V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Nedeľa po deviatniku, Marek 4, 26 - 29

Milí bratia, milé sestry,
skúsenosť každého pracovníka v cirkvi svedčí o tom, že VIERA v Božie kráľovstvo vôbec nie je pre nás ľudí / samozrejmá.
Nikoho nemôžeme naučiť veriť - aj keby sme sa o to zasadzovali dňom i nocou a vynaložili na to všetku svoju usilovnosť a fantáziu. Rýchlejší postup Božieho vplyvu - nemáme vo svojej kompetencii.
Sám Boh pracuje na tom, že Jeho kráľovstvo prichádza. Ježiš nám totiž prečítaným podobenstvom dáva istotu, ktorá bráni všetkej skľúčenosti. Oslobodzuje nás k dôvere, k uspokojeniu, odpočinku.
„Veru, Bože, tak veľmi dnes potrebujeme vedieť, že aj náš odpočinok, oddych, má význam. Tak túžime počuť, že sú chvíle, obdobia v živote, v ktorých môžeme ustúpiť. Sú noci, temnoty, v ktorých môžeme ísť len spať, lebo
naša zanietená iniciatíva /bdieť a pracovať za každú cenu/ by narobila viac škody ako úžitku.“
Toto je evanjelium pre všetkých, ktorí nevládzu a nemôžu podávať výkon: Božie dielo ide ďalej. Každé zasiate semeno má význam. BOH mu dáva vzrast.
Dôvera, ktorú v nás Pán Ježiš vzbudzuje, nám nezatvára oči a uši pre realitu. Ježiš svojimi slovami nemyslí, že máme všetko nechať
tak ako je.
On veľmi dobre pozná okolnosti, v ktorých žijeme, vie, že sa trápime často len preto, že nám na ľuďoch, na cirkvi, na živote záleží.
Ani Jemu ani nám nie je ľahostajné, aká budúcnosť nás čaká.
V živote každého jednotlivca / a vo všetkých dejinných súvislostiach // sa vyskytli obdobia, ktoré ľuďmi otriasli ako ničivá vlna. Všetko zmiatli, ukázali hranice našej moci, rozumu i dobrej vôle.
Pri takýchto otrasoch zisťujeme, ako málo je ľudí, ktorí nepanikária, ale vedia zachovať pokoj
- ako málo je tých, ktorí vedia človeka v kríze pochopiť, nestrácajú vieru a hľadajú východiská.
Zdá sa nám, že dnes všade okolo / RASTÚ iba požiadavky. To nás odrovnáva. Frustruje.
Platí to aj o svedectve viery. Chýbajú nám jasné, zrozumiteľné slová, vytrvalosť. Chýba láska voči ľuďom, ktorí nás pozorujú, skúmajú.
Kto z nás sa dokáže uspokojiť s tým, že MY môžeme iba SIAŤ? Kto sa tak ľahko dokáže zastaviť predtým, čo už nevie a nevládze a – ustúpiť?
Práve toto nám však Ježiš v podobenstve odporúča.
1. Vidí, koľko starostí nás oberá o spánok. Vidí, že zasiate zrno / nevieme len nechať rásť.
Mohol by nám veru všeličo vytknúť, vyčítať. Ale On to nerobí. Nenakladá nové bremená. Nehovorí: veď robte konečne niečo... Snažte sa, potom uvidíte úspech – nie. Ježiš ukazuje na Božie možnosti.

Poukazuje na to, že Božie kráľovstvo má budúcnosť. Tu, medzi nami. Boh sa presadí. On vždy vyjaví na svetlo aj to, čo sme sa starostlivo snažili poukrývať a minuli pritom spústu nezmyselnej energie.
Pán Boh dáva zrnu rásť. Prenikanie Jeho suverénnej moci nič neprekazí.
To je povzbudenie, útecha. Ty sa, človeče, nauč aj uspokojiť. Pán Boh nemá záujem na tom, aby si sa vyčerpal. Nerob to z vlastnej vôle.
2. To druhé, čo nám prečítané podobenstvo dáva na známosť, je: NEPRESTAŇTE siať. Necúvajte zas zo všetkého. Robte, čo sa dá.
Každý roľník by povedal – s výsevom a žatvou to zas také jednoduché nie je! Kto chce mať žatvu, musí sa o pole starať, musí preto niečo urobiť.
Tak je to pri každom raste - najviac zreteľné na deťoch. Potrebujú rodičovskú starostlivosť, lásku, usmernenia. Ale to, čo z nich vyrastie, je v Božích rukách.
Aj to, že prídu k viere, je Božie dielo. Nám ostáva len povinnosť siať. Táto úloha nám stačí.
Jedna mladá žena nechala svojej mame tento list: „Keď si si myslela, že sa nepozerám a zavesila si si môj prvý výkres na chladničku, a ja som dostala chuť ostať doma a maľovať.
Keď si si myslela, že sa nepozerám, modlila si sa a ja som začala veriť, že Boh jestvuje a že sa s ním dá vždy hovoriť.
Keď som zaspávala a Ty si si myslela, že už spím a nepozerám, pobozkala si ma na dobrú noc a pochopila som, že ma máš rada.
Keď si si myslela, že sa nepozerám, videla som, ako ti po tvári stekajú slzy a naučila som sa, že niekedy veci nejdú dobre, ale že plač robí dobre.
Keď si si myslela, že sa nepozerám, usmiala si sa a vtedy sa mi zachcelo byť milá ako ty.
Keď si si myslela, že sa nepozerám a znepokojovala si sa o mňa, zachcelo sa mi znepokojovať sa o seba.
Keď si si myslela, že sa nepozerám,
pozerala som sa
a chcela som ti prejaviť vďačnosť za všetko, čo si urobila,
keď si si myslela, že sa nepozerám.“
To, bratia a sestry,
že my tak dlho Božiemu pôsobeniu nevieme prísť na meno, // to, že my Božie spôsoby tak málo poznáme a tak málo vecí vieme posúdiť včas, by nás mohlo posunúť k slobodnejšej dôvere.
Pán Boh, ktorého poznáme, sa v dianí, raste vyzná. Veríme, vyznávame, že svoju moc využíva v náš prospech, v naše dobro.
3. Ale je pre nás prirodzené, že niečo z tej Božej budúcnosti chceme vidieť. Čím skôr. To bolo aj veľkou túžbou Ježišových učeníkov. O veľkom cieli začali po čase pochybovať. // Veď nevideli žiadnu veľkú zmenu, žiaden prelom. Nezažili žiadne pôsobivé, prekvapujúce udalosti.
To, že Ježiš prichádza do domu colníka Zachea / to, že sa so Samaritánkou pri studni porozpráva živej vode, alebo s Nikodémom strávi neskorý večer v rozhovore, to všetko sú len celkom malé zrniečka. Je toto Ježišov štýl obnovy, Jeho záchrana?
Čím dlhšie boli učeníci s Ježišom, tým viac otáznikov, pochybností sa im vynáralo: čím zaujme? Čo bude?
Vrchol nepochopenia nastal pri kríži. Čo sa už len krížom // dá sledovať?
Aj my sa v tých našich krížoch, v úzkostiach, ktoré nás oberajú nielen o spánok, ale aj akýkoľvek zmysel všetkého, na čom sme doteraz pracovali, pýtame: Čo môže, Bože, z tohto vyrásť? Prečo takto? Patrí aj táto moja nemohúcnosť k Tvojmu plánu? Čo už len tu môžem siať? Je koniec?
Milí bratia, milé sestry,
nie - v kríži, zrade, bolesti nie je koniec. To je len najväčšia skúška, či na Božiu kompetenciu dokážeme čakať, či sa v Jeho víťazstvo odvážime veriť. Tu sa čaká najbolestnejšie. Ale tu je s nami Boh ako nikdy inokedy. Tu nám On sám dáva nové sily vydržať a obstáť.
Každý, kto sa utrpenia nezľakne, kto sa mu nepoddá, je víťazom - je svedkom Božej moci pre všetkých, ktorí sa čakania na Boží zásah ešte boja. Kto s Bohom trpí, s Ním aj vstáva k novej sile a chuti do života v mnohých ohľadoch.
To, že Božie kráľovstvo prichádza, je iba Božou vecou. Na tom nič nezmenia ani tí, čo neustále kritizujú, podozrievajú, lebo neveria.
Boh má s každým z nás i s nami všetkými neuveriteľnú trpezlivosť a - vidí až k žatve. On má našu budúcnosť pevne v rukách. Tým si môžeme byť úplne istí.
Ak tohto Boha spoznáme, spoznáme veľmi jasne aj svoje hranice. Nebudeme z nich však musieť robiť vedu. Napriek našej malej, obmedzenej sile / sa budeme vedieť tešiť na to, čo s nami a medzi nami Pán Boh vytvorí, čo v nás a medzi nami vyrastie.
Ježiš má nádej pre dobrú budúcnosť. Božie slovo nepríde späť prázdne. Vykoná, na čo ho Boh posiela. Rozsiate semeno vzrastie a prinesie ovocie.
To nech nás motivuje, aj keď zlyháme, ak sa nám vidí, že sme príliš dlho v ústraní.
Boh má na všetko ten správny čas. V každom prípade má zmysel, aby sme vedeli
s odvahou, ale aj radosťou prosiť: Príď kráľovstvo tvoje.

Amen.

Pane náš milostivý,
ďakujeme za dnešné slovo evanjelia. Ďakujeme za všetky drobné dary a nenápadné víťazstvá, za to, že nepohŕdaš málom.
Ďakujeme za každú skúsenosť, v ktorej sme spoznali Tvoju moc vtedy, keď sa nám to zdalo už tak málo pravdepodobné.
Je pre nás šťastím zažiť, že Tvoje kompetencie nepadnú, že sa na Teba môžeme vždy obrátiť.
Odpusť, prosíme, že sme netrpezliví, túžime len po zviditeľnení a úspechu. Odpusť, prosíme, všetky nerozumné obete síl, času i peňazí, ktoré sme vkladali tam, kde nebolo treba a ochudobnili sme tých, ktorí nás potrebovali viac.
Pomôž nám, Pane, vedieť odpočívať, vedieť prijímať, naučiť sa mať radosť z modlenia a každého spojenia s Tebou.
Daj nám, prosíme, poznať, že si blízko, že Ti môžeme zveriť svoje túžby, ale aj svoju vinu a bolesť.
Prosíme za všetkých, ktorí nesú kríž preťaženia, nepochopenia, strachu, bolesti alebo osamelosti. Daruj im múdrych a citlivých ľudí, pred ktorými sa budú môcť otvoriť a ktorí im budú vedieť pomôcť.
Prosíme o pokoj, o čas ticha pre modlitby, o pokoru a schopnosť čakať na to, čo v nás a medzi nami necháš rásť.

Amen

Anna Polcková
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.