V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

1. slávnosť vianočná, Galatským 4, 4 - 7

Milí bratia a sestry!
najpopulárnejšie sviatky roka vrcholia, ruch a tlačenice sa z obchodných centier presunuli / do kostolov.
Do chrámu aj nás dnes vedie poznanie, že to najväčšie, najdôležitejšie v živote / si kúpiť a sami nadobudnúť nemôžeme.
Tak je to dobre, lebo inak by mnohí ľudia ostali znevýhodnení. Všetci, ktorí trpia nedostatkom, ochorením, slabosťou, či vyčerpaním, by museli skončiť za hranicami vôle a záujmu zdravých, dravých, mladých a úspešných.
A....hranice sa dnes odstraňujú. Nielen tie, ktoré doteraz ohraničovali štáty. Boh dáva na zem svojho Syna. Pre každého človeka. Pre celý svet. Teba i mňa.
Posiela Ho medzi ľudí, ktorí si svoje súkromie, myšlienky - svoj svet strážia
v obave, že prídu o to, čo si s veľkou námahou vybudovali.
Otvoriť oči, uši i srdce pre iných je stále viac výnimkou ako pravidlom.
Napriek tomu, že navonok hľadáme cesty, ako sa spojiť, zjednotiť, radšej sa nevedomky zaraďujeme do spoločenstiev, priraďujeme k ľuďom, ktorí sú takí istí ako my. Vytvárame getá, aby sme v nich hľadali potvrdenie, prijatie, len aby sme nič nemuseli meniť. Ani v názoroch, ani v postojoch, ani v pravidlách.
A tak sú núdzni v pokušení závidieť bohatým zisky, ale nevidieť risk a námahu. Bohatých zas zvádza myslieť si, že kto nedrie, ten nemá - a chudobnejšími pohŕda. Zbožní vyčítajú menej zbožným nedôslednosť a zbožných zas menej zbožní považujú za pokrytcov. Podobne sa oproti sebe stavajú mladí a starí, jednoduchí a vzdelaní, zdraví a chorí.
Nie je jednoduché otvoriť hranice, nie je ľahké zniesť odlišnosť. Boh však hranice medzi nami ruší. Volá k slobode a premene.
Žije s nami náš život. Odvážime sa s Ním vykročiť z vlastných obmedzení?
Harmónia, ktorá je cieľom našich vianočných príprav, môže byť veľmi falošná. Iba sviatočná. Iba vonkajšia.
Boh nie je zvedavý na to, či vieme zapôsobiť.
Rodí sa do nášho sveta uprostred sĺz, stresov, kríz a problémov, aby nás podržal, aby sme nestratili dôstojnosť, svoju tvár.
Vieme, že sa narodil, počúvame o tom, ako žil a prečo umieral. Sme kresťania, nosíme Jeho meno. Čo však nami hýbe? Na čo sa v živote spoliehame?
Viera, ktorá má byť prostriedkom k sviatočnej harmónii, už dávno nestačí. Už tomuto svetu nemá čo dať.
Boh v dnešnom svete potrebuje ľudí, ktorí svoju vieru žijú. Nie, oni nie sú dokonalí. Prosia však o pomoc a zmilovanie. Neprahnú po sláve, ale neúnavne hľadajú stopy Božej veľkodušnosti v dobrej, užitočnej službe človeka. Viera takýchto ľudí je príťažlivá, autentická.
V nej sa medzi nami Kristus rodí a skvie stále nanovo. V nej do môjho a tvojho sveta prichádza živý Boh. Kristus. Kráľ.
J.Levoslav Bella: KYRIE GLORIA CREDO
"Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby VYKÚPIL tých, čo sú pod zákonom a aby sme dostali synovstvo. A keď ste synmi, poslal nám Boh do sŕdc ducha svojho Syna volajúceho: Abba! Otče! A tak už nie si otrok, ale syn. A ak syn, tak skrze Boha aj dedič."
Bratia a sestry,
žalmista sa v 13. žalme sťažuje: "Dokedy, chceš, Hospodine, na mňa zabúdať? Dokedy budeš skrývať svoju tvár? Dokedy mám nosiť starosť v duši? Dokedy sa bude nepriateľ môj vypínať nado mnou?"
Dokedy? dodáva človek 21. storočia: "Dokedy nás, Bože, bude ubíjať prázdno a beznádej? Dokedy nás bude pokorovať nespravodlivosť mocných a vplyv zákerných? Dokedy budú úprimní a čestní doplácať na to, že
sa nemôžu prispôsobovať praktikám zla?" "Dokedy, Bože?" - je stále aktuálne.
Niektorí ľudia sú starosťami či bolesťou zranení natoľko, že sa ani na Vianoce nevládzu radovať. Nedarí sa im vytvoriť prostredie, v ktorom by sa dalo oslavovať.
Je ťažké počúvať o láske a pokoji človeku, ktorému sa rozpadá manželstvo. Ťažko sa pridáva k nadšeniu ten, komu už v tieto Vianoce chýba blízky človek, tomu, kto znáša ťarchu obáv z budúcnosti.
Všetkých zaujíma: Dokedy sa budem trápiť? Niesť to napätie, pokorenie, či hĺbku ľútosti stojí veľa síl. Veľa viery.
Boh však nespí. Nezabúda. On počuje a reaguje. Keď prišla plnosť času, poslal sem svojho Syna. Neprichádza vtedy a tak, ako si prajeme. Nie v lesku. Nie z paláca, ale z biedy maštale. Nevládne, ale slúži. Vyrastá v našich podmienkach, podrobuje sa našim zákonom, aby sa nám priblížil.
Boh prichádza v človeku, aby som Mu mohol rozumieť. Rodí sa zo ženy, pod zákonom.
Aj Jeho sa týkajú zákony silnejších, obmedzenia obyčajných ľudí.
Napriek tomu však žije ako slobodný človek.
Zákon napĺňa láskou. Dáva jej podobu, dokazuje jej moc.
Ňou umlčuje nadutosť zákonníkov, ňou kriesi nádeje bezbranných. Láskou, ktorá inému praje a dáva nadhľad. Láskou, ktorá sa podriaďuje, obetuje a nachádza zmysel a dobrú vôľu dobrého Boha vo všetkom. Niekedy hneď a niekedy až s odstupom času. Takúto lásku zákon neobmedzí. Ona rastie v slobode ducha, v odvahe a bázni pred Bohom samým.
Boh svoju lásku stelesnil v Kristu, aby mne a tebe, brat, sestra, dokázal, že to s nami nevzdáva.
K tejto slobode sme pozvaní. Kristus sa každému z nás prihovára: Ak sa cítiš zotročený, vystavený tlaku nepochopenia, osamelosti, či bezmocnosti, nezúfaj. Nedaj sa ovládnuť strachu. Nedaj sa presvedčiť, že nič nezmôžeš. Viem, ak si sám sebou a snažíš sa počúvať svoje srdce a svoje svedomie, ak svoje miesto, svoje poslanie od Boha hľadáš uvážlivo a poctivo, musíš počítať s tým, že ťa tu ľudia stopnú. Budú chcieť, aby si sa zaradil, prispôsobil, aby si bol ako iní. Ako väčšina.
Také sú tie ľudské nepísané zákony. Chcú nám určiť miesto. Lákajú závidieť a pretekať sa. Nútia obhajovať svoju pravdu za každú cenu a dávať čo najmenej priestoru inému, aby náhodou nebol lepší.
TIETO zákony sú koreňom mnohého utrpenia, ktoré si produkujeme sami - v slobodnej vôli a slobodnej krajine.
Boh ich spoznal v ľudskom tele, na vlastnej koži. S farizejmi a zákonníkmi sa nezladil. K jednomyseľnosti nedospeli. Tí, ktorí mali moc, vykladali zákon, to Ježišovi zrátali. Nebolo síce ľahké nájsť na Ňom vinu, no pár strieborných, falošní svedkovia a politická dohoda v harmónii vylúčili Božieho Syna za hranicu Jeruzalema. Na kríž. Tam sa naozaj zdalo, že pravda a láska je v týchto pomeroch nepoužiteľná, že ak sa aj narodí, neprežije. Nemá tu miesto.
Boží Syn však nerezignoval ani na kríži. Aj odtiaľ vidí bezmocných, zbabelých, ale aj zúrivých a bezcitných ako úbožiakov. Prosí Boha, aby im odpustil. Všetkým. Prosí, aby raz prišli na to, kto určuje hranice života a smrti, slabosti a sily. Nie, nie sú to ľudia. Je to Boh sám. On sa nedá odsunúť. Kristus víťazí, znova vstáva k životu. Svoje poslanie naplnil. Jeho obeť dáva slobodu a nový život každému, koho Jeho príbeh inšpiruje k nasledovaniu.
Boh chce v Kristu hýbať aj Tebou, brat, sestra. Vedz, On pozná plnosť času. Raz zasiahne, a aj tvoju situáciu radikálne zmení. Je možné, že pritom zmení aj teba. Nenechaj sa zotročiť pochybnosťami o sebe samom. Nedopusť, aby ťa tvoj problém pohltil
natoľko, že už budeš pochybovať o všetkom.
Dôveruj Ježišovi. Bol tu dávno pred Tebou. Svojho poslania sa nikdy nevzdal.
Aj Ty nájdi to svoje a nevzdaj sa ho za žiadnu cenu. Nesieš zaň zodpovednosť pred Bohom.
Hľadaj zdroj podpory a sily, ktorý nezlyhá. Nie je v uznaní ľudí. Nie oni vedia posúdiť, čo je dobré a čo zlé. Posledné slovo patrí Bohu. Nechaj hovoriť Boha skôr, ako nad Tebou zaznejú úsudky iných. Potom ti tak neublížia.
Tvoj Boh chce pohnúť Tvojím myslením, ak zabúdaš, kto si, čo sleduješ a nechávaš sa zotročiť, zaviazať odmenami a pohodlím za to, že zaprieš sám seba. Nechaj sa oslobodiť. Je možné, že Tvoja sloboda bude stáť odvahu a pokorenie. Ale Boh Ťa bude neuveriteľným spôsobom chrániť a povzbudzovať, aby si sa nebál.
Boh chce hýbať Tvojím svedomím. Pozri sa na konflikt, v ktorom možno každý deň žiješ, trochu inak. Možno zistíš, že si sa niekde mýlil. Ak áno, nemýľ sa ďalej ešte viac. To by bola škoda. Nechaj sa oslobodiť. Odpusť. Nezastávaj pri krízach s tými, ktorí ťa najlepšie poznajú. Tam, kde si doma, spotrebuješ veľa pokory a úcty, no v najbližších, dôverných vzťahoch rastieš, tu sa stávaš silnejším.
Boh so mnou i s tebou, brat, sestra, zdieľa všetko. Nemusíme sa najprv postarať o súlad, aby sme sa Mu priblížili. Žije tu, uprostred nášho sveta. V našej každodennosti.
Boh, ktorý prichádza, prináša pokoj, tíši naše konflikty. Sme Jeho deti, dedičia Jeho Kráľovstva. Nikto neobíde nakrátko. Nikto.
Tu, pri Ňom sa smiem cítiť ukrytý, prijatý s mojimi potrebami, aj keď niekedy ani neviem, či sú naozaj oprávnené. Aj to mi dá najavo, ak sa Ho naučím počúvať.
Je svätý a všemohúci. Kristus prichádza, aby som sa tejto svätosti nemusel báť, aby som aj ja o ňu stál a zápasil. Je pravdepodobné, že budem na tejto ceste musieť niesť aj kríž. Ak Ho však ponesiem s dôverou, že svätý Boh je mojím Otcom, nebude ma dusiť beznádej. Ak sa Boh stane tým, komu sa každý deň prihováram, s kým sa dôverne radím a pred kým nemusím nič ukrývať, pôjdem svojou cestou s hrdosťou a odhodlaním. Nie ako Otrok. Ako Boží Syn, Božia dcéra. Ako dedič kráľovstva, kde majú prístup slobodní, vykúpení, všetky Božie deti.

Amen.

Anna Polcková
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.