V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Nový rok, Príslovia 16, 1 - 9

„Človek môže usporiadať svoje myšlienky, ale odpoveď na jazyku pochádza od Hospodina. Všetky cesty sa zdajú človeku čistými, ale Hospodin skúša duchov. Uvaľ na Hospodina svoje diela a tvoje úmysly sa zdaria.Hospodin učinil všetko cieľuprimerane, aj bezbožného na deň pohromy. Každé pyšné srdce je ohavnosťou Hospodinu, ruku na to, že nezostane bez trestu! Láskou a vernosťou zmieruje sa vina a bázňou pred Hospodinom vyhneme sa zlému. Keď sa Hospodinu ľúbia cesty človeka, On naladí k pokoju voči nemu aj jeho nepriateľa. Lepšie je málo so spravodlivosťou ako veľké príjmy s nespravodlivosťou. Myseľ človeka si premyslí cestu, ale Hospodin riadi Jeho krok.“ (Príslovia 16, 1 - 9)

Milí bratia, milé sestry,
Boh nám dnes dáva čas. NOVÝ čas. Zveruje nám veľa času. Robí tak s dôverou v náš triezvy rozum – ale i v naše milosrdenstvo. Teší sa, ak
stojíme o Jeho názory a nevnucujeme iným v Jeho mene // tie svoje.
To patrí k pokore, otvorenosti mysle, k slobode Ducha – vedieť nielen v pohode, ale aj v krízach, krížoch a nepokojoch vydržať vo viere, že Boh pozná východisko – riešenie - aj vtedy, keď ja nie.
Som pre Neho dôležitý. Môj život má zmysel aj pre iných ľudí - v mojej rodine, na pracovisku, v zbore.
Boh ma chce aj v novom roku inšpirovať, aby som s darovaným časom, zverenými príležitosťami správne nakladal.
Čím viac sme si vedomí zodpovednosti pred ľuďmi, ale aj pred Pánom Bohom, tým viac sme aj rozpačití: Budem si vedieť poradiť? Vystačia moje sily? Nájdem tie správne slová? Podarí sa mi nájsť cestu k ľuďom, s ktorými to mám ťažké?
Viem, že som vystavený aj vplyvom, ktoré nepoznám, nezvládam. Do akej miery majú nado mnou moc?
Božie slovo nás na začiatku nového obdobia ubezpečuje: My nevieme zariadiť všetko. Ten, ktorý vládne nad svetom a nad životom, všetko zvláda.
Má prehľad a záujem na tom, aby všetko splnilo určený cieľ.
To je, bratia a sestry, dôležité vedieť. Nie som sám, stratený, odkázaný na svoje sily a svoje zdroje. Môj život, moje konanie je súčasťou veľkého Božieho plánu. Nie som tu náhodou. Moja námaha nie je márna. Ja nežijem, netvorím nič zbytočne.
Autor prísloví sa najprv vyjadruje k našej komunikácii. Pripomína význam SLOVA: Človek môže usporiadať svoje myšlienky, ale odpoveď na jazyku pochádza od Hospodina. Správne slovo v správnom čase pôsobí veľké veci. Dáva odvahu, niekedy núti prehodnocovať. Dobré slovo prebúdza dobrú vôľu.
Je teda aj na mne, aby som to správne slovo hľadal, aby som si dal aj námahu a skúmal, ako sa človeku prihovoriť, čo potrebuje počuť.
Aké je kedy pre koho „správne slovo“? Sami máme skúsenosť s tým, že mlčanie nás niekedy podporí viac ako neosobné frázy a lacné útechy. Doprajme si rozvahu – zvlášť v situáciách, kedy sa uzdravujúce slovo vyberá naozaj ťažko.
Niekedy je potrebné povedať pravdu, ktorá bolí. Niekedy je nutné vyjadriť nesúhlas. Dbať pritom nato, aby sme iného nepripravili o dôstojnosť, aby sme neublížili, // je niekedy nad naše sily. Aby Boh mohol hovoriť cez nás, musí najprv hovoriť s nami.
Ak rešpektujem Boha, ktorý má zhovievavosť s mnohými mojimi zraneniami, nedostatkami, prenesiem tento rešpekt aj do komunikácie s iným človekom. On veľmi presne vycíti, kedy čo hovorím s úctou, úprimnou prajnosťou a kedy / s opovrhnutím.
Na našu ohľaduplnosť Pán Boh nadväzuje schopnosťou duchaplnosti. Riadi naše myslenie – i náš jazyk, aby sa správne slovo od Hospodina dostalo k človeku v prijateľnej, zrozumiteľnej podobe. Tak tvorí podmienky pre dobré dielo.
Zver Hospodinovi svoje diela a tvoje úmysly sa zdaria. Boh nás poveruje, aby sme svoj svet pretvárali s kreativitou a láskou. Ak sa pre nadchneme pre dielo, ktoré pozdvihuje a prináša úžitok, nebude nám ľúto žiadnej námahy. Bude nás niesť radosť.
Naše odhodlanie však stále nestačí. Nie je automatické, že sa dobrá vôľa naplní. Aj to, čo robíme s najlepším úmyslom, sa môže vyvinúť nežiadúcim smerom. Niektorí rodičia sú sklamaní z detí. Hoci do výchovy investovali samých seba, všetko, čo mohli a vedeli, zdá sa, že iné ponuky, hodnoty iných ľudí boli vplyvnejšie. Iní sú rozčarovaní, ak nemôžu vo svojom povolaní odovzdávať to, čo im bolo dané, lebo im v tom bránia absurdné prekážky.
Tieto skúsenosti nás tiež vedú k pokore. Nie všetko máme vo svojich rukách. Nepreceňujme sa. Nemôžeme všetko.
Pán Boh len očakáva, aby sme prispeli svojím dielom – tým, čo môžeme a máme.
Všetko, čo je nad naše sily, môžeme nechať Bohu. Prosme Ho, aby naše dielo požehnal a dôverujme Mu. To nám prinesie pokoj.
Tam, kde my vidíme iba črepy, nepodarky, vidí Boh omnoho viac. Áno, sú veci, ktoré už môžeme iba nechať tak. Sú okolnosti, ktoré vôbec nemôžeme zmeniť.
Boh má však prehľad a nadhľad. Všetky časti nášho života spája a ďalej dotvára.
Ďalšie z prísloví sa týka spôsobov, ktoré by mali viesť k snahe o pokoj a zmierenie po konfliktoch. Týkajú sa každého z nás – tých, ktorí radi všetko hneď riešia – ale i tých, ktorí sa priamym riešeniam vyhýbajú.
Prelomiť zatvrdnutia a pokúsiť sa o ústretové kroky sa nám v niektorých vzťahoch vidí úplne nemožné.
O to dôležitejšie znie zasľúbenie: „Keď sa Hospodinovi páčia cesty človeka, On naladí k pokoju aj jeho nepriateľa.“
Je možné, že aj tí, ktorí sa nám dnes javia ako nepriatelia – sa snažia o zmierlivý krok.
Možno sme si to zatiaľ nevšimli, lebo sa k nim negativisticky staviame iba zo zotrvačnosti, či strachu, aby sme si neublížili ešte viac. Pripustili by sme, že by sa dnes komplikovaný vzťah rozuzlil? Dávame mu – i sebe ešte šancu? Ak áno, pokúsme sa vytvoriť čosi nové. Čo keby bol nový pohľad s prekvapením a snáď aj úľavou prijatý?
Nie, nie je to vždy jednoduché. Niekedy sú
zlé, deštruktívne a ničivé sily stále zhubne aktívne. Hrozíme sa, že nás ovládnu a úplne zničia.
Boh však stojí aj nad týmito mocami. On im určuje hranice. Nevystavuje nás napospas temným silám. On je a ostáva kráľom nad všetkým.
Naším problémom je len to, že to tak vôbec
nevidíme, nevnímame. A je problémom ešte väčším, že toto subjektívne hľadisko, naše videnie, naše pocity kladieme na prvé miesto. Akoby sme si nevedeli, či nechceli spomenúť,
koľkokrát nás Pán Boh neuveriteľným spôsobom zachránil od nebezpečenstva.
Akoby sme zabudli na všetkých láskavých ľudí, ktorí nám nezištne pomohli a objavili sa práve vtedy, keď nám bolo najťažšie.
Netvorí väčšinu našich problémov, strachov a neskutočných obáv postoj, ktorým dávame najavo, že veríme IBA sami sebe - presvedčení, že je Boh úplne mimo vzťahov a diel, za ktoré sa veru ...hanbíme?
Niekedy zlo kuje ďalšie zlo - a ukazuje svoju tvár. Aj to je dobre. Kým nás iba opantáva, kým sami seba presviedčame, že to zrejme iba my vidíme zle, nevieme sa vzbúriť, nevieme ho radikálne odmietnuť. A tak sa ho svojím strachom a apatiou ešte aj zúčastňujeme.
No ak zlo a jeho nositelia začnú ignorovať všetky zábrany, je dobré, ak sa ich dielo prejaví. Vtedy už aj vidíme, že sú súvislosti, ktoré nemôžu víťaziť donekonečna. Nemôžu mať úspech. Nebudú žať požehnanie. Skončia. Vezmú svoju skazu.
Nám to však treba vedieť vystáť, nám treba uprostred všetkého vydržať. Sami na to nemáme – ani dosť viery, ani dosť síl. Ale Boh nám ich obnoví. Každý deň.
Nechajme Ho konať. Zverme Mu všetko, čo nás čaká s dôverou, že Jeho je kráľovstvo i moc i sláva – tak ako sa to modlíme.
Niekedy je tá moc a sláva nenápadná, skrytá. No stáva sa, že sa aj v našom svete objavia anjeli, ktorí nám pripomenú, že Boh k nám stále prichádza. Ešte stále si medzi nami hľadá miesto.
Nevykážme Ho. Neobmedzujme len na to, ako na nás zapôsobí v kostole.
Chce pôsobiť tam, kde sa medzi nami obnovuje sklamaná dôvera. Bol by rád, keby sme si prestali namýšľať, že biedu a trpkosť
mnohých ľudí zachránime vlastnou prácou, obetavosťou a službou do vyčerpania. Aj to je totiž pýcha – ak idem za hranice svojich síl, svojich možností. Staviam sa tak do pozície, že chcem dať viac ako Boh.
Aby som mohol byť štedrý, musím dbať o to, aby Boh obnovoval moje zdroje – aby som sa dával, slúžil nie z povinnosti, nutnosti, / nie preto, že to nerobí nikto okolo, // ale preto, že to považujem za poverenie, ktoré mi zveril Boh sám. On ma naň aj pripraví.
Ja sa v službe nemám zničiť, vyhorieť. Tak zo mňa nebude mať úžitok nik – ani Boh, ale ani človek. Tak budem – naopak ja sám potrebovať dlhý čas a veľa podpory, kým svoje zdroje, svoju rovnováhu, svoju dôveru v Boha i samého seba obnovím.
Boh je pri mne – povzbudzuje ma svojím slovom a posilňuje sviatosťou Večere Pánovej. Je tu a chce, aby bol aj dnešný deň slávnosťou zmierenia s Ním, ľuďmi i sebou samým.
Bol by rád, keby som pochopil a prijal, že to, o čo Mu stále ide, je život. Môj život.

Amen.

Anna Polcková
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.