Predpôstna nedeľa, Prvý list Jánov 4,18a
V láske nieto strachu, ale dokonalá láska vyháňa strach. (Prvý list Jánov 4,18a)
• Strach je pocit, ktorý je všeobecne známy. • Existujú rozličné druhy strachu. • Existuje strach, ktorý je potrebný na zachovanie života. • Strach pred nebezpečenstvom, pred rozličným ohrozením, • pred napadnutím divou zverou alebo zlým človekom a podobne. • Strach, ktorý je v službe pudu sebazáchovy, • je dobré, užitočné, ba nepostrádateľné vystrojenie, ktoré nám daroval Stvoriteľ. • Je to jeden z mnohých dôvodov, pre ktorý ho obdivujeme a ďakujeme mu. • O tomto strachu dnes nebudeme hovoriť.
• S ľudskou existenciou sú spojené aj iné druhy strachu. • Vo filozofickom a psychologickom uvažovaní • sa v tomto ohľade rozlišujú dva druhy strachu, • ktoré majú dve rozdielne mená, a to: „strach“ a „úzkosť“. • Ten prvý typ, teda strach, je charakterizovaný tým, že vieme povedať, čoho alebo o čo sa bojíme. • Môže to byť strach pred skúškou v škole, • strach z možnej choroby, nehody, prírodnej katastrofy, • strach zo straty niečoho, čo nám je veľmi cenné, • strach zo sklamania, a tak ďalej. • Pre ten druhý typ, ktorý nazývame úzkosťou, • je charakteristické, že ani nevieme jasne povedať, čoho sa bojíme. • Skoro by sa dalo povedať, že je to úzkosť zo života, úzkosť z existencie.
• Známy dánsky teológ a filozof Soeren Kierkegaard, ktorý na túto tému napísal celú knihu, • povedal, že tento druh strachu, teda úzkosť, • má svoje korene v tom, čo v teológii nazývame „originálnym hriechom“. • On teda odvodzuje úzkosť z pocitu viny, • z pocitu viny, ktorý má človek pred Pánom Bohom za to, že sa vzbúril proti nemu • a to v udalosti, ktorá je v Prvej Mojžišovej knihe opísaná ako prvý hriech v raji. • Je síce pravda, že mnohí ľudia, ktorí neveria v Pána Boha, • svoju úzkosť neodvodzujú z pocitu viny pred Pánom Bohom, • ale i tak treba predpokladať, že hlboko v duši každého človeka sa tento pocit viny skrýva, • hoci si ho človek na jasnej úrovni myslenia ani neuvedomuje. • Iní filozofi hovoria, že vznik úzkosti je nejakým spôsobom spojený s existenciou vôbec.
• Nech je to akokoľvek, môžeme zrejme povedať, že pocit úzkosti poznáme pravdepodobne všetci. • Okrem toho najväčší autori svetovej literatúry píšu o tom vo svojich knihách, ktoré sa stali klasickými. • Tí vychádzali zrejme z toho, že svojím prenikavým pozorovaním ľudskej skutočnosti • objavili strach a úzkosť u mnohých svojich súčasníkov..
• I keď sme povedali, že predmet svojej úzkosti v jasných obrysoch človek nepozná, • tak predsa sú filozofi a teológovia, • ktorí sa pokúsili zistiť a formulovať, ktoré sú hlavné príčiny tej existenciálnej úzkosti a strachu. • Hovoria o úzkosti, ktorú človek pociťuje pred nejasným, temným osudom, • o ktorom má dojem, že ho nemôže ovplyvniť a zmeniť, • o úzkosti z temných démonských síl, ktoré človek nedokáže ovládať, • o úzkosti z pocitu viny a nezvládnutej zodpovednosti, • o úzkosti z Božieho súdu, odsúdenia, zavrhnutia, zatratenia a pekelných múk, • o úzkosti z toho, že sa človeku javí život ako nezmyselný, • že nedokáže v ňom objaviť zmysel. • Pocit úzkosti vzbudzuje aj predstava, že raz bude čas, keď nás tu už nebude. • Tieto rozličné typy úzkosti • sa môžu u jednotlivých ľudí navzájom rozličným spôsobom prelínať, miešať, kombinovať. • V jednej dejinnej epoche môže prevládať jeden typ, v inej iný. • Ale je pravdepodobné, že určité skúsenosti s pocitmi strachu a úzkosti má každý – • len nie každý o tom hovorí. • Každý z nás môže teraz uvažovať z tohto hľadiska o sebe, • pripomenúť si svoje vlastné sem prislúchajúce skúsenosti • alebo myslieť na to, čo sme sa na túto tému dozvedeli z rozprávania blízkych ľudí, priateľov a pod.
• Strach a úzkosť nie je vedľajšia, ľahostajná vec. • Je to niečo nepríjemné, čo nám kazí radosť zo života. • A tak je pochopiteľné, že človek hľadá možnosti, • ako zmierniť alebo dokonca odstrániť pocity strachu a úzkosti. • Niekto siahne po alkohole v nádeji, že otupí ostrie týchto nepríjemných pocitov, • alebo sa uchýli k používaniu drog. • Ale pred tým musíme veľmi naliehavo varovať, • lebo sú to veľmi zradné a hrozne nebezpečné prostriedky – ako je všeobecne známe. • Na nejaký čas tieto prostriedky síce môžu utlmiť nepríjemné pocity, • ale tie sa potom oboria na človeka s ešte väčšou silou. • A okrem toho aj alkoholom aj drogami koná človek na sebe hrozné dielo sebazáhuby.
• Možno sa vôbec nejakým spôsobom oslobodiť od strachu a úzkosti? • A to takým spôsobom, ktorý by bol trvalý, • ktorý by nielen na krátky čas utlmil vonkajšie prejavy strachu a úzkosti, • ale ktorý by zasiahol samé ich korene, • ktorý by teda mal trvalé účinky? • Odpoveďou na túto otázku sú slová, ktoré sme prečítali na začiatku ako kázňový text. • Je to len jedna veta z Prvého listu Jánovho: • „V láske nieto strachu, • ale dokonalá láska vyháňa strach.“ • Táto veta hovorí, že je možné oslobodiť sa od strachu a úzkosti. • Chceli by sme teraz uvažovať o obsahu tejto vety. • Pokúsime sa nájsť aj odôvodnenie tohto smelého tvrdenia.
• Prvý bod obsahu tejto veľkej vety nám treba vidieť v tomto: • Tu sa hovorí o láske. • V tomto istom liste, z ktorého je náš text, sa o láske hovorí mnoho. • Predovšetkým je tu reč o veľkej Božej láske, o láske, ktorou Boh miluje človeka. • Hovoria o tom napríklad tieto vety: • „A my sme poznali a uverili v lásku, ktorú má Boh k nám. • Boh je láska, a kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom.“ • „Pozrite, akú lásku dal nám Otec, aby sme sa volali Božími deťmi; a nimi sme.“ • „V tom je láska, že nie my sme milovali Boha, ale že On miloval nás • a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy.“
• Z týchto citovaných slov vyplýva dôležité uistenie: Boh nás miluje. • Svoju lásku prejavil Pán Boh tým, že stvoril tento úžasný svet. • Tento svet nám už síce zovšednel, • ale kto sa začne naň pozerať sviežimi očami, nevychádza z údivu. • Pán Boh prejavil svoju lásku tým, že poslal na svet svojho Syna, • aby nás oslobodil od kliatby hriechu a viny, • ktorá je skrytým prameňom a dôvodom našej úzkosti. • Pán Boh nás miluje vo všetkých situáciách, do ktorých sa dostávame. • Miluje nás aj v tých pokojných situáciách, • ale aj v tých, v ktorých sa prebúdza pocit strachu a úzkosti.
• Naša bieda je v tom, že túto Božiu lásku k nám neberieme dosť vážne na vedomie, • že jej dosť vážne neveríme, že nežijeme z nej. • Ale v tej chvíli, keď si naplno uvedomíme, • že Pán Boh nás miluje napriek našim hriechom a našej vine, • vtedy mizne úzkosť. • Vtedy sa stávajú skutočnosťou slová nášho textu: • „V láske nieto strachu, ale dokonalá láska vyháňa strach.“ • Je mnoho ľudí, ktorí už skúsili pravdivosť týchto slov. • Títo ľudia sú dôkazom toho, že to naozaj funguje.
• Vo ôsmej kapitole Listu Rímskym vypočítal Pavel množstvo vecí, ktoré vzbudzujú strach • a ktoré sú v pozadí vzniku úzkosti. • Proti všetkým týmto veciam stavia ako protiváhu Božiu lásku a jej prejavy • a tým dáva najavo, • že osvojením si a prežitím Božej lásky môže človek zvládnuť svoju úzkosť a strach • a oslobodiť sa od týchto ťaživých bremien.
• Proti strachu z Božieho súdu a odsúdenia sú tu tieto veľkolepé slová: • „Čo teda povedať na to? Keď Boh za nás, kto proti nám? • Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, • ako by nám nedaroval s Ním všetko? • Kto bude žalovať na vyvolených Božích? • Je to Boh, ktorý ospravedlňuje. • Kto ich odsúdi? • Je to Kristus, ktorý umrel, ba i z mŕtvych vstal, je po pravici Božej a aj sa prihovára za nás.“
• Apoštol spomína ďalšie veci, ktoré by mohli ohroziť existenciu človeka • a ktoré bývajú predmetom strachu. • Proti nim stavia lásku Kristovu, • lásku, ktorú nám Pán Boh prejavil vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi. • Toto sú apoštolove slová: • „Kto nás odlúči od lásky Kristovej? • Súženie alebo úzkosť, • prenasledovanie alebo hlad, • nahota, nebezpečenstvo alebo meč? • Ako je napísané: • Pre Teba sme usmrcovaní celý deň, • pokladajú nás za ovce na zabitie. • Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze Toho, ktorý si nás zamiloval.“ • Všimnime si dobre: proti všetkým týmto ohrozujúcim veciam je tu postavená Božie láska: • „V tomto všetkom slávne víťazíme skrze Toho, ktorý si nás zamiloval.“
• Potom v tomto dôležitom odseku prichádzajú k slovu tajomnejšie veci, • ktoré sú skrytými príčinami úzkosti: • posledná udalosť života na zemi, • tajomné, nepredvídané okolnosti v rámci pozemského života, • duchovné sily, • rozličné druhy démonských síl, pred ktorými človek cíti strach a úzkosť, • a čokoľvek iného, čo by akokoľvek mohlo prichádzať do úvahy. • Proti tomu všetkému je postavená Božia láska. • Aj týmto apoštolovým slovám sa oddá venovať pozornosť: • „Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, • ani anjeli, ani kniežatstvá, • ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, • ani vysokosť, ani hlbokosť, ani nijaké iné stvorenstvá • nemôžu nás odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“ • Všimnime si: „nemôžu nás odlúčiť“. • To znamená: • V dôsledku nadradenej Božej lásky • ani len možnosť deštruktívneho, ničivého pôsobenia démonských síl nemôže prísť do úvahy. • Silnejšími slovami sa hádam už ani nedá vyjadriť a opísať suverénna Božia láska • ako opravdivý, autentický prostriedok proti existenciálnemu strachu a úzkosti. • Dá sa priamo povedať, že táto záverečná stať 8. kapitoly Listu Rímskym je Magna charta Božej lásky • a jej záchrannej funkcie proti úzkosti a strachu.
• Toto všetko, čo sme povedali o Božej láske, je jedna časť obsahu vety nášho textu: • „V láske nieto strachu, ale dokonalá láska vyháňa strach.“ • Je tu však ešte druhá vec, ktorá je nerozlučne spojená s tou prvou. • „Láska“ je nielen slovo, ktoré hovorí o Božom vzťahu k nám. • Láska sa má stať aj veľkým slovom nášho vzťahu k druhým ľuďom, • veľkým slovom celého nášho správania v spoločenstve s druhými. • Veta „V láske nieto strachu“ platí v plnom zmysle až vtedy, • keď do svojho každodenného života, • do svojho myslenia, svojich rečí, svojho správania • zaradíme ako hlavný charakteristický znak lásku.
• Toto posledné tvrdenie sa nemusí zdať na prvý pohľad jasné. • Pýtame sa, či je naozaj pravda, že až vtedy sa oslobodíme od úzkosti a strachu, • keď aj celé naše správanie bude poznačené a charakterizované láskou? • Je v tom nejaká vnútorná súvislosť, ktorá by sa dala pochopiť a vysvetliť?
• Áno, je tu súvislosť, a je veľmi dôležitá. • Spočíva v tomto: • To veľké posolstvo, že sme Pánom Bohom milovaní, • dokážeme v plnom zmysle prijať až vtedy, • keď Božia láska prebudí v nás činnú, činorodú lásku k druhým ľuďom. • Lebo práve to bude pre nás dôkazom reality, účinnosti, fungovania Božej lásky. • Bez tohto vnútorného dôkazu by sme o tom pochybovali. • Pochybovali by sme o pravdivosti a správnosti nášho kázňového textu. • Ale čím viac aktívnej, činorodej lásky bude v našom živote, • čím viac sa celý náš život bude stávať oblasťou lásky, • plnením veľkého programu lásky, • ako dôsledku toho, že sme my tak veľmi Pánom Bohom milovaní, • tým viac bude ustupovať z nášho myslenia a cítenia úzkosť a strach • a tým viac slobody Božích detí budeme s radosťou objavovať vo svojom živote. • Vtedy sa aj naším životom potvrdí pravdivosť citovaných slov: • „V láske nieto strachu, ale dokonalá láska vyháňa strach.“
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
