôveryplnú prosbu k Tebe, náš láskavý nebeský Otče. Nech sa pri nás deje Tvoja – vždy dobrá vôľa – i keby nás to bolelo.
Vďaka Ti za to!
Amen.
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
