V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Efezským 3, 14 - 21

Preto kľakám na kolená pred Otcom, • po ktorom sa volá každá rodina na nebi aj na zemi; • aby vám podľa bohatstva svojej slávy • dal skrze svojho Ducha mocne zosilnieť na vnútornom človeku; • aby Kristus prebýval vierou vo vašich srdciach, • a vy, zakorenení a založení v láske, • aby ste mohli so všetkými svätými vystihnúť, • aká je to šírka a dĺžka, výška a hĺbka, • a poznať Kristovu lásku, • ktorá prevyšuje všetko poznanie; • aby ste sa dali naplniť celou Božou plnosťou. • Tomu však, ktorý môže nad toto všetko učiniť omnoho viac, ako my prosíme alebo rozumieme, • a to podľa moci, ktorá pôsobí v nás, • Tomu buď sláva v cirkvi a v Kristovi Ježišovi po všetky pokolenia až na veky vekov. Amen. (Efezským 3, 14 - 21)

• Tieto slová, ktoré sme si prečítali -- to je modlitba. • Jeden krásny príklad spomedzi mnohých biblických modlitieb. • Biblia obsahuje nielen state, ktoré nás poučujú o modlitbe a modlitebnom živote, • ale obsahuje aj mnoho veľmi pekných modlitieb. • Je teda nielen učebnicou modlitby, ale aj modlitebnou knihou. • Keby sme príslušné state vo svojej Biblii označili alebo si ich vypísali, • názorne by sa nám potvrdilo známe poznanie, • že modlitbe prislúcha v živote veriaceho človeka centrálne miesto.
• Všimnime si jednu pozoruhodnú vec v našom texte. • Apoštol píše list, • vysvetľuje určité náboženské veci, • píše teologickú úvahu, • a naraz celkom prirodzene, skoro nenápadne, prechádza text listu, text úvahy do modlitby. • Vo svojich úvahách sa dostal na určitý myšlienkový bod • a naraz cíti, že v tejto chvíli bude najprimeranejšie pokračovať modlitbou. • Celkom spontánne, samy od seba • sa z hlbín jeho duše dostávajú na povrch slová modlitby. • Mali by sme sa zamyslieť nad otázkou, či by aj v našom kresťanskom živote • nemalo byť každodenné myslenie popretkávané krátkymi modlitebnými vetami. • Tým by naše myslenie, ale aj to, čo hovoríme, mohlo získať jasnú orientáciu na Pána Boha. • Lebo toto prirodzené zakomponovanie modlitby do prúdu myslenia – • to je jedna lekcia biblického učenia o modlitbe, ktorú by sme si mali osvojiť.
• Apoštol píše tento list vo väzení. • O štyroch listoch vieme, že boli napísané vo väzení: • List Filipským, Efezským, Kolosenským a List Filemonovi. • Väzenské múry obmedzujú na malý priestor len telo človeka, ale nie jeho ducha. • A ešte nikdy a nikde nepostavili také väzenie, v ktorom by bolo možné uväzniť modlitbu. • Väzenské múry a mreže sú pre modlitbu jednoducho vzduch, neznamenajú nič – akoby ich nebolo. • Túto skúsenosť mali mnohí, ktorí pre vieru a kresťanské presvedčenie strávili dlhý čas v neľudských podmienkach rozličných väzení. • Modlitba daruje človeku vnútornú slobodu aj uprostred krutej vonkajšej neslobody. •
• Modlitba daruje človeku vnútornú slobodu, aj keď sa nachádza vo väzeniach rôznych iných typov. • Utrpenie a rozličné životné údery môžu uvrhnúť človeka do väzenia smútku alebo zúfalstva. • Modlitbou sa aj vtedy možno prebojovať k vnútornej slobode. • Nemusí sa to podariť na prvý raz, nemusí to byť ľahké, ale je to možné. • Skúsenosť mnohých nám to ukazuje • a pozýva nás k vytrvalému modlitebnému zápasu, • na konci ktorého je veľká vnútorná sloboda.
• Nie hocijaká modlitba dáva dar slobody, • ale len taká, ktorá je podložená hlbokou vierou v Pána Boha. • Niektorí kritici modlitby hovoria, že modlitba je iba rozhovor človeka so sebou samým. • Keby modlitba bola iba rozhovorom človeka so sebou, • keby bola iba meditáciou, • nemohla by nikdy viesť k skutočnej slobode. • Len cez modlitbu, ktorá je modlitbou k osobnému Bohu, môže človek prijať veľký dar slobody. • O takúto modlitbu, modlitbu k osobnému Bohu, ide v prečítanom texte. • Hovoria o tom úvodné slová: „Preto skláňam svoje kolená pred Otcom.“ • Pán Ježiš Kristus nás naučil nielen oslovovať Pána Boha ako nášho Otca, • ale viedol nás k tomu, aby sme ho aj chápali, vnímali a o ňom rozmýšľali ako o Otcovi. • Len modlitba, v ktorej sa obraciame k Pánu Bohu ako k Otcovi, je pravá modlitba • a len taká modlitba nám môže dať veľký dar slobody.
• Modlitba je cesta poznávania Pána Boha, • cesta poznávania aj nás samých. • To je veľká myšlienka, ktorú vyslovil reformátor Luther. • V modlitbe sa stávajú živými veľké biblické výroky o Pánu Bohu. • V modlitbe si s úžasom uvedomujeme ich šírku a dĺžku, ich výšku a hĺbku – ako je to formulované v našom texte.
• Aj v prečítanej modlitbe je také poznanie. • Boh, ku ktorému sa modlíme, je Otec, ktorý všetkému dáva bytie, jestvovanie. • On je to, od ktorého má meno každý rod na nebi i na zemi. • Vedci hľadajú jednotnú matematicko-fyzikálnu formulu, ktorá by vyjadrovala jednotu všetkého, • jednotu nášho sveta, jednotu vesmíru. • Hovoria, že keď sa ju podarí objaviť, bude to veľká udalosť. • My musíme k tomu doložiť: • I keď sa ju podarí objaviť, bude to nie posledné, ale len predposledné slovo. • To posledné zjednocujúce slovo, tá najvyššia jednotná formula je vyjadrená v našom texte • a poznávaná je v modlitbe. • Pán Boh je pôvodcom tohto nášho sveta, • On drží svet vo svojich mocných rukách, • On ho vedie ku konečnému cieľu.
• K tomuto Bohu, k takémuto Bohu sa modlí apoštol, • k takémuto Bohu sa obracia každá opravdivá modlitba veriaceho človeka. • Neudivuje nás, že pred týmto Bohom kľaká apoštol na kolená. • To nie je iba naučené gesto, • ale vždy nanovo prežívaný akt pokory pred vševedúcim, suverénnym Bohom. • To nie je iba akt pokory, ale súčasne prejav veľkej, nesmiernej radosti. • Nepredstaviteľná veľkosť Boha, pred ktorým človek kľaká na kolená, • napĺňa ho súčasne závratnou radosťou. • Práve táto radosť, prýštiaca z pokory, je okamihom, keď sa rodí a znova upevňuje vnútorná sloboda. • Kto má na zreteli a mohutne prežíva veľkosť svojho Boha, • v očiach toho sa protivenstvá a nepriatelia zmenšujú na veľmi malé rozmery. • Rozumieme apoštola, ktorý v inom liste napísal: • „Nie sú rovné utrpenia tejto doby sláve, ktorá sa má zjaviť na nás.“
• Modlitba je dianie, uprostred ktorého a pomocou ktorého človek vnútorne, duchovne rastie. • Apoštol prosí za ľudí v cirkevných zboroch, • aby im najvyšší Pán a Otec dal svojím Duchom mocne zosilnieť na vnútornom človeku podľa bohatstva svojej slávy. • Pri slove „zosilnieť“ si uvedomujeme, že duchovný život kresťana nemusí, nemá, nesmie stáť na jednom mieste, nesmie stagnovať, • ale má sa rozhojňovať a neprestajne rásť. • Stále rastenie, napredovanie je nevyhnutným znakom života v duchovnej oblasti.
• Hoci náboženský, duchovný život je v skutočnosti vzrušujúcou vecou, • mnohým kresťanom sa javí ako niečo veľmi nudné. • Dá sa to pochopiť, keď si uvedomíme, že je mnoho kresťanov, • ktorí sa ešte nedopracovali k poznaniu, že viera v Pána Boha nás vedie od jedného dôležitého duchovného poznania k druhému. • Apoštol sa modlí práve o toto neprestajné napredovanie. • Nielen o jednotlivcovi, ale priamo o cirkvi hovorí, že to má byť spoločenstvo spoločne hľadajúcich, nachádzajúcich, objavujúcich ľudí. • Modlí sa, aby kresťania so všetkými svätými, to znamená so všetkými ostatnými kresťanmi mohli vždy lepšie chápať, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka. • Myslí na tajomstvo Božej bytosti, na tajomstvo Božieho stvoriteľského, oslobodzujúceho, posväcujúceho diela. • Tak ako bádateľov a mnohých iných ľudí fascinuje tajomstvo vesmíru, tajomstvo Zeme, života, • tak, ba ešte omnoho viac, by veriaceho človeka, ba v skutočnosti všetkých ľudí, • malo fascinovať a stále priťahovať tajomstvo najvyššej tajomnej bytosti, • ku ktorej napriek jej neprekonateľnej tajomnosti môžeme pristupovať ako k Otcovi, ktorý nás miluje. • Každá modlitba by mala byť okrem iného otázkou, túžbou, hľadaním, • ba z Božej milosti aj nachádzaním, • niekedy menším a niekedy veľkým krokom vpred • na ceste porozumenia najväčšieho tajomstva.
• Nejde o poznanie, na ktoré by sme mohli pozerať s chladným odstupom, • nejde o poznanie, ktoré by nás napĺňalo iba nesmiernym úžasom, • ale o poznanie, ktoré zasahuje do najhlbších vrstiev našich bytostí. • Apoštol sa modlí, a nás učí modliť sa, aby Kristus skrze vieru prebýval v našich srdciach. • Tu nejde o vonkajšiu poslušnosť ani o povrchné napodobňovanie, • ale o to, že Kristus sa má stať zvrchovaným kráľom našich sŕdc. • Keby sme vedeli, o akú veľkú vec ide, • keby sme tušili, ako by sa tým zmenil náš život, • koľko pokoja a svetla by sme získali, • v každej jednej modlitbe by sme ho prosili: • Príď, Pane, prebývaj v mojom srdci, • odstráň a vyhoď odtiaľ všetko, čo sa ti nepáči, • chcem byť celý tvoj, chcem byť celá tvoja. • On aj chce prísť, chce vstúpiť do našich sŕdc, • chce zaujať centrálne miesto v našom živote, lebo toto miestu mu patrí, • len my sa často, buď vedome buď podvedome, zdráhame prijať ho za svojho. • V modlitbe by sme mali prekonávať túto nechuť a otvárať mu dokorán dvere svojich sŕdc.
• Život mnohých ľudí je ako vykorenený strom, ako dom bez základu. • V takejto duchovnej biede žijú aj mnohí súčasní ľudia, • a vedie to k mnohým nebezpečným javom v praktickom živote, aj ich osobnom aj spoločenskom. • Na pozadí tejto všeobecnej biedy • veľmi aktuálne a naliehavo znie ponuka, že môžeme byť zakorenení a vybudovaní na základe lásky. • Spomínajú sa tu korene stromu a základy domu. • Aj korene stromu aj základy domu sa tu interpretujú ako láska. • Láska môže a má byť koreňom stromu ľudského života, • láska môže a má byť základom domu ľudského života. • Ide o lásku v čistom a obsiahlom zmysle. • Je to láska, ktorou nás Pán Boh miluje, • je to láska, ktorú mu máme opätovať tak, že budeme milovať jeho nado všetky veci • a že budeme milovať druhých ľudí. • Vedieť, že sme milovaní absolútnou Božou láskou, a žiť z tejto lásky, • vedieť, že naším životným programom môže a má byť čistá láska – • to znamená podobať sa stromu, ktorý je zasadený na brehu potoka so stále čerstvou vodou, • ktorého lístie nevädne, ktorý stále prináša dobré ovocie. • Znamená to zároveň podobať sa domu, ktorý ani povodeň ani povíchrica nemôže vyvrátiť. • Čo viac by sme chceli? • A práve toto môžeme získať, • vždy nanovo získavať, vždy nanovo prijímať cez modlitbu.
• Toto sú myšlienky, ktoré apoštola – väzňa -- napĺňali pri modlitbe vo väzení. • Preto tieto slová dýchajú takým veľkým pokojom, radosťou, svetlom. • Preto sú veľkým pozvaním aj pre nás. • Preto vyúsťujú do radostného chválospevu: • „Tomu však, ktorý môže nad toto všetko • učiniť omnoho viac, ako my prosíme alebo rozumieme, • a to podľa moci, ktorá pôsobí v nás, • Tomu buď sláva v cirkvi a v Kristovi Ježišovi po všetky pokolenia až na veky vekov.“

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.