V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

1. pôstna nedeľa, Matúš 4, 1 - 11

Milí bratia a milé sestry!

Istý kazateľ sa raz priznal, že keď sa prihovára poslucháčom, nezriedka sa ocitá v pokušení vlastnej dôležitosti. Vravel, že akýsi hlas v jeho vnútri sa ho pýta: Ako ľudia prijmú, čo im hovorím? Bude to pre nich pútavé, záživné, zaujímavé? Ocenia to? Nebudú sa nudiť?
Pokušenie vlastnej dôležitosti však zďaleka neohrozuje iba kazateľov a ďalších ľudí, ktorí vystupujú na verejnosti – či už sú to umelci, politici, športovci alebo osoby z televíznej obrazovky. Semienka pokušenia vlastnej dôležitosti diabol rafinovane zasieva do srdca každého, kto má ľudské telo. Neobišiel ani Boha prišlého v ľudskom tele Ježiša z Nazareta. Aj pri Ňom sa pokušiteľ usiloval, aby sa Ježiš nezaoberal Božím poslaním, ale predovšetkým sám sebou. Podobne to diabol robí pri nás. Snaží sa sústrediť náš záujem na seba, hlavne alebo dokonca výlučne na napĺňanie našich potrieb. Pokušiteľovým zámerom je, aby sa napĺňanie našich potrieb stalo pre nás hlavným, prvoradým. „Ty si dôležitý, to, čo ty potrebuješ, je nadradené nad všetko, má to absolútnu prioritu“ – to sa nám diabol usiluje vštepiť do sŕdc.
V našom texte čítame, že Ježiš vyhladol (Mt 4,2b). Jedlo je dôležitou – životne nevyhnutnou ľudskou potrebou. Podobne sú pre nás dôležité povolanie, partnerstvo, vzťahy, voľný čas, oddych, odievanie. No zmysel nášho života je vyšší ako postarať sa o uspokojenie seba samého v spomenutých oblastiach – či už v kariére, sexe, jedle, voľnom čase, zábave, odievaní. Nie iba tým je človek živý. Dobrý život nebudeme žiť, keď sa jeho zmyslom stane vychádzanie v ústrety našim vlastným potrebám. Dobrý – Boží život okúsime, keď podriadime svoje potreby a záujmy Pánu Bohu, Jeho zámerom s nami, ako ich zjavuje Biblia. Preto ju čítajme, preto prichádzajme tam, kde sa vysvetľuje, aby sme čo najlepšie spoznali Boží zámer s nami, s naším životom. Preto tiež Pán Ježiš diablovi na pokušenia zajať ho vlastnou dôležitosťou – na satanovo pokušenie, aby Ježiš žil pre seba, zaoberal sa hlavne sám sebou, odpovedá: „Napísané je“ (Mt 4,4) – V Biblii stojí: „Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích“ (Mt 4,4). Čiže: je aj iný rozmer, iný – pravý zmysel života, ako zaoberanie sa samým sebou, ako seba, svoje potreby spraviť najdôležitejším v živote. Pán Ježiš diablovi a dnes i nám pripomína: Nie sme tu preto, aby sme sa zahrali na dôležitých ľudí, ale preto, aby sme si uvedomovali dôležitosť Božieho zámeru s nami.
Popri pokušení vlastnej dôležitosti chce diabol Ježiša nalapať na pokušenie popularity. Skoč z chrámového nástrešia, presvedčíš tým zástup, že si Boží Syn. Pokušením popularity sme ohrozovaní nemenej ako Ježiš. Pod popularitou nemyslíme prirodzenú túžbu každého z nás po ocenení, uznaní, láske. Ona je normálna a ľudská. Pod pokušením popularity chápeme závislosť na signáloch nášho okolia: Uznávame ťa, máme ťa radi. V pokušení popularity sa ocitáme, keď bez tohto permanentného uznania a obdivu okolia nedokážeme žiť. – Svoju pravú hodnotu sa snažíme vyčítať z toho, ako druhí ľudia reagujú na našu osobu. Pri každej kritike, kritickom názore sa buď položíme, utečieme od nášho poslania alebo sa budeme snažiť zamaskovať všetko, čo by mohlo zapríčiniť naše nižšie ocenenie zo strany druhých. Budeme maskovať každú slabosť, kilá navyše, únavu, nedostatok krásy, neúspech, úzkosť, neistotu, chorobu, starnutie. – Lebo bez obdivujúceho okolia nedokážeme žiť.
Pán Ježiš o popularitu nestál. Aj keď Ho učeníci opustili (por. J 7,60.66), aj keď bol potupne ukrižovaný, zostal verný Bohom danému poslaniu. Učme sa aj my od Ježiša – hľadať našu hodnotu nie v tom, čo o nás ľudia povedia, ale čo na náš život povie Pán Boh. Sú ľudia, ktorí sa hanbia prísť do kostola, lebo tam dlho neboli a teraz sa boja, čo o nich povedia druhí. Nestarajme sa toľko, čo o nás slovom či pohľadom povie ktosi v kostolnej lavici alebo inde. Nech je našou starosťou, čo povie na môj, tvoj život Pán Boh. Veď tu nie sme preto, aby sme vytvárali imidž, aby sme neustále skúmali: Ako sa vynímam v očiach iných, ale preto, aby sme napĺňali Boží plán s nami. Pán Ježiš to práve takto robil. Nerezignoval, keď Ho iní opúšťali, keď Mu prestávali rozumieť, keď už za Ním nešli masy, keď niesol kríž. Ježiš sa nebál bezmocnosti. Nestaval totiž na svojej sile, ale na moci Božej. Preto odolal i tretiemu pokušeniu diabla. Bolo ním pokušenie moci.
Zvláštna to však moc. „Všetko ti dám“, ale „ak padneš a budeš sa mi klaňať“ (Mt 4,9) – tak znie pokušiteľova ponuka. Budeš mať všetko, budeš mocný, no iba keď uznáš, že ja som najmocnejší. Teda imidž namiesto podstaty. Nejde o skutočnosť, ale o zdanie skutočnosti. Dôležité nie je mať moc, ale vytvárať zdanie moci. Ak to prenesieme do ďalších oblastí života, potom podľa diablovho návrhu dôležité nie je vedieť, mať znalosti, ale vyzerať ako znalec, tváriť sa tak. Nie je dôležité uskutočňovať kladný ideál, ale sprostredkovať hodnoverný dojem. Dôležité nie je byť kresťanom vo svojej podstate, ale vytvárať kresťanský dojem, mať kresťanský imidž. Doma si môžete prečítať slová piesne 483 z nášho ev. spevníka, ktoré majú o vytváraní iba kresťanského dojmu veľa čo povedať.
Nejde o skutočnosť, hlavný je hodnoverný dojem, takáto je i filozofia zdanlivo najväčšej mocnosti súčasného sveta – médií. Istý mediálny filozof (McLuhan) razil tézu, že „médium je posolstvo“. Chcel povedať, že masmédiá nielen odzrkadľujú skutočnosť, ale ju aj vytvárajú. Prenesúc to na nás samých, podľa danej tézy, aj my sme to, čo sprostredkúvame, nie to, čo naozaj sme. Médiá sa nám snažia nahovoriť, že len to, čo je známe z televíznej obrazovky, skutočne existuje. Človek známy z televízie bol vyzdvihnutý z neskutočnosti nevidených a stal sa skutočným, lebo teraz ho „všetci“ vidia. Čo je skryté, to vlastne nejestvuje, a preto nemá nijakú cenu.
Nielen v médiách, ale aj v politike, žiaľ, neraz i v cirkvi, pravda ustupuje hodnovernosti, skutočnosť vytláča to, čo pôsobí vierohodne. A tak nejeden kresťan je kresťanom, lebo vytvára toto zdanie. Treba jasne povedať, že takéto čosi je diabolským pokušením. Pokušením, na ktoré sa snažil nachytať kedysi Ježiša a v súčasnosti nás.
Áno, pokušenie vlastnej dôležitosti, pokušenie popularity a moci je nemenej aktuálne ako za Ježišových čias. Na Ježišovom živote však vidíme, že s týmito pokušeniami sa dá úspešne bojovať. – Vtedy, keď svoj život postavíme nie na svojej sile, ale na moci Božej – na pevnom základe Božieho slova. Ona nám zaznieva z Biblie – z Písma svätého. Prosme, aby v nás slová Písma našli dobrú – úrodnú pôdu a my sme neboli iba zábudlivými poslucháčmi. – Aby nás Boží Duch zachoval pred tým, že v svete plnom lákavých, no nebezpečných diabolských ponúk budeme kráčať bludným smerom. Božie slovo nech nás vedie cestou odvahy, lásky a pravdy, cestou rýdzej kresťanskej viery, nie iba pôsobivej avšak zdanlivej hodnovernosti. Lebo mať pred Bohom iba imidž je nanič.

Amen.

Literatúra:
Henri J.M. Nouwen: V mene Ježiša (vyd. Dobrá kniha, Trnava 1998);
Magnus Malm: Prvolezec (vyd. Polárka, Vavrišovo 2002).

Martin Šefranko
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.