V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Galatským 2, 20

Žijem už nie ja, ale žije vo mne Kristus. (Galatským 2, 20)

• Po dlhom hľadaní životného smeru, po dlhom blúdení • našiel Pavel Pána a vodcu svojho života, našiel Ježiša Krista. • Mohol ho nájsť preto, lebo najprv ho našiel jeho Pán, • jeho Pán sa mu postavil do cesty. • Sám by sa nebol dopracoval k tejto veľkej zmene, • veď vieme, že jeho cesta do Damasku bola vystupňovaním jeho nepriateľského, protikristovského postoja.
• Ktokoľvek objaví, nájde, prijme Ježiša Krista ako svojho Pána, • môže to urobiť len preto, že Pán Ježiš najprv našiel jeho. • Keď človek nájde Ježiša Krista, je to vždy druhé dejstvo; • obsah prvého dejstva je, že Ježiš Kristus nájde človeka, • hoci si to príslušný človek nemusí vždy jasne uvedomiť.
• Keď Pavel našiel Ježiša Krista, bola to najväčšia mysliteľná zmena v jeho živote. • Podobal sa človeku z Ježišovho podobenstva, ktorý našiel skrytý poklad, • aj tomu druhému, ktorý objavil mimoriadne vzácnu perlu. • Ten človek, ktorý našiel veľký poklad, vzdal sa všetkého, • aby si mohol kúpiť pole, na ktorom bol ten poklad skrytý, • a ten, čo objavil vzácnu perlu, predal všetko, čo mal, • len aby si mohol kúpiť vzácnu perlu. • Tak aj Pavel sa po tom prevratnom stretnutí vzdal všetkého, čo mu bolo dovtedy drahé, • len aby mohol navždy žiť so svojím Pánom, s Ježišom Kristom. • Vzdal sa všetkého, lebo pri porovnaní s Ježišom Kristom • sa mu všetky prednosti, ktoré mal dovtedy, • javili ako malicherné, • javili sa mu ako odpadky, ako smeti. • Toto je silný výraz, ale sú to jeho vlastné slová.
• Nikdy neoľutoval túto obeť. • Lebo tá cesta, na ktorú ho vzal Pán Ježiš Kristus, -- to bol pre Pavla vysoký let ducha. • Žil na zemi, pracoval na zemi, ale jeho srdce žilo vo vysokých sférach duchovného bytia. • Krok za krokom, a to stále vyššie, viedol ho jeho Pán. • Na jednom štádiu tohto závratného duchovného postupu definoval svoj stav, • a to práve slovami, ktoré sme prečítali z jeho listu: • „Žijem už nie ja, ale žije vo mne Kristus.“
• To sú veľké slová. • Ich obsah je nesmierne bohatý. • Môžeme o nich meditovať, a mali by sme. • Môžeme ich rozviesť do mnohých jednotlivých viet, • ale celé ich bohatstvo i tak nevyčerpáme. • I keby sme sa k nim vracali každého dňa znova • -- a dobre by bolo, keby sme tak robili -- • predsa však vždy ostane mnoho toho, čo nám v nich treba ešte objaviť.
• Ako treba čítať tieto slová? • Iba so závisťou, že niekto sa mohol dostať na taký vysoký stupeň duchovného bytia? • Áno, so závisťou, a pritom s veľkou túžbou. • Táto závisť, táto veľká túžba nemusia ostať nesplnené. • V duchovných veciach je závisť na mieste. • Čo má jeden, môže mať aj druhý. • Pán Boh nás priamo provokuje k takejto závisti. • Čo má jeden v duchovnom živote, to má chcieť aj druhý.
• Čo Pavel napísal o sebe – „Žijem už nie ja, ale žije vo mne Kristus“ – • to je priamo definícia normálneho kresťanského života. • Ideme rozmýšľať, čo táto veta znamenala pre Pavla, • a čo by mala znamenať aj pre nás.
• Pavel už nežil pre seba, ale žil pre Krista. • Vyjadril to programovými slovami: • „Nikto z nás nežije sebe a nik sebe neumiera. • Lebo ak žijeme, Pánovi žijeme, • ak umierame, Pánovi umierame, • a tak či žijeme, či umierame, Pánovi sme.“ • Osvojil si program, ktorý mu dal jeho Pán. • Kristovej službe venoval nie azda iba malé zlomky svojho času, • ale pracoval v nej na plný úväzok. • To Pán Ježiš Kristus žiada aj dnes od tých, ktorí chcú byť jeho nasledovníkmi. • Sem patrí aj priama práca v záujme šírenia evanjelia, • ale aj všetka ostatná činnosť, v práci, v rodine, pri stretaní s ľuďmi. • Pristupovať k práci tak, ako by k nej pristupoval Pán Ježiš, • pristupovať k ľuďom tak, ako by k nim On pristupoval • -- to je jedna stránka života, o ktorom možno povedať: • „Žijem už nie ja, ale žije vo mne Kristus.“
• To však nesmie byť vec povrchnosti a pretvárky. • Pokrytectvo Pán Ježiš neznáša. • Keby sme pobožnosť a spravodlivosť iba predstierali, bola by to veľká urážka nášho Pána. • Život podľa Ježišovho vzoru musí vyvierať z hlbín nášho srdca. • Pavel nehovorí, že Kristus žije iba na povrchu jeho bytosti, ale hovorí: „Kristus žije vo mne“.
• Jeho myslenie sa blížilo ku Kristovmu mysleniu. • Jeho citové reakcie blížili sa k tomu, čo cítil a ako citovo na jednotlivé veci reagoval Pán Ježiš. • Môžeme si do určitej miery predstaviť, ako to vyzeralo v Pavlovom myšlienkovom svete. • Nie myšlienkové smeti, nie nízke, primitívne, egocentrické myslenie. • Namiesto toho prísna a súčasne radostná myšlienková disciplína: • Myslenie, ktoré si stále berie príklad z Kristovho spôsobu myslenia. • Aj naša myslenie by malo takto vyzerať. • Celý vnútorný svet Pána Ježiša síce nemôžeme poznať. • Ale z evanjelií sa môžeme dozvedieť dosť na to, • aby sa Kristovo myslenie mohlo stať pre nás vzorom. • Len kto sa vedome, a to stále, usiluje o to, • môže povedať o sebe: „Žijem už nie ja, ale žije vo mne Kristus.“
• Dielo, ktoré vykonal Pavel, bolo veľmi veľké. • Jeho vlastná sila nebola vždy na rovnakej úrovni. • Výškové obdobia jeho života boli plné jasnej, intenzívnej práce a veľkého nadšenia. • Ale mal aj doby hlbokej depresie, bezmocnosti. • V takých chvíľach nevedel, čo si má ďalej počať. • Ale znova a znova sa opakovala u neho zázračná skúsenosť: • Keď jeho bezmocnosť poklesla na veľmi hlboký bod, • celkom nečakane prišla do jeho bytosti nová sila, nová smelosť, nová odvaha. • Stratili sa znaky depresie, a on s novým nadšením pokračoval v práci. • Tak si uvedomil, že nedokáže žiť sám zo seba, • ale že je stále odkázaný na Pánovu pomoc. • Preto sa v modlitbe každý deň oddával do jeho milosti. • Mohol napísať paradoxnú vetu, že práve vtedy, keď je slabý, je silný, • lebo práve vo chvíľach slabosti bol mimoriadne prístupný, otvorený pre prílev Kristovej sily. • Aj táto dôležitá stránka života bola súčasťou jeho vyznania: „Žijem už nie ja, ale žije vo mne Kristus.“
• Ani my nemôžeme žiť iba zo svojich vlastných síl. • Kto si to myslí, ten je hriešne pyšný, a taký človek čoskoro stroskotá. • Len tak môžeme byť na výške kresťanskej existencie, • ak každý deň budeme prichádzať v modlitbe k Pánovi: • Pane, dávaj aj mne stále novú silu, • veď bez teba nemôžem urobiť nič, čo by malo naozajstnú cenu.
• Žije vo mne Kristus -- to je tá nová, pozitívna stránka nového života. • Veľmi dôležitá je však aj prvá veta: Nežijem už ja. • Nemožno žiť naraz dvoma protikladnými spôsobmi života. • Nemožno slúžiť naraz Bohu aj mamone. • nemôže žiť v nás naraz naše staré JA a súčasne Kristus. • Človek by chcel neraz také kompromisy, ale tie nie sú možné. • Smrť toho starého v nás, smrť našej sebeckej bytosti nemožno vynechať. • Musíme zo svojho života vypratať to staré, čo sa neznáša s novým obsahom. • Nežijem už ja -- to je veľmi dôležité. • Keď tieto slová povedal Pavel, vedel veľmi dobre, čo v ňom odumrelo. • Aj pri nás musia mať tieto slová svoj bohatý obsah.
• Nežije už vo mne moja egocentrická pýcha. • Pán Boh ma prijal za svoje dieťa, • nemusím nikde inde ako pri ňom hľadať potvrdenie a uznanie svojej existencie.
• Nežije už vo mne môj strach zo zatratenia. • Pán Boh mi odpustil a ja som vďačne prijal jeho odpustenie. • V Pánu Ježišovi mi preukázal lásku, ktorá vyháňa z duše každý strach. • S odpustením mi daroval silu k novému životu. • Každodenné prejavy nového života sú mi vnútorným dôkazom, • že ma Pán Boh prijal, akceptoval, • že som jeho milované dieťa.
• Nežije vo mne moje staré sebectvo. • Pán Boh svojou láskou, ktorou ma miluje, • umožnil mi objaviť blížneho ako môjho brata a sestru. • Spoznal som, uvedomil som si, aké je to krásne rešpektovať druhých ako Božie deti, • byť členom novej, duchovnej rodiny, ktorá sa grupuje okolo Pána Ježiša Krista.
• Nežije už vo mne moja stará túžba po pomste. • Keď mne Boh odpustil moje veľké hriechy, • dal mi súčasne silu odpustiť druhým, a stále odpúšťať. • Túžba po pomste bola prekonaná a prevýšená vo mne novou perspektívou. • Otvorili sa mi oči pre radostné poznanie, že odpustenie má zmysel, • že jeho zmyslom je nová budúcnosť.
• Nežije už vo mne moja stará pripútanosť na zemské hodnoty. • Potrebujem ich síce a s vďakou ich prijímam ako Božie dary, • ale moje srdce už nie je na ne otrocky viazané. • Moje srdce je tam, kde je môj poklad, • a mojím pokladom je Pán Ježiš Kristus. • Jemu patrí moje srdce, na neho je vždy pripútané. • Preto som slobodný od zemských síce príťažlivých, ale pominuteľných vecí.
• Je mnoho ďalších vecí, ktoré v nás musia byť mŕtve, pre ktoré musíme byť mŕtvi my, • ak má byť pri nás pravdou, čo tu hovorí Pavel o sebe: „Žijem už nie ja, ale žije vo mne Kristus.“
• Toto je jedna definícia a kritérium kresťanského života. • Definícia a kritérium, podľa ktorého sa môžeme a máme merať, • aby sme zistili, či sme kresťania a akí sme kresťania. • Možno by sme chceli byť kresťanmi za lacnejšiu cenu. • Možno si povieme: • Chcem byť kresťanom, • ale viaceré z tých prvkov starého života si ponechám, • sú mi veľmi drahé, nemôžem sa ich vzdať. • Nuž, človek môže mať svoje predstavy o kresťanstve, o nasledovaní Pána Ježiša Krista. • Ale ak sú sebaklamné, akú majú cenu? • Čím skôr sa treba oslobodiť od všetkých sebaklamov. • Čím skôr si treba osvojiť túto vysokú koncepciu kresťanského života, • túžiť po nej, modliť sa o ňu, usilovať sa o ňu, približovať sa k nej: • „Žijem už nie ja, ale žije vo mne Kristus.“
• Jej vysokú cenu odhalíme, keď si spolu s ňou uvedomíme ďalšie apoštolove slová: • „Túžim už umrieť a byť s Kristom.“ • To sú principiálne slová o večnom živote. • Podrobnosti nového života vo večnosti, po vzkriesení, nepoznáme. • Ale tieto slová sú mimoriadne cenné. • Môcť žiť, natrvalo žiť s takou čistou bytosťou, akou je Ježiš Kristus – v tom je vrchol šťastia. • Iste sme si všimli, aké tesné príbuzenstvo je medzi oboma vetami: • „Žijem už nie ja, ale žije vo mne Kristus“ • a: „Túžim už umrieť a byť s Kristom.“ • Prvá hovorí o tesnom spoločenstve s Pánom Ježišom Kristom v tomto časnom svete, • tá druhá hovorí o tesnom spoločenstve s Pánom Ježišom Kristom v onom večnom svete. • To znamená, že život s Ježišom Kristom prežívaný v tomto terajšom svete • je kus večnosti, ukážka večnosti už v týchto časných dňoch. • Kto môže s apoštolom povedať: „Žijem už nie ja, ale žije vo mne Kristus“, • ten už teraz má kus večného domova, • ktorý mu raz má byť darovaný v plnej miere. • K takémuto úžasnému stvárňovaniu nášho terajšieho života sme aj my pozvaní.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.