Nedeľa po Deviatniku, Matúš 13, 3 - 9 . 18 - 23
A hovoril im mnoho v podobenstvách. • Ajhľa, rozsievač vyšiel rozsievať. • A keď rozsieval, niektoré zrná padli kraj cesty, i prileteli vtáci a pozobali ich. • Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali mnoho zeme, rýchlo vzišli, pretože nemali hlbokej zeme. • Ale keď vyšlo slnko, spálilo ich; a keďže nemali koreňa, uschli. • Iné zase padli do tŕnia, tŕnie vyrástlo a udusilo ich. • A iné padli do dobrej zeme a vydali úrodu: • jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú, iné tridsaťnásobnú. • Kto má uši, nech počuje! ........ • Počujte teda podobenstvo o rozsievačovi! • Ku každému, kto počúva slovo o kráľovstve, a nerozumie mu, • prichádza ten zlý a uchytí, čo mu bolo zasiate do srdca; • toto je zrno, ktoré bolo zasiate kraj cesty. • A ktoré bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, čo počúva slovo • a hneď ho s radosťou prijíma; • nemá však koreňa v sebe, • je len chvíľkový; • len čo príde súženie alebo prenasledovanie pre to slovo, hneď sa pohorší. • A ktoré bolo zasiate do tŕnia, • to je ten, čo počúva slovo, • ale starosti sveta a klam bohatstva udusia to slovo, • takže zostáva bez úžitku. • A ktoré bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, čo počúva slovo a rozumie mu; • ten prináša úžitok, a jeden prináša stonásobný, iný šesťdesiatnásobný a iný tridsaťnásobný. (Matúš 13, 3 - 9 . 18 - 23)
• Z tohto podobenstva vidíme, že Pán Ježiš Kristus sa vyznal do poľnohospodárskych prác • a poznal aj proces rastenia a dozrievania obilia. • Vedel aj o rizikách, ktorými je siatina ohrozená, • ako to vidíme aj z prečítaného textu • a rovnako z jeho podobenstva o kúkoli medzi pšenicou. • Ručná sejba je tu vykreslená tak názorne, že si môžeme priamo predstaviť, ako kráčame spolu s tým hospodárom, • ktorý po každom kroku zastane, • vezme do hrsti zrno • a naučeným, rovnakým pohybom ho rozoseje, • aby sa rovnomerne dostalo na ďalšiu malú časť role.
• Rovnako dobre ako do rozsievania zrna a do jeho rastu, • sa Pán Ježiš vyznal do rozsievania Božieho slova. • On sám je v Evanjeliu podľa Jána označený ako Slovo, ktoré bolo na počiatku, • a ktoré sa stalo telom, vstúpilo do sveta, do našich dejín. • Preto je pochopiteľné, že jednou z jeho hlavných činností bolo zvestovanie, rozsievanie slova. • Keď ľuďom rozprával toto podobenstvo, mal už so zvestovaním slova a s jeho prijímaním svoje skúsenosti – dobré i zlé. • Práve toto podobenstvo je venované opisu týchto skúseností. • Okrem samotného podobenstva povedal Pán Ježiš na žiadosť učeníkov aj jeho vysvetlenie, • čo nám veľmi uľahčuje jeho správne pochopenie.
• Zrno sa na roľu seje nato, aby prinieslo úrodu. • Slovo Božie sa rozsieva, zvestuje nato, aby prinieslo bohatú úrodu v duchovnej a mravnej oblasti. • Každý hospodár vie, že na osivo treba vybrať zrno najlepšej kvality. • Slovo, ktoré rozsieval Pán Ježiš, • a rozsievaním ktorého poveril svojich učeníkov, apoštolov a ich nasledovníkov • cez všetky generácie vrátane našej, dnešnej, • toto slovo je slovo najlepšej kvality. • Dnes prežívame devalváciu slova – produkuje sa ho nesmierne veľa. • Veľmi veľká časť produkovaných slov má veľmi nízku alebo aj vyslovene zlú, negatívnu hodnotu. • Kto je múdry, bude sa v tomto chaose obzerať po slove najlepšej kvality, • a to je slovo Božie, ktoré priniesol Pán Ježiš Kristus, • a o ktorom povedal: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú.“
• Pokiaľ ide o duchovné osivo, sú v Ježišovom slove dané tie najlepšie predpoklady nato, aby úroda bola dobrá a bohatá. • Úroda však závisí nielen od kvality osiva, ale aj od kvality pôdy. • Osivo v podobenstve je vo všetkých prípadoch rovnaké, ale pôda je rozdielna. • Duchovné osivo, Božie slove, ktoré priniesol Ježiš Kristus, je rovnaké, • ako sám Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes i naveky. • Ale pôda ľudských sŕdc, na ktorú to slovo padá, je rozdielna. • Práve o tom sa hovorí v tomto podobenstve. • V podobenstve opisuje Ježiš svoje skúsenosti. • On slovo nielen rozsieva, ale všíma si, sleduje, čo sa s tým slovom deje v ľudských srdciach, • ako ono pôsobí na ľudí, ako pôsobí na pretváranie charakterov, ako pôsobí na život, ako pôsobí na spolužitie ľudí. • Všímame si to spolu s ním. • A pritom si potichu kladieme dôležitú otázku: • Akou pôdou tohto slova som ja? • Ako to slovo pôsobí v mojej bytosti a mojom živote?
• Začneme tou poslednou, dobrou pôdou. • I keď sa Pán Ježiš stretol a i dnes stretá s mnohým sklamaním, nedá sa povedať, že jeho slovo ostáva bez účinku. • Videl ľudí, ktorí jeho slovo prijali, • uvažovali o ňom, • porozumeli ho, • vztiahli ho na svoj život, • každodenne sa stavali pod jeho vplyv, • a pod jeho pôsobením rástli, • možno takým pomalým tempom ako osivo na poli, • ale tempom spoľahlivým – lebo vždy šli tým istým smerom, • približovali sa k duchovnému a mravnému dozrievaniu, • približovali sa k zrelosti.
• Čo je tá zrelosť? Čo je tá úroda? • Podľa Ježišovho chápania je to v prvom rade premena ľudskej bytosti. • Z človeka sa pod pôsobením Ježišovho slova môže a má stávať nová bytosť. • Toto je jednoduchá veta, ale jej obsah je úžasný. • Človek nemusí naveky ostať sebeckým a egocentrickým človekom, ale môže sa totálne zmeniť. • Môže sa prestať donekonečna krútiť okolo seba a za stredobod svojho života môže prijať Pána Boha, Pána Ježiša Krista. • Človek nemusí naveky ostať egoistom, ale môže objaviť blížneho, • to znamená, že môže na druhého človeka začať pozerať ako na Božie dieťa, • a môže sa začať voči nemu v súlade s tým aj správať. • Môže sa oslobodiť od svojho doterajšieho prevráteného hodnotenia jednotlivých vecí tohto sveta • a môže si osvojiť celkom novú stupnicu hodnôt, • a to práve takú, akú nám predložil Pán Ježiš Kristus vo svojom evanjeliu. • Pod vplyvom Božieho slova, ktoré priniesol Ježiš Kristus, môže človek objaviť konečný cieľ svojho života vo večnosti, • cieľ, ktorý jediný môže dať životu zmysel. • Toto všetko sú veľké zmeny v bytosti človeka, • ktoré sa potom nevyhnutne prejavia aj v jeho praktických postojoch voči ľuďom, s ktorými sa človek stretáva, • ale aj voči hmotným hodnotám, s ktorými prichádza do kontaktu. • Krátko, ale veľmi výrazne je to vyjadrené vo vete apoštola Pavla: • „Ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie“. • Pavel to napísal na základe svojej skúsenosti. • Na neho zapôsobilo Kristovo zasiate slovo takým radikálnym spôsobom, že sa z neho stal celkom nový človek.
• Celá táto veľká zmena začína sa odohrávať tak, že na pôdu srdca človeka padne semeno Božieho slova. • Ak má človek trocha normálnej vnímavosti, začne intuitívne cítiť, že tu sa mu ponúka niečo, čo je pre neho mimoriadne dôležité. • Začne o tom uvažovať, znova a znova sa k tomu vracia vo svojich myšlienkach. • Objavuje vždy nové súvislosti. • Vždy nové svetlo padá z tohto slova na jednotlivé stránky života. • Toto môže byť vnútorný, skrytý proces. • Veľké Božie zásahy do života jednotlivca, ale aj do spoločnosti a dejín sa obyčajne začínajú v skrytosti. • Keď je tam všetko pripravené, prejavia sa tieto zmeny aj navonok. • Poznáme niečo z toho vo svojom živote? • Je nám niečo z toho, o čom tu hovoríme, známe z vlastnej skúsenosti? • Alebo pozeráme na to ako na niečo, čo nevieme v seba objaviť? • Slovo Božie chce celkom určite aj v živote každého jedného z nás priniesť takúto úrodu.
• Kedykoľvek sa Pán Ježiš stretol a dnes stretáva s takýmto pôsobením svojho slova, bol a je šťastný. • Raz v nadšení zvolal: „Chválim Ťa, Otče, Pane neba a zeme, že si toto skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil nemluvňatám; áno, Otče, lebo tak sa Ti páčilo.“ • Hovoril o tom, aká veľká radosť je v nebi z každého človeka, ktorý sa pod vplyvom Božieho slova zmení k lepšiemu. • O takýchto pekných skúsenostiach s pôsobením Božieho slova hovorí v prečítanom podobenstve pri tej poslednej, dobrej pôde. • Ale mal aj iné skúsenosti. • Aj o nich sa hovorí v podobenstve o rozsievačovi a štvorakej pôde.
• Stretal sa s ľuďmi, a dnes sa stretá s ľuďmi, ktorí síce počujú Božie slovo, ale na ktorých ono nezanechá ani najmenší dojem a nijako ich neovplyvní. • Vyzerá to tak, akoby im niekto zámerne zabraňoval počuť, akoby im niekto zámerne bral to slovo zo sŕdc. • Ježiš to pripisuje činnosti toho zlého, diabla, Satana. • Položme si otázku o sebe: Koľko razy odchádzame od čítania a počúvania Božieho slova a ono nezanechá ani najmenšiu stopu na našom myslení a živote? • Nie sme vtedy tou tvrdou pôdou, ktorá nepripustí, aby sa slovo Božie dostalo hlbšie do našich bytostí? • Je za tým azda strach, že by sme sa pod vplyvom zvestovaného slova, keby sme ho skutočne prijali, museli nejako radikálne zmeniť? • Že by sme sa museli rozísť so zvyklosťami, o ktorých vieme, že sú zlé, ale ktoré sú nám predsa tak veľmi príjemné? • Preto radšej podvedome to slovo odháňame od seba, len aby nás nezasiahlo? • Nie sme takou tvrdou pôdou? • Mali by sme si uvedomiť, že v takom prípade robíme veľmi zle, veľmi nerozumne, • lebo odmietame najlepšiu šancu svojho života, • odmietame slovo, ktoré nás chce zdvihnúť o mnoho poschodí vyššie, • na vysoký štandard duchovného a mravného života, • ktoré chce z nás urobiť zrelú osobnosť. • A mali by sme sa pri čítaní a počúvaní slova pomodliť, aby odstúpili od nás temné, diabolské sily • a aby evanjelium začalo pôsobiť v našich srdciach plnou, tvorivou silou.
• Potom spomína Pán Ježiš ľudí, ktorí pri stretnutí so slovom, s evanjeliom prejavujú veľké nadšenie. • On sa príliš veľkým nadšením nedal nikdy oklamať. • Čakal. • Čakal a pozoroval, či to nadšenie vydrží. • Čakal, či okrem veľkého nadšenia sa pôsobenie slova prejaví aj tvorivým spôsobom v živote. • Samotné nadšenie bez opravdivej premeny bytosti a spôsobov živote nemá cenu. • Tým Ježiša nebolo možné oklamať. • A okrem toho vedel, že ľudia tohto typu neznášajú prekážky, ťažkosti, obete. • Ľudia tohto typu si osvojujú náboženské postoje hlavne kvôli tomu, aby sa dostali v tejto oblasti do centra pozornosti. • Ani si neuvedomujú, že zneužívajú Božie slovo, že zneužívajú náboženstvo, aby týmto spôsobom pestovali svoj egocentrizmus, • aby sa stali svojou pobožnosťou stredobodom pozornosti. • Ježiš sa často stretal s takýmto typom zbožnosti a stretá sa s ním i dnes. • Ale vedel, že ľudia tohto typu nie sú ochotní prinášať obete. • Lebo v skutočnosti nepochopili, o čom je náboženstvo, o čom je Božie slovo. • Napriek počiatočnému nadšeniu, napriek lacnému nadšeniu, ktoré nič nestojí, sú takíto ľudia neúrodnou pôdou. • Odvážime sa položiť si otázku, či prvky takejto zbožnosti nenájdeme aj u seba? • Potom nám neostáva nič iné, len sa úpenlivo modliť, aby nám Pán Ježiš otvoril oči, • aby nám dôkladne otvoril oči, • aby sme si uvedomili, že pri jeho evanjeliu nejde o vzbudzovanie bezobsažných nálad, emócií, • ale o radikálnu premenu, obnovu bytosti, o nové stvorenie.
• Tá tretia neúrodná pôda – to sú tí, ktorí pred Božím slovom dávajú prednosť veciam tohto sveta: • mamone, bohatstvu, kariére, sláve, rozkošiam. • To sú tí, ktorí v podobenstve o veľkej večeri nechceli prijať pozvanie, lebo vraj kúpili pole a musia si ho ísť obzrieť, • lebo vraj kúpili niekoľko párov volov a musia ich ísť vyskúšať, • lebo vraj sa oženili alebo vydali a preto že vraj nemôžu prísť. • To je ten gazda v podobenstve, ktorý si blahoželal slovami: Duša máš dosť všetkého na mnoho rokov, jedz, pi, veseľ sa. • Takýchto je dnes strašne mnoho. • Pán Boh nechce, aby sme žili bez hmotných prostriedkov – to sa ani nedá. • Ale nechce, aby sme z dočasných, pominuteľných vecí urobili svoje božstvá, • aby sme ich pokladali za najvyššie hodnoty svojho života. • Pánu Bohu záleží na nás, na nás ako osobách, na nás ako jeho deťoch, • a nie na tom, koľko bohatstva a slávy nahromadíme a akú kariéru urobíme. • Ježiš nám týmto podobenstvom hovorí: • Vy nechápaví ľudia, kedy konečne pochopíte, na čom v živote skutočne záleží? • Kedy konečne objavíte, ktoré sú skutočné hodnoty života, • hodnoty, ktoré prechádzajú aj do večnosti? • Kedy pochopíte, že Božie slovo, siate do vašich sŕdc chce z vás urobiť nových ľudí? • Kedy pochopíte, že v tomto, v novom živote, spočíva vaše skutočné šťastie? • Toto sú otázky, ktoré nám dnes predkladá. • Utečieme pred nimi? • Alebo dovolíme, aby nás potrápili? • Nejde o trápenie, ale o to, aby sme konečne dovolili Božiemu slovu na nás celoplošne pôsobiť. • O naše skutočné šťastie – skutočné, nie fiktívne, nie domnelé, nie klamlivé a sebaklamné – ale o naše skutočné šťastie ide v tomto podobenstve. • Toto skutočné šťastie nám chce Pán Boh svojím slovom darovať.
Amen
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
