V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

1. slávnosť vianočná, Lukáš 2, 8 - 11

Vianočné posolstvo hovorí o komunikácii, nadviazaní spojenia medzi nebom a zemou.  Iniciatíva vychádza pritom od Pána Boha, z nebeského sveta.  Syn Boží opúšťa svoju slávu vo večnosti a ako malé dieťa prichádza na našu Zem.  Svetlo z neba sprevádza túto jedinečnú udalosť.  Anjeli z neba prichádzajú a vysvetľujú pastierom nesmierny význam tejto udalosti.  To všetko hovorí o jednej stránke nadväzovania komunikácie, o tej nebeskej iniciatíve.
 Komunikácia sa však stáva skutočnosťou až vtedy, keď na iniciatívu reagujú tí, ktorým je určená.  List nestačí napísať a odoslať, ale adresát ho musí prijať, prečítať, reagovať na jeho obsah.  Dar nestačí ponúknuť, dať, ale obdarovaný musí naň nejako reagovať: prijať alebo odmietnuť.  Rozhlasové a televízne relácie nestačí iba vysielať - komunikácia sa realizuje až vtedy, keď sú tu poslucháči a diváci, ktorí ich vnímajú a na ne reagujú.
 Pri Božej veľkolepej iniciatíve, o ktorej hovoria Vianoce, je takisto dôležité, aby sa o nej dozvedeli adresáti a aby na ňu reagovali, aby ju prijali.  Božia iniciatíva naráža na rozličné reakcie.  Sú ľudia, ktorí ju jednoducho ignorujú, nechcú brať na vedomie a žijú si ďalej, akoby táto iniciatíva ani neexistovala.  Sú iní, u ktorých vyvoláva odpor, odmietanie, v nejednom prípade aj agresívne odmietanie.  Ale sú, chvála Pánu Bohu, aj mnohí takí, ktorí Božiu iniciatívu prijímajú,  lebo vedia, že sa bezpodmienečne týka ich osobného života.  Skutočné prijatie Božej iniciatívy rozochvieva celú bytosť človeka.  Preto sa v Novej zmluve prekvapivo často hovorí o radosti ako reakcii na príchod Božieho Syna do sveta  ako aj do osobného života jednotlivých ľudí.  O radosti ako odpovedi človeka na príchod Ježiša Krista chceme dnes uvažovať.  (Spevokol - Modlitba Pánova - prečítanie textu
 Lukáš 2,8-11  A boli v tom kraji pastieri, ktorí nocovali na poli a strážili si v noci stádo.  A hľa, anjel Pánov postavil sa vedľa nich a sláva Pánova ich osvietila. I báli sa bázňou veľkou.  Ale anjel im povedal:  Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu,  lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus, Pán."
 Prvá správa o radosti v súvislosti s narodením Spasiteľa je v prečítaných slovách z vianočného evanjelia.  Pastierov sa zmocnil veľký strach, keď sa uprostred noci naraz objavila veľká žiara.  My by sme sa báli takisto.  Ale hneď je tu anjel Pánov, ktorý interpretuje túto nebývalú udalosť.  "Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu,  lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus, Pán."  To, čo sa stalo, nie je dôvod na strach, ale na veľkú radosť.
 Ide o veľkú radosť, ktorá sa týka všetkých.  Pastieri si majú uvedomiť, že sa narodenie Spasiteľa týka aj ich osobne.  Preto anjel formuluje: Narodil sa vám, vám sa narodil.  Výstižne sú tieto myšlienky vyjadrené v piesni Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa.  Pieseň vyzýva na radosť  a táto výzva je odôvodnená dôrazným refrénom, že ide o záležitosť, ktorá sa nás týka:  "nám, nám narodil sa!"
 Ako sa nás týka?  Týka sa nás tak, že narodený Spasiteľ prináša nové svetlo a pokoj.  Prináša posolstvo o tom, ako veľmi nás Pán Boh miluje.  Daruje odpustenie tým, ktorí si nevedia dať rady so svojou minulosťou.  Volá nás, aby sme ho nasledovali v jeho čistom, peknom, normálnom spôsobe života.  Ponúka silu tým, ktorí sa v prítomnosti nevládzu vymotať z hrozivej pavučiny hriechu.  Oslobodzuje od nečistých myšlienok, predstáv, túžob, slov, činov  a ukazuje, že v ovzduší mravnej čistoty sa dýcha omnoho lepšie.  Oslobodzuje od otrockej viazanosti na pominuteľné hodnoty a daruje večné hodnoty.  Oslobodzuje od egoizmu a nahrádza ho láskou.  Do rozhnevaných manželstiev a rodín vnáša pokoj a lásku.  Dáva istotu, že aj uprostred utrpenia sme v Božích rukách.  Oslobodzuje od strachu pred smrťou a vzbudzuje radosť z očakávaného večného života.  Oslobodzuje od ťaživého pocitu nezmyselnosti  a ukazuje, že v očiach Stvoriteľa náš život má zmysel  a že v dôsledku toho môžeme konať zmysluplné veci.
 Toto je jeho veľká ponuka, balík ponúk, ktoré nám prináša.  To je jeho iniciatíva, ktorá chce viesť k bohatej komunikácii.  Kto pochopí, o aké veľké, prevratné veci v pozitívnom zmysle tu ide,  kto vie odhadnúť, akú veľkú zmenu k lepšiemu to pre neho znamená,  ten bude naplnený spontánnou radosťou,  to znamená radosťou, do ktorej sa netreba nútiť,  radosťou, ktorá ho jednoducho zaplaví.
 Taká radosť si nájde aj svoj prejav.  Možno sa prejaví radostným úsmevom,  ktorý natrvalo poznačí tvár obdarovaného.  Možno sa prejaví slzami radosti,  s ktorými sa človek radšej skrýva, lebo sa za slzy tak trocha hanbí.  Ale aj tie slzy sú prejavom toho, že sa niečo pohlo v hlbinách bytosti.  Taká radosť sa prejaví Ďalej oslavou Hospodina.  Veď keď je srdce preplnené citmi radosti a vďačnosti,  nemôže človek ostať nemý,  ústa nemôžu ostať zatvorené.  Aj k slovám piesne môžeme siahnuť a nimi vyjadriť, čo v hĺbke duše cítime.  "Radosť, radosť nad radosti! Zavítaj k nám, Hosť z výsosti: Vitaj, vitaj, k nám zavítaj, Slnko spravodlivosti."
 Iste poznáme príbeh o Zacheovi.  Bol to bohatý človek, ktorý získal svoje bohatstvo nepoctivým spôsobom.  Prišiel na neho čas, keď prestal byť spokojný s takto získaným bohatstvom.  Zatúžil po čistom živote.  Aj taký div sa stáva a šťastný je človek, ktorého to postihne.  Zacheus bol malej postavy, všetci ho odstrkovali,  ale on predsa chcel vidieť Ježiša.  Vyliezol na strom, aby lepšie videl.  Pod ten strom prišiel Ježiš a povedal mu:  Zacheus, zostúp rýchlo, lebo v tvojom dome musím dnes zostať.  "Musím" - to znamená: Je v Božom pláne, aby som ťa navštívil.  Na túto iniciatívu odpovedal Zacheus tak, že zostúpil rýchlo a prijal Ježiša s radosťou.  Zostúpil rýchlo - presnejšie by sme mohli povedať: zletel z toho stromu.  Prijal ho s radosťou: Radosť v tej chvíli zaplavila celú jeho bytosť.  Ťažko mu bolo tak rýchlo uveriť, čo sa mu prihodilo,  aké neopísateľné šťastie vstúpilo do jeho života.  iba sa cítil nekonečne šťastný.
 Toto je správna reakcia na Božiu iniciatívu,  na Ježišovo narodenie, Ježišov vstup do sveta,  správna reakcia na Ježišov vstup do nášho života.  Nekonečná radosť, zážitok nekonečného šťastia.  Kto to prežil, vie, o čom tu hovoríme.
 Takáto radosť ihneď daruje človeku motivujúcu silu.  Od veľkej radosti, od veľkého šťastia urobil Zacheus veľké rozhodnutie svojho života:  "Ajhľa, Pane, polovicu majetku dávam chudobným, a ak som niekoho oklamal v niečom, vraciam to štvornásobne."  Toto je krásna charakteristická črta nebeskej radosti:  Nikdy neostáva iba citovým vzrušením,  ale vždy sa stáva motivujúcou silou k novému životu, k novým činom lásky a čistoty.  Takéto činy sú zároveň kritériom na posúdenie toho,  či ide naozaj o opravdivú radosť, alebo iba o sebaklam.
 Skúsenosť, ktorú mal Ježiš so Zacheom, a zrejme aj s ďalšími, ľuďmi,  opísal v krátkom podobenstve o poklade:  "Podobné je kráľovstvo nebeské pokladu skrytému na poli, ktorý človek našiel a skryl;  od radosti nad ním ide, predá, čo má, a kúpi to pole."  Objavenie Ježiša Krista a jeho veľkej ponuky sa rovná objaveniu veľkého pokladu, z ktorého sa dá žiť.  Toto objavenie je spojené s takou veľkou radosťou,  že človek od radosti spontánne zaujme radikálny odstup od všetkých iných vecí,  len aby si mohol udržať trvalé, celoživotné spoločenstvo s Ježišom Kristom.  Radosť z Ježiša ako pokladu otvára človeku oči, aby dokázal správne hodnotiť všetko ostatné v tomto svete.  Vo veľkej radosti z najväčšieho pokladu, ktorým je Ježiš, strácajú v očiach takého človeka hodnotu mnohé veci, ktorým predtým pripisoval veľkú cenu.
 V piesni "Ježiši, drahý poklad môj" je vyjadrená nesmierna spontánna radosť z Ježiša ako najväčšieho pokladu:  "Keď si na teba spomínam, o tvojom mene rozjímam, duch môj pre velikú radosť prežíva prvú blaženosť",  Vyjadrené je tam aj nové hodnotenie všetkého:  "Nič nie je drahšie na svete nad tvoje meno presväté.  Keď v tebe drahý poklad mám, márnosti sveta nežiadam."
 Klasický príklad prehodnotenia, či presnejšie: devalvovania časných vecí  ako dôsledku radostného objavenia Ježiša Krista  máme u apoštola Pavla:  V autobiografických spomienkach napísal tieto slová:  "Ale čo mi bolo ziskom, uznal som pre Krista za stratu.  A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána,  pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal."
 Opravdivá radosť je radosť spontánna,  to znamená taká radosť, ku ktorej sa človek nemusí nútiť,  ale ktorá pod vplyvom veľkej udalosti vzniká v človeku sama od seba.  Keď máme toto na mysli, prekvapí nás, že na viacerých miestach sú výzvy na radosť formulované rozkazovacím spôsobom.  Najznámejšia z nich je zrejme v Liste Filipským, kde čítame:  "Radujte sa v Pánovi vždy! Opakujem: radujte sa!"  Alebo v Prvom liste Tesalonickým: "Stále sa radujte!".  Ešte niekoľko podobných výziev nájdeme v Novej zmluve.
 To nás vedie k otázkam: Možno niekomu radosť nadiktovať?  Môže si človek sám radosť nadiktovať?  Bude to spontánna, opravdivá radosť, ak sa k nej donútim na rozkaz,  alebo len preto, že sa akosi žiada, aby kresťan nosil radostnú tvár?  To sú oprávnené otázky.  Ale to znamená, že tie rozkazovacie spôsoby treba nejako vysvetliť.  Vysvetlenie by mohlo spočívať v tomto:  Radosť síce nemožno nadiktovať,  ale možné je stavať sa pod vplyv tej veľkej udalosti, ktorá vyvoláva spontánnu radosť,  pod vplyv udalosti Ježišovho vstupu do sveta.  Stavať sa pod vplyv textov z evanjelií  a v tichej meditácii a modlitbe si uvedomiť, že tam sa hovorí o mne,  že to kvôli mne sa Ježiš narodil,  že do môjho života chce vstúpiť  a do môjho života prináša tú bohatú ponuku, o ktorej sme hovorili.
 Ak pritom nevznikne spontánna radosť, je to znak toho, že rozumom síce chápeme, čo vnáša Ježiš do ľudského života,  že to možno vieme aj správne opísať,  ale že sa to zatiaľ nedotklo hlbokých vrstiev našej duše.  Je to smutné konštatovanie, ale nemalo by nás viesť k rezignácii.  Veď nám nič nebráni prosiť o pomoc Ducha Svätého,  aby nebeská ponuka, ktorú priniesol a i dnes ponúka narodený Spasiteľ,  zasiahla jadro našej bytosti.  Takéto modlitby nenecháva Pán Boh nevypočuté.
 Keď sa v nás potom objaví spontánna radosť,  radosť, ktorá nás bude motivovať k novým činom lásky a čistoty,  prežijeme niečo z toho, čo prežili pastieri, keď im anjel priniesol radostnú zvesť,  niečo z toho, čo prežili mudrci, o ktorých sa hovorí, že sa zaradovali veľmi veľkou radosťou, keď našli dieťa Ježiša v Betleheme,  prežijeme niečo z toho, čo prežil Zacheus, keď sa Ježiš ponúkol za hosťa do jeho domu,  a niečo z toho, čo prežili veľmi mnohí ľudia, ktorých osvietilo nebeské svetlo,  ktorí objavili pre seba Ježiša Krista  a potom sa ho držali po celý život.  Vedeli by sme si predstaviť krajšie Vianoce ako je dar tejto nebeskej radosti,  ktorá by nás v živote sprevádzala natrvalo až do samého konca,  aby sme ju potom vo večnosti objavili v plnej sile?  Takéto Vianoce prajem, bratia a sestry, z úprimného srdca sebe i vám všetkým.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.