V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Nedeľa Deviatnik, Evanjelium podľa Matúša 5, 13

„Vy ste soľ zeme. Ak však soľ stratí chuť, čím bude osolená? Na nič nie je už súca, len ju vyhodiť, aby ju ľudia pošliapali.“ (Evanjelium podľa Matúša 5,13)

Vy ste soľ zeme. Spravidla sme – milí bratia, milé sestry – zvyknutí na iné oslovenia. Keby od Ježiša na našu adresu zaznelo: Vy ste veriaci, vy ste bratia a sestry, vy ste Božie deti, Vy ste vykúpení Boží – tomu by sme rozumeli. Čo však Pán mieni, keď hovorí: Vy ste soľ zeme? Čo znamená tento Ježišov výrok pre nás, v našom čase? – Pokúsme sa nájsť odpoveď:
Soľ dáva chuť. Podnes je neodmysliteľnou súčasťou potravy. Polievky a množstvo ďalších pokrmov sú bez soli nepredstaviteľné. Zostanú nestráviteľné - bez chuti. Pán o nás vraví: Vy ste soľ zeme. Ako od svojich učeníkov dnešnej doby od nás teda očakáva, že naše počínanie dá životu chuť. Chce, aby sme tým čo hovoríme, čo konáme dávali životu chuť. – Aby bolo citeľné, že keď práve nie sme na pracovisku, v škole, v rodine, medzi priateľmi a známymi, tak tam čosi podstatné chýba. Byť soľou zeme značí dávať životu chuť. – Konkrétne rozdávať potešenie tam, kde zavládla skepsa, obnoviť pokoj tam, kde ho už dlhšie niet, povedať jasné - určité slovo tam, kde sa ľudia boja pravdy. Dávať životu chuť, to tiež znamená trpieť s trpiacimi a tam, kde panuje nechuť, únava, depresia a zúfalstvo, vlievať Božiu nádej. Nádej, ktorá pramení z viery, že Pán Boh má pravdu a vždy mi chce dobre a že čokoľvek sa stane – aj tú najťažšiu situáciu – On dokáže premeniť v duchovnom zmysle na zisk, na požehnanie.
Soľ konzervuje. Bráni skazeniu, hnilobe. Dávala sa a dáva do mäsa, do rýb ako konzervačná látka. Ktosi povedal, že svet, v ktorom žijeme sa podobá mäsu, ktoré je náchylné sa skaziť. Zachová sa len tak, keď sa do neho pridá soľ – konzervačný prostriedok. Pán Boh nás – svoju cirkev, svojich učeníkov súčasnej doby postavil do sveta, aby sme boli strážcami duchovných hodnôt. – Aby sme v našich rodinách i v národe pôsobili proti všetkým škodlivým, rozkladným a hriešnym silám, odvážili sa pomenovať zlo zlom a priznať si vlastné previnenia. V Biblii boli zápach a rozklad spájané so zlými duchmi, kým soľ bola spájaná s božstvom. Keď je dnes v našej spoločnosti, v cirkvi, v medziľudských vzťahoch mnohé v rozklade, je to tak aj preto, že často sme soľou, ktorá stratila chuť. Boli sme v uplynulom čase na strane rozkladných síl? – Pôsobili naše slová a činy skôr rozklad alebo pomáhali zachovávať život, konzervovať dobré – Božie hodnoty? Neprispôsobili sme sa pohodlnejšiemu trendu byť radšej „medovým hrncom“, akýmsi cukrom sveta, keď svojou ľahostajnosťou, povrchnosťou a nevernosťou vo veciach viery vytvárame o Pánu Bohu falošný obraz? Obraz bezmocnej bytosti, ktorej vôbec nezáleží na tom ako žijeme, ktorá je slepá alebo sa díva na hriech, zlo a neprávosť cez prsty?
Soľ sa používala pri obeti. V dávnych biblických dobách sa verilo, že soľ pomáha zaháňať démonov. A opäť sa musíme pýtať: Bojujeme vo vlastnom živote, v živote zboru aj inde, kam nás Pán Boh postavil, proti všetkému čo je v Božích očiach nečisté? Alebo kdekoľvek sme šliapli zostali po nás len čierne šmuhy?
My v našich končinách poznáme ešte ďalšiu funkciu soli, ktorú Pán Ježiš zrejme nepoznal – no verím, že nedôjde k falošnému porozumeniu Ježišových slov, ak ju tu spomenieme. Soľ má spôsobilosť rozpúšťať to, čo je zmrznuté. Kde panuje ľadová atmosféra, mrazivé mlčanie, kde v našich medziľudských vzťahoch poklesne teplota blízko k bodu mrazu, tam je našou úlohou, bratia a sestry, byť soľou zeme. - Byť rozmrazovacím prostriedkom, pôsobiť odmäk, ukončiť dobu ľadovú, aby sa Boží život rozprúdil, aby nastalo a sálalo teplo medzi nami, v našich vzájomných vzťahoch.
Soľ tu nie je sama pre seba. Pokiaľ kryštáliky soli ležia len tak – napr. v soľničke, sú nefunkčné, nespĺňajú svoj účel. My, kresťania, sa veľmi často podobáme soli v soľničke a nedostávame sa do procesov, v ktorých sa „varí či pečie“ súčasnosť i budúcnosť nášho sveta. Je to jeden z dedičných hriechov cirkvi, že mnohokrát nedokázala a nedokáže odpovedať na aktuálne pálčivé otázky tohto sveta, že pestuje zbožnosť, ktorá sa stará len sama o seba. Ako sa však soľ musí dostať k tomu, čo treba ochutiť, zakonzervovať, či roztopiť, aj cirkev – kresťania nesmú žiť pre seba. Podľa Ježišových slov musíme byť otvoreným spoločenstvom. Spoločenstvom, kde sa všetka naša zbožnosť nestará len o seba. Inak budeme nefunkčnou soľou, soľou bez chuti – v gréckej pôvodine Novej zmluvy sa doslova hovorí o hlúpej soli – o soli, ktorá sa zbláznila. Cirkev, ktorá sa izoluje od sveta, kde sa všetka naša zbožnosť stará len o seba, prestane byť cirkvou. Podobá sa soli, ktorá sa zbláznila.
Z hľadiska chémie doslova vzaté, soľ nemôže stratiť svoju slanosť. No Ježišove slová nás varujú, lebo poslanie byť Jeho učeníkmi – byť soľou zeme, je možné premárniť. I najskazenejšia vec môže byť soľou zachránená. Len soľ, ktorá stratila chuť, je beznádejne skazená. Preto si chráňme svoju slanosť, aby sme sa nestali zvetranou soľou, soľou bez chuti. Ako sa to dá? – Tak, že budeme skrze poslušnú vieru, modlitby a zachovávanie Božieho slova v stálom spojení s Pánom Ježišom Kristom. – S Ním, ktorý je zdrojom našej sily a schopnosti dávať chuť, konzervovať, rozpúšťať, čo je zmrznuté a nebyť tu sami pre seba.
Azda sa nám zdá, že pre nás evanjelikov, ktorí v našej vlasti tvoríme menšinovú cirkev, naplnenie náročnej Ježišovej úlohy ani nie je možné. Nech nám však to, že ako cirkev sme na Slovensku i v našom meste v menšine nie je výhovorkou pre plané zdôvodňovanie našej duchovnej malátnosti – „nemastnosti-neslanosti“. Pred Ježišom výhovorka: Je nás málo!, neobstojí. Soľ totiž účinne pôsobí aj v malých množstvách – v malých dávkach a vie spôsobiť slanosť mnohonásobne väčšieho množstva jedla. Hoci nás je – z celkového pohľadu vzaté – neveľa, je to stále dosť nato, aby sme vskutku boli tými , čím nás náš Pán menuje: soľou zeme; aby sme sa nepodobali mlynu, ktorý síce ešte klepoce, ale už nemelie.

Amen.

S použitím viacerých prameňov

Martin Šefranko
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.