1. nedeľa po Zjavení, Lukáš 23, 34
Ježiš povedal: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia. (Lukáš 23, 34)
• Tieto slová povedal Pán Ježiš na kríži, keď mu jeho nepriatelia spôsobili veľmi veľkú bolesť, a keď ho veľmi ponížili. • Nevedeli, čo činia: konali ako zaslepení. • Neuvedomovali si, že týrajú, ponižujú, usmrcujú nevinného, čistého, • že týrajú, ponižujú, usmrcujú Toho, ktorý im priniesol pomoc, • pomoc a vyslobodenie z najväčšej biedy, • z hriešneho odcudzenia od Pána Boha. • Táto modlitba obsahuje aj prosbu, aby sa im časom otvorili oči, • aby pochopili hrôzu toho, čo teraz konajú, • a aby im vtedy, keď sa ich zmocnia prudké výčitky svedomia, bola táto Ježišova modlitba pomocou.
• Prvým a originálnym miestom tejto prosby je kríž na Golgote. • Ale ona sa dá uplatniť v mnohých ďalších situáciách. • Dnes, práve v tomto čase, je vo Veľkom kostole na Panenskej ulici zakončenie Evanjelického aliančného modlitebného týždňa. • Úvahy a modlitby celého týždňa sa sústreďovali na jednotlivé stránky Ježišovho podobenstva o márnotratnom či stratenom synovi a jeho návrate do otcovského domu. • Témou dnešného večera je „Modlitba za márnotratných synov.“ • Aj tu sa chceme venovať tejto téme. • Budeme pritom vychádzať z Ježišovej modlitby na kríži: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“
• Kto sú tí márnotratní synovia a dcéry? • V Ježišovom podobenstve je to syn, ktorý sa odcudzil svojmu otcovi a odišiel z otcovského domu preč, do sveta. • Vzal si podiel z dedičstva • a otcov majetok premárnil na povrchné rozkoše. • Spočiatku si blahoželal k svojej slobode, že si môže robiť, čo sa mu zachce, • ale v skutočnosti nevedel, čo činí. • Stal sa závislákom v tom najhoršom zmysle. • Otcove hodnoty, ktoré mu mali byť pomocou nato, aby mohol duchovne rásť, • tieto hodnoty použil na sústavné ničenie seba samého. • Odcudzil sa nielen od otca, od rodičovského domu, • ale odcudzil sa aj od svojho opravdivého bytia. • Klesol pod obraz Boží, pod obraz toho, čím sa on sám mal stať. • Priblížil sa k totálnemu sebazničeniu. • Vtedy sa mu otvorili oči, • vtedy naraz videl, uvedomil si, čo činí, čo učinil, keď utiekol od otca. • Jeho šťastím bolo, že si na samom kraji priepasti spomenul na otcovský dom a vrátil sa. • Jeho šťastím bolo, že mal dobrého otca, ktorý ho prijal, • ktorý ho prijal do plného synovského statusu, hoci si to nezaslúžil.
• Kto sú márnotratní synovia a dcéry dnes? • Ich správanie a ich situáciu verne vykresľuje Ježiš v tomto podobenstve. • Rozišli sa so svojím nebeským Otcom. • Jeho príkazy, ktoré vedú k etickému životu a k plnému rozvinutiu osobnosti človeka, • takíto ľudia ignorujú alebo sa z nich vysmievajú. • Hodnoty, ktoré dostali od Boha, • hodnoty telesné, myšlienkové, intelektuálne, ale aj finančné, ekonomické, • zneužívajú na hľadanie povrchných rozkoší. • Dávajú sa vťahovať vždy hlbšie do pazúrov zhubných vášní • – poznáme všetci typické príklady týchto zhubných závislostí. • Dávajú sa na cestu zločinnosti, • čím bezohľadne parazitujú, priživujú sa na druhých. • Lebo každá krádež, lúpež, podvádzanie je parazitovanie, priživovanie sa na druhých. • Takto narúšajú a ohrozujú život druhých. • Takto ničia seba, • strácajú charakteristické znaky osobnosti, • strácajú vládu nad sebou, • sú vždy menej a menej ľuďmi. • Možno si k tomu všetkému blahoželajú, • ale v skutočnosti platí o nich, že nevedia, čo činia.
• Za takýchto márnotratných synov a dcéry sa máme modliť. • Ten starší syn v Ježišovom podobenstve sa hneval na otca, že tak veľkodušne prijal márnotratného syna. • Nebol by sa za neho modlil. • Jeho mienka o bratovi by sa zrejme dala vyjadriť slovami: Čo si navaril, nech si poje. • Márnotratní synovia a dcéry – to nie sú sympatickí ľudia. • Máme sa modliť za takýchto nesympatických ľudí? • Alebo byť voči nim ľahostajní po spôsobe staršieho syna? • Pokušenie ľahostajnosti a odmietnutia je veľké. • Pán Ježiš nám ukazuje celkom inú cestu.
• Jemu tí nesympatickí ľudia, ktorí si svojimi hriechmi zruinovali život, neboli ľahostajní. • On chodil za nimi, chodil do ich spoločnosti, a to preto, lebo im chcel pomôcť. • O Ježišovom postoji a správaní voči nesympatickým hriešnikom hovoria v Evanjeliu podľa Matúša tieto slová: • „Nalomenú trstinu nedolomí a tlejúci knôt neuhasí.“ • Máme sa modliť za takýchto ľudí? • Pohľad na Ježišovo správanie nám dáva jasnú odpoveď: • Treba sa za nich modliť, lebo oni potrebujú naše modlitby.
• Treba sa za nich modliť, ale nesmie to byť modlitba farizejská a pokrytecká. • Modlitba za stratených synov a dcéry je ohrozená tým, že ju človek bude hovoriť s pocitom vlastnej dobroty, spravodlivosti, nadradenosti. • V takom prípade by ten hriešny človek nebol predmetom nášho záujmu a lásky, • ale tvoril by len tmavé pozadie, na ktorom má lepšie vyniknúť vlastná údajná dobrota. • Ježiš toto nebezpečenstvo videl a varoval pred ním v podobenstve o farizejovi a publikánovi. • Preto pred modlitbou, v jej priebehu i po nej treba citlivo sledovať svoje vlastné vnútro, • aby sme zistili, či sa do prosieb za stratených ľudí neprimiešavajú takéto farizejské prvky. • Postoj pokory získame tak, že sa pozrieme kriticky na svoj vlastný život, • že objavíme brvno vo svojom oku • a uvedomíme si, že aj my sami potrebujeme podobnú modlitbu.
• Čo má byť obsahom našich modlitieb za márnotratných synov a dcéry? • Na začiatku by to mala byť prosba, aby sme sa modlili s čistým srdcom, bez pýchy a povýšenosti. • Môžeme sa modliť aj všeobecne, za ľudí, ktorí chodia po zlých cestách ako ten márnotratný syn v podobenstve. • Ale na srdci nám budú ležať predovšetkým modlitby za ľudí, ku ktorým máme nejaký osobný vzťah, • a pri ktorých nás veľmi trápi, že sa vydali na zlé cesty. • Budeme prosiť Pána Boha o to, čo je skrytou súčasťou Ježišovej modlitby: • aby im Pán Boh otvoril oči, • aby v jasných chvíľach videli a pochopili, na akej klzkej pôde sa nachádzajú, • aby si názorne uvedomili, k akým dôsledkom ich to privedie, ak zotrvajú na doterajšej ceste, • aby sa prebudil v nich zdravý pud telesnej i duchovnej sebazáchovy, • aby ich začalo trápiť svedomie pre utrpenie, ktoré spôsobujú svojim blízkym aj ostatným ľuďom • a aby to nebol iba krátky zákmit jasného videnia, • ale aby sa im toto poznanie vracalo čím častejšie do mysle • a vnútorne ich nútilo robiť kroky k novému začiatku.
• Treba sa modliť, aby v nich vznikla túžba po duchovne a mravne zdravom a čistom živote. • Aby po poznaní svojej osudnej životnej chyby a dlhého úseku nebezpečnej životnej cesty • urobili rozhodnutie podobné rozhodnutiu strateného syna v podobenstve: • „Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: • Otče, zhrešil som proti nebu i proti tebe • a nie som viac hoden menovať sa tvojím synom; • prijmi ma ako jedného z nádenníkov.“ • Treba sa modliť, aby sa v tomto štádiu ich životného zvratu našiel niekto, kto by im povedal: • Nebeský otec na teba dávno čaká a má pre teba pripravenú novú budúcnosť. • Vie o celej tvojej biede, do ktorej si sa dostal, • prijíma tvoje sebakritické priznanie • a víta ťa s otvoreným náručím. • Modliť sa, aby sme to mohli byť hoci my sami, ktorí sa modlíme, • aby sme takému človeku vedeli vyrozprávať podobenstvo o márnotratnom synovi, • ktoré je súčasne podobenstvom o veľkej Božej odpúšťajúcej a tvorivej láske. • A aby sme vedeli odpustiť, ak nám takíto márnotratní synovia a dcéry spôsobili utrpenie.
• Modlitba za márnotratných synov a dcéry má význam nielen pre tých, za ktorých sa človek modlí, • ale má význam aj pre neho samého, modliaceho sa. • Modliť sa o čokoľvek znamená súčasne prosiť, aby sme videli veci tak, ako ich vidí Pán Boh. • Modliť sa za ľudí, ktorí sa dostali na nebezpečné cesty znamená prosiť Pána Boha, aby sme na nich pozerali Božími očami. • Z podobenstva vidíme, ako na nich pozerá Pán Boh, ich a náš nebeský Otec. • Vie na jednej strane veľmi dobre o zlej, deštruktívnej, hriešnej ceste, na ktorej dlhý čas zotrvávali, • ale vie aj o možnosti ich novej budúcnosti, • veď on sám je tvorcom projektu tejto novej budúcnosti. • V súlade s tým sa v našej modlitbe má meniť spôsob nášho videnia. • Začneme vidieť nielen nesympatické stránky tých, ktorí sa Pánu Bohu stratili, • ale budeme brať do úvahy aj ich možnú, potenciálnu novú budúcnosť, ktorú má pre nich pripravenú Pán Boh.
• Modlitbou treba sprevádzať márnotratných synov nielen po nádejný obrat k novému životnému smeru, • ale aj na ich novej životnej ceste. • Životný obrat je zaiste veľmi dôležitý, • ale nemenej dôležitá, ba v nejednom ohľade kritická, je aj nová cesta. • Lebo to staré zanecháva zlé stopy na duši • a v slabých chvíľach sa začína hlásiť k slovu • a láska človeka späť, do zabehaných koľají. • To sú kritické situácie, v ktorých stratený syn, ktorý sa vydal na novú cestu, potrebuje pomoc, • okrem iného aj pomoc modlitby. • Ak sa rozhodneme modlitebne sprevádzať určitých konkrétnych stratených ľudí, • netreba ich spustiť z modlitebného zreteľa ani vtedy, keď sa v ich živote odohrá udalosť zvratu. • Treba ich i naďalej sprevádzať modlitbami. • Obsahom takýchto modlitieb by mali byť prosby o ich nový bohatý životný obsah, • ktorý by obsadil najlepšie časti ich bytosti, či vlastne celú ich bytosť. • Obsahom takých modlitieb by mala byť prosba o ochranu a pomoc v konkrétnych ohrozeniach, v ktorých sa momentálne nachádzajú. • Modlitebné sústredenie nám zároveň ukáže, v čom by mohla spočívať aj naša priama priateľská pomoc pre takého človeka.
• Všetky modlitby za márnotratných synov a dcéry, za stratených ľudí • – podobne ako aj všetky ostatné modlitby – • by mali byť orientované na jeden spoločný konečný cieľ: • aby sme sa raz dostali do večného spoločenstva s kniežaťom pokoja a kniežaťom lásky Pánom Ježišom Kristom. • Všetky naše modlitby sú vlastne našou odpoveďou, našou reakciou na jeho dielo záchrany, ktoré vykonal, na jeho veľkú iniciatívu. • Ten konečný cieľ je taký veľký, vznešený, vysoký, že mu majú zodpovedať aj naše modlitby, • a to aj modlitby za stratených, márnotratných ľudí. •
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
