V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Zjavenie Krista Pána mudrcom, Evanjelium podľa Matúša 2, 1 - 12

Keď sa Ježiš narodil v judskom Betleheme za čias kráľa Herodesa, ajhľa, mudrci od východu prišli do Jeruzalema a pýtali sa: • Kde je ten narodený kráľ židovský? • Videli sme totiž Jeho hviezdu na východe a prišli sme sa Mu pokloniť. • Keď to počul kráľ Herodes, predesil sa a s ním celý Jeruzalem. • Zhromaždil všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vypytoval sa ich, kde sa má narodiť Mesiáš. • Odpovedali mu: v judskom Betleheme, lebo tak píše prorok: • A ty, Betlehem, judská zem, nijako nie si najmenší medzi vývodiacimi mestami judskými, • lebo z teba vyjde vodca, ktorý bude pásť môj ľud izraelský. • Nato Herodes tajne povolal mudrcov, • dôkladne sa ich povypytoval na čas, kedy sa zjavila hviezda. • A keď ich posielal do Betlehema, povedal: • Choďte, dôkladne sa prezvedajte o tom dieťatku; • a keď Ho nájdete, oznámte mi, aby som aj ja šiel a poklonil sa Mu. • Oni vypočuli kráľa a odišli. • A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, šla pred nimi, • až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťatko. • Keď uzreli hviezdu, zaradovali sa veľmi veľkou radosťou. • I vošli do domu, uvideli dieťatko s matkou Máriou, padli na tvár a klaňali sa Mu. • Potom otvorili svoje klenotnice a obetovali Mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. • A keď sa im vo sne dostalo napomenutia, aby sa nevracali k Herodesovi, vrátili sa inou cestou do svojej krajiny. (Evanjelium podľa Matúša 2, 1 - 12)

• Tento príbeh o návšteve mudrcov v Betleheme nám je dobre známy. • Jeho liturgické miesto v cirkevnom roku je práve dnešný sviatok Zjavenia Krista Pána mudrcom. • Príbeh je známy, a my sa chceme sústrediť na jednu závažnú otázku, ktorá sa nám pri jeho čítaní objavuje v mysli. • Prečo sa nežidovskí mudrci, vyznávači nejakého východného náboženstva, vybrali za budúcim židovským kráľom? • Prečo ich vôbec židovský kráľ zaujíma? • Čo majú s ním spoločné? • V súlade s proroctvami, o ktorých sa dozvedeli od Židov pred storočiami odvlečených do babylonského zajatia, • zrejme očakávali, že význam tohto kráľa presiahne ďaleko hranice židovského národa. • V starozmluvných proroctvách nachádzame skutočne v spojitosti s očakávaným Mesiášom univerzalistické myšlienky, • to znamená presvedčenie, že Mesiáš bude mať význam nielen pre Židov, ale aj pre ostatné národy, pre ostatných ľudí.
• Keď pozeráme späť na život a dielo betlehemského dieťaťa, • môžeme s vďačnosťou potvrdiť, že jeho pôsobenie je pôsobenie bez hraníc. • Jeho pôsobenie neostalo obmedzené na ten malý kus zeme, na ktorom žil a pracoval. • Hranicami neboli a nie sú pre neho hranice zemepisné, štátne, etnické, náboženské, politické, spoločenské, ani nijaké iné. • Jeho programom bolo a je pôsobiť všade, až po koniec zeme. • Hranicou nie mu je hranica času, v ktorom pôsobil. • Jeho vplyv neostal obmedzený na ten maličký úsek času, v ktorom kázal, liečil, pomáhal, zomrel, vstal z mŕtvych. • Dnes je jeho vplyv rovnako živý ako vtedy. • Nachádza ľudí, čo ho prijímajú s vierou a láskou – ako vtedy. • Nachádza odporcov, ktorí ho odmietajú – ako vtedy. • Jedným slovo: je živý, je prítomný, je aktívny. • Toto rozumieme pod univerzalizmom Ježiša Krista a jeho evanjelia. • Toto tušia mudrci, keď z ďalekej, nežidovskej krajiny prichádzajú pozdraviť židovského kráľa. • Bolo im darované tušenie, ba zrejme poznanie o univerzálnom význame Mesiáša.
• Univerzálny význam Ježiša Krista znamená, že každý ho potrebuje. • Potrebujú ho tí, ktorí o tom vedia, aj tí, ktorí o tom nevedia. • Potrebujú ho tí, ktorí veria v neho ako Božieho Syna, aj tí, ktorí v neho neveria. • Nie sú toto príliš odvážne tvrdenia, proti ktorým budú mnohí protestovať? • Oprávnenosť týchto tvrdení pochopíme, keď si uvedomíme postavenie človeka vo svete, vo vesmíre. • Toto postavenie si obyčajne neuvedomujeme, lebo vo väčšine času sme ponorení do svojich prác a starostí, do každodenných problémov a rozličných zábav. • Ale kto sa ponorí do filozofických úvah o živote a človeku, ten si čoskoro uvedomí nezaistenosť človeka a jeho existencie v tomto svete.
• Ale aj ten, kto nezvykne filozofovať a žije len povrchným spôsobom, môže sa dostať do extrémneho ohrozenia života. • A vtedy si na vlastnej koži uvedomuje a prežíva to, k čomu sa dopracovávajú filozofi hlbokým myšlienkovým ponorom. • V situácii extrémneho ohrozenia života, • napríklad v posledných minútach alebo sekundách pred haváriou lietadla, auta, vlaku a podobne, • človeku prebleskne hlavou myšlienka, aká nezaistená, aká osamelá, opustená je ľudská bytosť vo vesmíre. • Vtedy pochopí, že to platí nielen vo chvíli hraničnej situácie extrémneho ohrozenia, • ale že to platí vždy, aj keď život zdanlivo prebieha hladko a bez problémov. • V situácii ohrozenia sa zmocňuje človeka pocit strachu, úzkosti, samoty, nezmyselnosti, nihilizmu.
• Práve vtedy cíti človek, ako veľmi potrebuje mať pri sebe niekoho, o koho sa môže oprieť, • kto by bol pri ňom vtedy, keď sa cíti úplne osamelý, • kto by vedel prekonať jeho pocit strachu a darovať mu pokoj a istotu, • kto by vedel prekonať jeho pocit nezmyselnosti a nihilizmu • a dal mu istotu, že aj ten jeho zdanlivo nepatrný, zanedbateľný život má zmysel v očiach najvyššieho Pána.
• Tento pocit istoty a pokoja nemôže človeku dať nikto, kto je sám vystavený strachu z nebytia, nejestvovania, osamelosti a opustenosti, strachu z nezmyselnosti. • Len ten, kto je pevne zakotvený vo večnosti a kto súčasne vstúpil do našej ľudskej situácie, len ten nám môže dať tento pokoj a istotu. • A to nie je nikto iný než to betlehemské dieťa, u ktorého mudrci od východu hľadali intuitívne tú najpevnejšiu, najvyššiu zakotvenosť svojho života. • Bol im zjavený Ten, kto im môže dať túto pevnú zakotvenosť života. • Preto sa dnešný sviatok volá sviatok Zjavenia Krista Pána mudrcom.
• Tá základná neistota, ktorú človek pociťuje vo chvíľach extrémneho ohrozenia • a ktorá je charakteristickým znakom aj ostatných chvíľ v živote – • tá nie je obmedzená azda iba na niektorých ľudí, • ale je všeobecnou, univerzálnou charakteristikou ľudskej existencie. • Preto Ježiša Krista potrebujú všetci, • a to bez ohľadu na akékoľvek rozdiely, ktorými sa my ľudia medzi sebou líšime. • Táto univerzálnosť potreby Ježiša Krista je v Novej zmluve vyjadrená mnohorakým spôsobom, a teraz nejdeme ani uvádzať jednotlivé doklady.
• Čo to znamená, že každý človek potrebuje Ježiša Krista? • Potrebujeme ho ako učiteľa, ktorý nám prišiel povedať pravdu o živote. • O človeku existuje síce ohromné množstvo poznatkov, • ktoré získali a stále získavajú jednotlivé vedy a vedné disciplíny • ako biológia, anatómia, fyziológia, genetika, psychológia, sociológia atď. • Ale tieto a ďalšie podobné vedy nám nemôžu povedať, aký je náš vzťah k Tomu, ktorý je absolútny, • kto je absolútne nadradený nad život na Zemi, nad vesmír, nad všetko. • A práve toto je tak veľmi podstatná otázka. • Keď Ježiš povedal, že On je tá cesta i pravda i život, • tak tým naznačil, že On prináša odpoveď na túto principiálnu otázku. • Človek môže síce túto otázku za dlhý čas odmietnuť ako nepodstatnú, vedľajšiu, irelevantnú. • Ale je len vecou času, kedy ho táto otázka prepadne a zmocní sa ho. • Každého – nie iba veriacich, ale každého. • K plnému pochopeniu človeka, k plnému pochopeniu samých seba potrebujeme Ježiša Krista ako učiteľa, ktorý prináša túto nadradenú pravdu.
• Keby sme ho potrebovali len ako učiteľa, hoci učiteľa tejto nadradenej pravdy, • stačili by nám evanjeliá, v ktorých je zapísané, čo učil v priebehu svojho pozemského pôsobenia. • Ale my potrebujeme jeho stálu, a to aktívnu, pôsobiacu prítomnosť. • Cítiť, vedieť, prežívať, že ho máme pri sebe. • Cítiť jeho pokoj, ktorý by prenikal do nášho srdca a robil by z nás pokojných ľudí, ktorí by vyžarovali jeho pokoj do svojho okolia. • Potrebujeme cítiť jeho lásku, • cítiť, že nás prijíma, akceptuje On, čistý, nekonečne láskavý, nekonečne mocný a múdry, • aby sme mohli prekonať pocity osamelosti, ktoré sa nás chcú znova a znova zmocňovať, • a aby sme potom svojou láskou mohli pomáhať prekonávať pocity osamelosti tým, ktorí vzdychajú pod ich bremenom. • Potrebujeme jeho oči, aby sme svojím pohľadom neostávali lipnúť iba na minulosti a na prítomnom okamihu, • ale aby sme vedeli prijať jeho perspektívu, ktorá siaha až do večnosti. • Potrebujeme cítiť, že nás on drží vo svojich mocných, láskavých rukách, z ktorých nás nikto a nič nemôže vytrhnúť. • Potrebujeme to cítiť aj v pokojných obdobiach svojho života, • ale mimoriadne silno to potrebujeme cítiť vo chvíľach krajného ohrozenia, • keď už sami nemôžeme nič urobiť, len cítiť – obrazne povedané – jeho mocné láskavé objatie.
• Mudrci – tak sa môžeme domnievať – intuitívne cítili, že takéto hodnoty nájdu pri tom narodenom dieťati. • Preto sa podujali na tú ďalekú, riskantnú, nákladnú cestu, len aby sa mohli stretnúť s tým, ktorý dáva túto najvyššiu zaistenosť ľudskému životu. • Ich dary – to je prejav ich vďačnosti za to, čo od narodeného dieťaťa očakávali – a veríme – v priebehu rokov aj dostali. • Ich hľadanie, ich cesta, ich obete – to je pre nás vyzývajúci vzor, • aby sme aj my s veľkým úsilím hľadali blízkosť, stálu prítomnosť tohto Mesiáša. • Kto hľadá, nájde – to sú jeho vlastné slová. • Vzťahujú sa na všetky úprimné modlitby. • Ale v celkom jedinečnom zmysle sa vzťahujú na hľadanie a nájdenie trvalej prítomnosti, trvalého spoločenstva s Mesiášom Ježišom. • Potvrdzujú nám to iné jeho slová: „Kto prichádza ku mne, nevyhodím ho“ (Jn 6,37). • Ba dokonca on sám sa usiluje vstúpiť do nášho života. • V Zjavení Jána (3,20) je napísané toto jeho úžasné pozvanie: • „Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou.“ • „Budem stolovať s ním a on so mnou“ – to je zaužívaný biblický výraz trvalého spoločenstva. • Takže stojím pred otázkou: • Ako ho máme hľadať, ako mu otvoriť dvere svojho života?
• Pokúsime sa aspoň o krátku odpoveď: • Každý deň si čítať evanjeliá. • Nielen kvôli tomu, aby sme si v pamäti osviežili, čo je tam napísané, alebo sa oboznámili s tým, čo ešte nepoznáme. • Evanjeliá nám Božím riadením boli dané aj nato, aby sme mohli prežívať to, čo prežívali priami účastníci Ježišovho pôsobenia na zemi. • Prečítať si odsek z evanjelií a v modlitbe sa sústrediť na myšlienku, že Ježiš je prítomný, • že sa nám prihovára tými slovami, ktoré sme čítali, • že sa tie slová vzťahujú na náš život, • a tak prežívať niečo z jeho prítomnosti. • Kvôli disciplíne by bolo možné každý deň si zapísať, ktorý odsek sme takto prečítali a modlitebne premeditovali. • Pripísať prípadne aj zopár poznámok. • Vyskúšajme to za pol roka, a s veľkou pravdepodobnosťou nám z Božej milosti bude darovaná nová duchovná skúsenosť, ktorú by sme mohli pomenovať: život s Ježišom. • Každý nový odsek z evanjelií – ako aj z iných častí Biblie – by mohol a mal znamenať nové stretnutie s ním. • Sviatosť večera Pánovej by mala byť rovnako silným zážitkom jeho prítomnosti v našom živote. • Aj slovo Božie, aj Večera Pánova – to je veľká ponuka pestovania a prežívania tvorivého spoločenstva s Ježišom Kristom. • Potom pochopíme nielen rozumom, ale aj srdcom a celým životom, čo to znamená Zjavenie Krista Pána mudrcom, Zjavenie Krista Pána osobne nám.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.