Nedeľa Deviatnik, Žalm 27
Hospodin je mojím svetlom a spásou, koho sa mám báť? • Hospodin mi je pevnosťou žitia, koho sa mám ľakať? • Keď sa zlostníci približujú ku mne, aby mi zožierali telo, • utláčatelia a nepriatelia moji potknú sa a padnú. • Keby sa rozložil proti mne tábor, • moje srdce sa nebojí; • a keby sa aj vojna strhla proti mne, • aj vtedy dúfam. • Jedno som prosil od Hospodina, to žiadať budem: • môcť bývať v dome Hospodinovom po všetky dni svojho života, • vidieť láskavosť Hospodinovu a kochať sa v Jeho chráme. • Lebo ma skryje vo svojom stane v deň pohromy, • schová ma v skrýši svojho stánku, • vyvýši ma na skalu. • A teraz sa mi hlava povýši nad mojich nepriateľov vôkol mňa; • a ja obetovať budem v Jeho stane obete s plesaním, • spievať a hrať budem Hospodinovi. • Čuj, Hospodine, môj hlas, keď volám, • zmiluj sa nado mnou a vyslyš ma! • Tebe pripomína moje srdce Tvoj príkaz: Hľadajte moju tvár! • Tvoju tvár hľadám, Hospodine. • Neskrývaj svoju tvár predo mnou, • neodmietaj s hnevom svojho služobníka! • Ty si mi býval pomocou, • nezavrhni a neopusť ma, ó Bože mojej spásy! • Keby ma aj otec môj a matka moja opustili, Hospodin sa ma ujme. • Vyuč ma, Hospodine, svojej ceste a veď ma rovným chodníkom pre mojich nepriateľov. • Nevydávaj ma pažravosti mojich protivníkov, • lebo povstali proti mne falošní svedkovia a násilníctvom sršia. • Predsa však verím, že uzriem dobrotivosť Hospodinovu v krajine živých. • Očakávaj na Hospodina! Pevný buď! • Nech je zmužilé tvoje srdce a očakávaj na Hospodina! (Žalm 27)
• Obsah jednotlivých žalmov pochopíme správne a plasticky len tak, • ak pri čítaní a počúvaní žalmu budeme mať na mysli situáciu, • v akej bol žalm povedaný a napísaný. • Aj po prečítaní tohto žalmu si ako prvú kladieme otázku: • V akej osobnej situácii povedal autor žalmu tieto slová? • Boli by sme veľmi radi, keby sme podrobne poznali jeho životné príbehy. • Ale i keď to nie je možné, dozvedáme sa zo žalmu niečo o jeho položení, do ktorého je zasadený tento žalm. •
• Hovorí síce v podmienkovej forme: „keby ma otec môj a matka moja opustili ...“, • ale je možné, že nejaká opustenosť ťažila jeho život ako bremeno. • Možno mu rodičia zomreli ako malému dieťaťu a on zostal sirotou. • Možno mal nezodpovedných rodičov, ktorí sa oňho nestarali. • Možno sa cítil opustený, • lebo nemal ani jedného blízkeho človeka, ktorému by sa mohol zveriť, • ktorý by mu pomáhal niesť bremeno dňa.
• Chvíle samoty síce potrebujeme na uvažovanie o živote, • o našom vzťahu k Pánu Bohu, • o našom vzťahu k druhým ľuďom, • o problémoch, ktoré sú pre nás práve aktuálne, • ale od takejto tvorivej samoty odlišujeme opustenosť, osamelosť. • Tá býva pre nás takým istým bremenom, ako sa o tom hovorí v žalme.
• V druhom verši spomína zlostníkov, utláčateľov, nepriateľov. • To sú všeobecné výrazy, z ktorých sa síce nedozvedáme nič konkrétneho, • ale ktoré predsa vzbudzujú dojem, že mal okolo seba dosť zlých ľudí, • ktorí vymýšľali, ako mu urobiť niečo zlé, nepríjemné, nebezpečné. • I keď nevieme konkretizovať, o čo šlo v prípade autora žalmu, • tak máme dosť a dosť konkrétnych príkladov zo života našich súčasníkov • a pravdepodobne aj zo svojho vlastného života.
• V inom verši sa tento dojem ešte stupňuje, keď autor hovorí: • „Nevydávaj ma pažravosti mojich protivníkov, lebo povstali proti mne falošní svedkovia a násilníctvom sršia.“ • Z týchto slov máme dojem, že bol na súde falošne obvinený • a hrozí mu nespravodlivý rozsudok, • že sa na súde nemôže dovolať spravodlivosti, • alebo že spravodlivé rozsúdenie jeho veci sa odkladá donekonečna. • Aj v tejto veci autora žalmu bez ťažkostí pochopíme, • keďže podobné problémy existujú aj dnes.
• Ďalšie výrazy zo žalmu ukazujú, že sa žalmista pod tlakom toho všetkého cíti veľmi zle, nepríjemne: • „Keby sa rozložil proti mne tábor, ... a keby sa aj vojna strhla proti mne ...“ • Spomína deň pohromy, ktorý sa môže na neho privaliť. • To všetko vyvoláva v jeho srdci strach, • strach o prítomnosť a budúcnosť, strach o život. • Takéto pocity v situácii osobného alebo aj spoločenského ohrozenia poznáme veľmi dobre aj my.
• Tieto opísané utrpenia robia nám žalmistu veľmi blízkym človekom. • Lebo pravdepodobne všetci poznáme z vlastnej skúsenosti, čo je utrpenie. • Utrpenie môže mať síce tisíc rozličných podôb, • ale strach, bolesť, smútok sú u všetkých ľudí a vo všetkých dobách podobné. • Táto podobnosť so situáciou žalmistovou robi naše srdcia vnímavejšími aj pre to ostatné, čo obsahuje tento žalm.
• V ťažkej situácii, keď nevidí východisko a sám si nevie rady, • obracia sa s prosbou na Hospodina. • Medzi množstvom prosieb, ktoré by mohol predniesť, na prvom mieste stojí táto jedna: • „Jedno som prosil od Hospodina, to žiadať budem: • môcť bývať v dome Hospodinovom po všetky dni svojho života, • vidieť láskavosť Hospodinovu a kochať sa v Jeho chráme.“ • Podobný obsah má i ďalšia prosba z tohto istého žalmu: • „Tebe pripomína moje srdce Tvoj príkaz: Hľadajte moju tvár! • Tvoju tvár hľadám, Hospodine.“ • Z týchto formulácií vidíme, že najvyššou túžbou autora žalmu je Hospodin. • Chce žiť v jeho blízkosti, • chce ustavične cítiť, že ho má pri sebe. • I keď medzi ľuďmi nemá nikoho, kto by mu bol skutočne blízky, • tak predsa nachádza niekoho, kto mu tento nedostatok nahradí a túto bolesť utíši: • Pri sebe chce mať stále Hospodina. • To je jeho prvá prosba. • To by mala byť aj naša prosba číslo jeden.
• Čo si sľubuje od Božej blízkosti? • Čo očakáva od Hospodina? • „Skryje ma vo svojom stane v deň pohromy, • schová ma v skrýši svojho stánku.“ • Hospodin ho má ochrániť, • Hospodin mu má dať pocit, že nie je bezbranne vystavený zlomyseľným útokom nepriateľov, • ale že je mocne chránený Božou láskou. • Tak ako ohrozené dieťa uteká do matkinho náručia alebo do mocných otcových rúk, • tak autor tohto žalmu uteká pod Hospodinovu ochranu. • Keď má v duši veľkú búrku strachu, • len mocné povedomie Hospodinovej ochrany mu dodá pokoj. • Aj nám je pripravené toto útočisko. • Len je potrebné, aby sme naň v hodine strachu a zúfalstva nezabudli.
• „Vyvýši ma na skalu.“ • Od Hospodina čaká, že mu dá pevnú pôdu pod nohami. • Keď cíti, že on sám nemá pevný základ, • beží tam, kde sa cíti doma, • kde ho majú radi, • kde nanovo môže dostať pevný základ. • Kedykoľvek sa dostaneme aj my do situácie, že sa nám stráca pevná pôda pod nohami, • máme pripravenú pevnú skalu v blízkosti nášho Boha.
• Keď sa na nás valí nešťastie, • keď sa nám zdá, že pre nás už niet viacej svetla, • nové, prekvapivé svetlo môže nám vtedy dať náš Boh. • Autor žalmu práve takto prekonával svoje smutné, stiesnené nálady. • „Hospodin je mojím svetlom a spásou, koho sa mám báť? • Hospodin mi je pevnosťou žitia, koho sa mám ľakať?“
• Pán Boh môže pomôcť tak, že rozličným spôsobom zmarí, zabrzdí úklady nepriateľských ľudí. • Ale či to urobí, kedy to urobí, ako to urobí – to mu my nemôžeme diktovať, • to musí zostať vyhradené jeho slobodnému rozhodnutiu.
• Autor žalmu má aj ďalšiu skúsenosť, • že totiž stroskotali tí, ktorí mu strojili úklady. • „Keď sa zlostníci približujú ku mne, aby mi zožierali telo, • utláčatelia a nepriatelia moji potknú sa a padnú.“ • To sa tiež stáva, že tí, čo strojili zlé svojmu blížnemu, • sami padnú, sami sú zasiahnutí, • a to neraz ešte prv, ako dokážu vykonať svoje zlé úmysly. • Nemá to byť pre nás dôvod na škodoradosť, • i keby šlo o našich nepriateľov: • Len v mlčaní a pokore môžeme vtedy zastať pred Hospodinom • a pozerať, ako zázračne a pre nás neraz nepochopiteľne On riadi bez ľudských vecí.
• Zo žalmu sa môžeme naučiť, čo je to viera v Pána Boha. • Hovorí o tom posledný verš: • „Očakávaj na Hospodina! Pevný buď! • Nech je zmužilé tvoje srdce a očakávaj na Hospodina!“ • Veriť znamená očakávať na Hospodina. • Očakávať vtedy, keď rýchlo vypočúva naše prosby, • očakávať aj vtedy, keď nás necháva veľmi dlho čakať. • Veriť znamená: nikdy nestratiť nádej, • a to ani vtedy, keď sa nám zdá, že naše bremeno je veľmi ťažké, • že ho už hádam ďalej nebudeme vládať niesť. • Pán Boh nás môže nechať dlho čakať, ale raz určite prehovorí.
• O vieru treba bojovať, a to nie raz, ale ustavične. • Sú svetlé chvíle, keď cítime, že našou vierou nič neotrasie. • Prichádzajú však aj také chvíle, keď na nás doliehajú pochybnosti. • Práve vtedy musíme nanovo bojovať o vieru, • práve vtedy sa musíme nanovo učiť očakávať na Hospodina. • Takýchto zápasov o vieru môže byť v živote mnoho. • Netreba si preto zúfať. • Kto bojuje o vieru, hoci mnohokrát, je na ceste nahor. • Zle je len s tým, kto prestane o vieru bojovať. • Život, ktorý je naplnený zápasom o vieru, je pekný život, • a to napriek tomu, že sa v ňom striedajú temné chvíle so svetlými.
• Za všetko zvláštne vedenie cíti žalmista veľkú vďačnosť voči Pánu Bohu. • „Ja obetovať budem v Jeho stane obete s plesaním, • spievať a hrať budem Hospodinovi.“ • Srdce každého, kto pocítil Božiu pomoc v kríži, • kto pochopil veľkosť tejto pomoci, • malo by byť naplnené vďačnosťou. • Vďačnosť sa môže prejaviť rozličným spôsobom. • Žalmista hovorí o obetiach, o radostnom speve a plesaní. • My by sme mohli povedať: • vďačnosť k Hospodinovi prejavíme tak, že sa nebudeme hanbiť hovoriť o tom, aké veľké veci On urobil v našom živote. • A pretože to najväčšie dielo vykonal skrze svojho Syna Pána Ježiša Krista, • nemali by sme sa hanbiť ukázať na neho ako na najväčší div Božej lásky. • Vďačnosť ďalej záleží v tom, že si Božie dobrodenie nenecháme len pre seba. • Je mnoho ľudí, ktorí potrebujú takú istú Božiu pomoc. • Je mnoho ľudí, ktorí sa z väzenia svojho smútku nevedia dostať k jasnejšiemu svetlu. • Pre týchto ľudí by sme sa mali stať ukazovateľmi na ceste k skutočnej viere v Pána Boha, • na ceste k jeho láske. • Nesmie pritom ísť o násilné natískanie Božieho slova, lebo to pôsobí skôr odpudzujúco. • Ale vedieť vecne a pritom s prirodzeným, spontánnym nadšením porozprávať o tom, • čo pre nás osobne znamenala viera v Pána Boha vtedy, • keď sme sa dostali do ťažkostí a utrpenia – • to môže aj v druhom človeku vzbudiť túžbu po takej istej opore.
• Keby sme toto dokázali, stali by sme sa praktickými rozširovateľmi dobrého posolstva, • ktoré nám v najčistejšej, najjasnejšej a najúčinnejšej forme priniesol náš Pán a Spasiteľ Ježiš Kristus.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
