V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Predpôstna nedeľa, Marek 8, 31 - 38

Milí bratia a milé sestry!
Táto nedeľa, zvaná Predpôstna, otvára dvere pôstnemu obdobiu. – Času, keď si najintenzívnejšie pripomíname Ježišovo umučenie a smrť za nás. O svojom utrpení Pán Ježiš v našom texte hovorí „celkom otvorene“ (Mk 8,32). Už tým, že On – pravý Boh – seba nazýva Synom človeka, vyjadruje veľkú spolupatričnosť a lásku k nám, hriešnym ľuďom. Doslova vraví: „Syn človeka musí mnoho trpieť ... musí byť zabitý“ (Mk 8,31). Môže sa nám javiť zvláštne, že Boh – zvrchovaný a slobodný – niečo musí. Musí zomrieť za nás, ak sa nám naše hriechy nemajú počítať. Ak Boh niečo musí, je ešte Bohom – bytosťou zvrchovanou, slobodnou, ktorej nik nemôže čosi nariadiť? Veď keď je zvrchovaný, teoreticky nič nemusí. Slová Pána Ježiša: „Syn človeka musí mnoho trpieť ... musí byť zabitý“ “ nerobia otáznik nad tým, že Boh je zvrchovaný, ale potvrdzujú vážnosť hriechu a jeho dôsledkov.
Viacerí súčasní myslitelia namietajú, že ak Ježiš musel zomrieť, potom je Boh akási sadistická bytosť, ktorá trvá na poprave – na preliatí krvi, aby bol odpustený hriech. K Božiemu odpusteniu vraj mohlo dôjsť aj bez celého tohto obetného humbuku. Veď Boh predsa nie je žiadny krutý moloch, ktorý odpúšťa len vtedy, keď vidí krv. – Takto namieta nejeden z moderne zmýšľajúcich ľudí.

Podľa Biblie Boh naozaj nie je pomstychtivec, ktorý odpúšťa len vtedy, keď vidí krv. Písmo svedčí, že „Boh je láska“ (1J 4,8). To, že Ježiš musel mnoho trpieť a byť zabitý – ako predpovedal, nie je výpoveď o krutosti či svojvoľnosti Boha, ale o smrteľnej vážnosti hriechu. My sme si z hriechu, z toho, čo nás vzďaľuje od Boha i ľudí – urobili neškodnú záležitosť. Hriech sme zbagatelizovali a už tým vlastne potvrdzujeme, že hriech nielen páchame, ale v hriechu sa nachádzame, a to kamkoľvek späť až môžeme vo svojom živote dohliadnuť. Len sa prenesme vo svojej mysli do minulosti. Kamkoľvek späť až dohliadneme, niet v našom žití takého obdobia, keď by sme neboli hriechom poznačení. – Či už ide o neposlušnosť Bohu, ľuďom, o sebectvo... - hriech nielen páchame, ale v hriechu sa nachádzame. Nielenže naša myseľ, ústa, nohy sú s hriechom spojené, nielenže hriech je v našich rukách, ale hriech má v rukách nás. – A my nemáme možnosť sami sa od neho oslobodiť.
Ježišovo: „Syn človeka musí mnoho trpieť ... musí byť zabitý“ nerobí otáznik nad tým, že Boh je zvrchovaný ani nevypovedá o krutosti Boha. Predpoveď Pána Ježiša: „Syn človeka musí mnoho trpieť ... musí byť zabitý“ potvrdzuje vážnosť hriechu a jeho dôsledkov. Pravdivosť toho, že hriech nás má v rukách a kamkoľvek späť vo svojom žití až dohliadneme, niet v našom živote takého obdobia, keď by sme sa neboli v hriechu nachádzali, keď by sme hriechom neboli poznačení. To, že „Syn človeka musí mnoho trpieť ... musí byť zabitý“ vyjadruje skutočnosť, že bez Ježišovej cesty na kríž, niet pre nás ľudí záchrany. Ohlásenie nutnosti Ježišovej smrti teda nie je výpoveďou o krutosti, pomstychtivosti, krvilačnosti Boha. Veď na kríži koniec – koncov nie je prinesená obeť Bohu, ale Pán Bohu tu obetuje seba samého vo svojom Synovi (por. J 10,30). Naše Symbolické knihy (Formula svornosti) hovoria, že na kríži „za nás zomrel Boh“. Boh ide na smrť pre nás a to nie je znak ani toho, že by bol krutý, ani toho, že by nebol zvrchovaný. To, že Boh ide na smrť pre nás, je potvrdením Jeho lásky k tebe, ku mne. Lásky, ktorá neznižuje vážnosť hriechu a rozsudok smrti, ktorý patril nám berie na seba, aby sme my boli omilostení (por. R 6,23).
Milosť je milosťou len skrze súd, nie je to lacná mecenášska nálada, ktorá veľkoryso rozdáva na všetky strany svoju priazeň. Bez horizontu súdu sa milosť stáva lacným výpredajom. Iba keď poznám otrasné dôsledky svojho hriechu, viem vnímať Kristovu milosť ako zázrak a to, že Ježiš musel zomrieť nie je pre mňa čímsi lacným ani pohoršujúcim. Iba vtedy sa viem z odpustenia skutočne radovať. Ak z hriechu – z toho, čo ma oddeľuje od Boha i ľudí – robím maličkosť, považujem to neškodnú záležitosť, potom nespoznám radosť z Božieho odpustenia.
Aj dnešná Večera Pánova nám pripomína, že Božia milosť je síce zadarmo, no vonkoncom nie je lacná. Stála nevinný život Božieho Syna. Táto za nás sa obetujúca láska Božia je mocný základ, na ktorom smieme stavať v živote i v zomieraní.

Sme však v stálom nebezpečenstve zveriť svoj život iným mociam. Pán Ježiš na to poukazuje otázkou: „Čo prospeje človeku, keby získal aj celý svet, a stratil by život?“ (Mk 8,36) Povieme si: Až celý svet by to byť nemusel, úplne by nám stačilo zo všetkého trochu viac. Trochu viac peňazí, trochu pohodlnejší život, trochu viac uznania od ľudí...
Nemýľme sa! Mať trochu viac nie je iba túžbou obyčajných ľudí. Ako často i tí, ktorí zdanlivo dobre žijú a skoro všetko majú, stále chcú mať čosi viac. Jedného amerického miliardára sa pýtali, či je spokojný. Odpovedal: Nie. - A čo by ste chceli? Odvetil: Mať ešte trochu viac! Alain Delon – kedysi považovaný za jedného z najkrajších a podnes za jedného z najznámejších hercov, sa médiám zveril, že svoj život pokladá za nevydarený (SME 1.3. 2003). Šťastie mu vraj neprialo, má málo priateľov. Aj on by chcel od života trochu viac. Keď Pán Ježiš hovorí: Kto by si chcel zachrániť život, stratí ho, ale kto by stratil život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho“ (Mk 8,35), nemieni povedať, že život je bezcenný. Chce zdôrazniť, že v porovnaní so ziskom, aký máme v Ňom, všetko ostatné – i sám život – bledne. Život, hodný svojho pomenovania – pravý život nezískame, keď budeme mať trochu viac. – Je Kristovým darom pre tých, ktorí Ježiša nasledujú.

Nasledovať Ježiša – k tomu je podľa Pánových slov nevyhnutné vziať na seba svoj kríž (por. Mk 8,34). A to sa nám príliš nevidí. Radi by sme mali Krista, ním darovaný pravý život, ale bez kríža, bez obetí. To však nie je možné. Ak oklamávame sami seba, že máme Krista bez kríža, potom majú iní ľudia kríž s nami.
Vylúčiť kríž, vyhnúť sa mu, tak zareagoval aj učeník Petra na to, keď Ježiš predpovedal svoje utrpenie. Ježiš ho však pokarhal, lebo vedel, že bez toho, aby Pán šiel cestou kríža, niet pre nás ľudí záchrany, niet nového života. Dobre to vedia aj mamičky: bez obete, bez kríža pôrodu, niet nového života. Ani bez „kresťanov“, ktorí sa stránia obetí, bez ľudí, ktorí sú ochotní ísť cestou kríža, sa nový – Boží život šíriť nebude.
Neraz máme strach z Ježiša, ktorý nás volá na cestu kríža. S takýmto Ježišom sa zachvieva trón našej pohodlnej istoty, lacné náboženstvo bez obetí sa dostáva do krízy. S Ježišom, ktorý hovorí, že nasledovať Ho nemôžeme bez nesenia kríža, stráca platnosť poistka mojej duše, ktorú som uzavrel za výhodných podmienok. Viera v Boha sa stáva ťažkou, Boh znepokojujúcim, nepredvídateľným, vyrušujúcim ma z falošného pokoja. S takýmto Bohom nemožno povedať: Čo ma po krížoch druhých? Kríž iného človeka sa ma netýka... - Ale týka. Od chvíle, keď Pán Ježiš vzal naše viny na svoj kríž, týkajú sa ma kríže druhých. A Boha vždy môžem nájsť práve na konci kríža – môjho i na konci kríža blížneho. Boh je s nami – práve v kríži. Keď nám káže niesť kríž, nevolá nás na novú, zaviatu cestu, ale káže nám ísť po ceste, ktorú sám prešliapal. Dal nám príklad a dáva nám i silu, aby sme nasledovali Jeho šľapaje (por. 1Pt 2,21). Preto sa nehanbime za Boha, ktorý musel trpieť a zomrieť. – Nie je to znak toho, že by bol krutý, ani toho, že by nebol zvrchovaný. – Nehanbime sa za Neho a On sa nebude hanbiť za nás.
Nebojme sa kríža. Nie sme volaní na neznámu, nevychodenú cestu; šiel ňou už náš Pán i mnohí, ktorí Mu úprimne dôverovali. Bez kríža niet nového života, bez „kresťanov“, ktorí sa stránia obetí, sa nový – Boží život šíriť nebude. Ak chceme mať Krista bez kríža, potom iní ľudia majú kríž s nami. Oveľa lepšie bude keď na nás spoznajú, že rozumieme, že od chvíle, keď Pán Ježiš vzal naše viny na svoj kríž, týkajú sa kríže druhých aj nás. Nech nám je Večera Pánova posilnením, aby sme s láskou a citlivo vedeli vstupovať do utrpenia iných – aby sme jedni druhých bremená znášali (G 6,2) – a tak nasledovali Krista, ktorý vstúpil do našich problémov – ktorý sa s láskou ujal nášho života

Amen.

Literatúra: Andacht (2.3.) von: Gerhard Winterhof (in: Feste – Burg – Kalender fuer das Jahr 2003, Freimund – Verlag, Neuendettelsau); Alessandro Pronzato: Krížová cesta hriešnika (Lúč, Bratislava 2002);
Horst Georg Pöhlmann: Kompendium evangelické dogmatiky (Mlýn, Jihlava 2002);
Průvodce životem – Marek (International Biblie Society a Luxpress, Praha 1994).

Martin Šefranko
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.