1. pôstna nedeľa, Rímskym 12, 21
Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrom premáhaj zlé (Rímskym 12, 21)
Evanjelium dnešnej prvej pôstnej nedele hovorí o troch pokúšaniach Ježiša Krista na púšti. • Vo všetkých troch prípadoch ho pokušiteľ chcel odvrátiť od jeho cesty, od životného smeru, kvôli ktorému prišiel z večnosti na tento svet, a nanútiť mu iný program. • Pokušiteľ chcel, aby osobitnú moc, ktorou bol vystrojený, využil Ježiš sebeckým spôsobom vo svoj vlastný prospech. • Vo všetkých troch prípadoch ten Zlý zaútočil na Ježiša a chcel urobiť z neho svoj nástroj, svojho exponenta. • Vo všetkých troch prípadoch zlo zaútočilo na Ježiša. • Všetky tri pokúšania Ježiš kategoricky odmietol. • Nedal sa premôcť zlom, ktoré ho chcelo ovládnuť. • To útočiace zlo prekonal dobrom – jasným, nekompromisným rešpektovaním svojho nebeského Otca, • jednoznačným zachovaním prvého prikázania: „Ja som Hospodin, tvoj Boh, nebudeš mať iných bohov okrem mňa.“ • V Ježišovom víťazstve nad pokušiteľom sa uplatnilo to, čo neskôr vyjadril apoštol slovami: „Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrom premáhaj zlé.“
• Ježiš Kristus zrejme vyrozprával učeníkom príbeh svojho pokúšania na púšti – veď inak by sme ho nemali v evanjeliách. • Vyrozprával im ho, aby plnšie a presnejšie pochopili zmysel jeho poslania a smer jeho životnej cesty. • Vyrozprával im ho, aby mali vzor, ako sa majú oni zachovať, keď na nich zaútočí zlo, keď ich bude chcieť premôcť zlo. • V evanjeliu je tento príbeh preto, aby sme my mali vzor, ako sa správať v podobných situáciách, • aby sme sa nedali premôcť zlom, ale aby sme dobrom premáhali zlé.
• Zlo útočí aj na nás, zlo chce premôcť aj nás. • Ten zlý útočí na nás s viacnásobným zámerom. • Chce zničiť dobro, ktoré sa nachádza v našom myslení a konaní. • Chce si urobiť z nás nástroje svojho ničivého, deštruktívneho pôsobenia. • Chce zatiahnuť náš myšlienkový a emocionálny obzor čiernymi chmárami pesimizmu a zúfalstva. • Chce nám vziať alebo aspoň pokaziť čistú radosť zo života. • Niekedy tieto útoky zla vidíme jasne, inokedy si ich ani neuvedomujeme. • Mali by sme sa postupne učiť vždy jasnejšie rozpoznávať zlo, ktoré na nás útočí, lebo len proti poznanému nepriateľovi sa dá účinne bojovať. • A potom by sme sa mali riadiť zásadou: „Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrom premáhaj zlé.“
• Tieto slová obsahujú optimistické posolstvo s týmto obsahom: • Je možné nedať sa premôcť zlému, je možné dobrom premáhať zlé. • Dokladom toho je predovšetkým víťazstvo Ježiša Krista nad pokušiteľom, ktoré nám má neprestajne svietiť ako slnko v našich zápasoch.
• V Biblii je mnoho ďalších príkladov, ktoré sú dokladom radostného posolstva, že je možné nedať sa premôcť zlému, že je možné dobrom premáhať zlé. • Pri čítaní Biblie by sme mali hľadať takéto príklady, vypisovať si ich, často sa k nim vracať, uvedomovať si, že existuje veľké spoločenstvo tých, ktorí sa nedali premôcť zlému, ale dobrom premáhali zlé. • Mohli by sme k nim pridať z dejín a z prítomnosti, veľké postavy ľudí, ktorí sa vo svojom správaní a rozhodovaní riadili touto zásadou. • Existencia takéhoto spoločenstva by mala pôsobiť na nás príťažlivo, aby sme sa cítili vťahovaní do tohto ušľachtilého spoločenstva, • aby sme si aj my osvojili -- ako vlastnú dôležitú životnú zásadu -- apoštolove slová: • „Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrom premáhaj zlé.“
• Optimistický obsah tejto zásady spočíva nielen v tom, že je možné nedať sa premôcť zlému a že je možné dobrom premáhať zlé, • ale aj v tom, že je zmysluplné dobrom premáhať zlé. • Keby to nebolo zmysluplné, nemala by apoštolova výzva opodstatnenie.
• Ale je to naozaj zmysluplné? • Má to zmysel dobrom premáhať zlé? • Táto optimistická viera môže byť otrasená pohľadom na svet, v ktorom je predsa tak mnoho zla, • a to aj v spoločenstvách veľkých rozmerov, aj v tých menších a najmenších a rovnako aj u jednotlivých ľudí. • Nie je to príliš naivné – chcieť dobrom premáhať zlé? • Či nie je omnoho reálnejší pohľad, ktorý hovorí, že človek človeku je vlkom • a že žijeme vo svete, v ktorom sa treba usilovať všetkými možnými spôsobmi urvať si pre seba čím väčší kus časného šťastia?
• Na prvý pohľad to naozaj môže vyzerať takto. • Ale je prvý pohľad automaticky pravdivý? • Či neexistuje aj celkom iný pohľad? • Rozhodujúce nie je, čo sa nám javí momentálne ako príjemné a užitočné, • ale rozhodujúce je, čo nakoniec zvíťazí, čo sa nakoniec definitívne presadí. • Zmysluplné je len to, čo je v súlade s tým konečným, definitívnym štádiom.
• Človek človeku vlkom – to vedie k pochybnému, horkému šťastiu jedných, a k slzám, plaču, utrpeniu druhých, a nakoniec k totálnej skaze. • Z toho vidno, aký nezmyselný, protizmyselný postoj a správanie to je.
• Biblia prichádza s prekvapivým, paradoxným posolstvom, že nakoniec zvíťazí dobro, láska, spravodlivosť. • To je vyjadrené vo veľkolepých víziách starozmluvných prorokov • ako aj v poslednej biblickej knihe, v Zjavení Jána. • Tieto vízie si nezatvárajú oči pred zlom, veľkým, ošklivým, neľudským, • naopak, vykresľujú ho v reálnych, teda hrozných farbách. • Ale majúc toto všetko na mysli, hovoria pokojne a triumfálne o konečnom víťazstve dobra, lásky, spravodlivosti.
• Vrcholným dokladom zmysluplnosti zásady dobrom premáhať zlé je Kristov život, jeho utrpenie, kríž, vzkriesenie, oslávenie. • Nielen v opísanom odmietnutí pokušenia, ale v celom svojom živote, na každom kroku dobrom premáhal zlé. • V Getsemanskej modlitbe prekonal strach istotou, že je v rukách svojho nebeského Otca. • Svojou nekonečnou, neprevýšiteľnou láskou vzal na seba bremeno nešťastného ľudstva a prekonal ho odpustením. • Utrpenie kríža bolo prekonané a prevýšené vzkriesením a povýšením do nebeskej slávy. • Kto takto pozerá na Kristov život ako na víťazstvo života nad smrťou, ako na víťazstvo dobra nad zlom, • ten si bude môcť osvojiť aj istotu o konečnom, definitívnom víťazstve dobra, lásky, spravodlivosti.
• Ale či sa naozaj dá v tomto svete žiť na základe tejto paradoxnej viery? • Už to dakto vyskúšal? • Áno, vyskúšali to mnohí, medzi nimi aj ten, kto formuloval zásadu: „Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrom premáhaj zlé.“ • Táto zásada v mysli a slovách apoštola nevisí vo vzduchoprázdne, ale je postavená na pevnom základe, na istote Kristovho víťazstva dobra nad zlom. • Bez istoty a radosti z Kristovho víťazstva by ju apoštol nebol mohol formulovať. • Ale keďže je postavená na tomto skalopevnom základe, je pre nás spoľahlivým životným vodidlom.
• Ešte na jednu námietku treba odpovedať. • Človek si môže pomyslieť: Ak aj budem rešpektovať túto zásadu a budem dobrom premáhať zlé, ako ja, nepatrný, môžem ovplyvniť situáciu vo svete? • Na to sa dá odpovedať troma bodmi: •• Táto zásada je adresovaná nielen tebe, ale miliónom kresťanov na svete. • Keby si ju osvojili všetci kresťania sveta, prejavilo by sa to veľmi markantne aj vo veľkých rozmeroch – • tak ako sa z malých kvapiek tvoria potok, rieky, moria. •• I keby túto zásadu uplatňovali len ojedinelí kresťania, tak predsa by aspoň ich blízke a možno aj širšie okolie pocítilo jej požehnané účinky. •• A i keby ťa kvôli uplatňovaniu tejto zásady všetci pokladali za naivného a ostal by si nepochopený, aj tak to má význam pre teba, • lebo rešpektovaním tejto zásady pestuješ a udržiavaš svoju priamočiaru identitu • a buduješ svoju vlastnú bytosť, ktorú si ako jedinú hodnotu odnesieš so sebou do večnosti. • Preto má dobrý zmysel osvojiť si zásadu: „Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrom premáhaj zlé“ – a vytrvať pri nej.
• Konkrétnych prípadov uplatňovania tejto zásady je mnoho. • Spomenieme aspoň niektoré.•• Máš možnosť pomstiť sa za spôsobené krivdy? • Nedaj sa premôcť touto zlou túžbou, ale dobrom prekonaj to zlé, čo sa ťa chce zmocniť, • a tomu, kto ti spôsobil alebo spôsoboval krivdu a bolesť, odpusť a urob pre neho niečo dobré. • Tesne pred naším textom formuluje apoštol práve toto konkrétne napomenutie: • „Nepomstite sa, milovaní, ale ponechajte to hnevu (Božiemu) - lebo je napísané: Mne patrí pomsta, ja odplatím; hovorí Pán. • Naopak: ak je tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho; ak je smädný, napoj ho; lebo keď tak urobíš, žeravé uhlie zhrnieš mu na hlavu.“
• Keď sa Jákobov syn Jozef dostal do vysokého postavenia v Egypte, mal možnosť pomstiť sa svojim bratom za veľké príkorie, ktoré mu spôsobili. • Bratia sa veľmi báli tejto pomsty, ale Jozef im odpustil a v dobe hladu sa postaral o celú rodinu. • Takto dobrom prekonal zlé.
• Vrcholným príkladom takéhoto postoja je Ježiš Kristus na kríži. • Práve vtedy, keď mu spôsobovali nepredstaviteľné bolesti a veľmi ho ponížili, on ich nepreklial, ale modlil sa za nich: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“ •• Tým prakticky potvrdil zásadu, ktorú vyriekol v Kázni na vrchu: • „Milujte svojich nepriateľov, dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia, a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú a vám sa protivia.“
• Apoštolova výzva, aby sme zlo pomsty prekonali dobrom lásky sa vzťahuje aj na nás. • Zrieknuť sa pomsty, pomodliť sa za toho, kto nám spôsobil bolesť a krivdu a urobiť pre neho aj niečo dobré – to by malo byť aj pri nás uplatnenie zásady: „Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrým premáhaj zlé.“ • Pravdaže, nevieme, čo s tým ten druhý spraví, ako to na neho zapôsobí, aké stanovisko k tomu zaujme, • ale apoštolova zásada platí nezávisle od toho. • Musíme priznať, že je to náramne ťažké. • Ale uvedomiť si treba, že toto je to, čo je zmysluplné, čo má budúcnosť.
• Zlo sa môže usilovať premôcť nás ponukami niečoho, čo je veľmi lákavé a súčasne zlé. • Keby to nebolo lákavé, zlo by pri nás zrejme nemalo šancu. • Ale práve pre svoju lákavosť je také nebezpečné. • Môže ísť o najrozličnejšie veci, pokušenia a zvody, ktoré prichádzajú z vonkajšieho prostredia, • pokušenia a zvody, ktoré vychádzajú z nášho vlastného srdca. • Napríklad použiť zlé, neetické a nedovolené prostriedky na získanie niečoho, čo by sme veľmi radi mali alebo dosiahli. • Alebo dovoliť si radosti a rozkoše, ktoré sú síce veľmi príjemné, ktoré však ohrozujú našu mravnú čistotu a zdravie a rovnako ohrozujú druhých. • Mali by sme sa usilovať prekonať takéto pokušenia tým, že v tej situácii objavíme, alebo si uvedomíme inú hodnotu, ktorá je dobrá, pozitívna, a že sa tejto dáme takpovediac zlákať, • aby sa stala predmetom našej túžby a snaženia. • Proti tomu zlému, čo sa ozýva v našom vnútri, treba vo vnútri tej istej bytosti, našej bytosti, objaviť a postaviť niečo dobré – iste sa tam aj niečo také nachádza – a tomu venovať celú svoju pozornosť. • To by bolo prekonanie zlého dobrým.
• Niekedy podliehame takzvanému haloefektu, to znamená tendencii hodnotiť určitého človeka podľa prvého dojmu. • Ak je ten prvý dojem zlý, často sa stáva, že si ho zachováme aj do budúcnosti. • To je však určitý druh predsudku, pri ktorom nás premáha prvé pozorované zlo. • Nedať sa premôcť zlému by v tomto prípade znamenalo toto: • Položiť si otázku, či sa v dotyčnom človeku nenachádzajú aj dobré vlastnosti. • Pri nezaujatom pozorovaní a hodnotení ich určite aj objavíme. • To môže veľmi pozitívne ovplyvniť náš vzťah a správanie k takému človeku. • Aj toto je určite aplikácia zásady nedať sa premôcť zlému, ale dobrom premáhať zlé.
• Rozličných prípadov, v ktorých sa táto zásada dá uplatniť, je veľmi mnoho. • Mali by sme tieto slová nosiť vo svojej mysli, často sa k nim vracať, často sa pokúsiť vztiahnuť ich na rozličné situácie, do ktorých sa dostaneme, a odvodiť z nich konkrétny záver, k akým myšlienkovým a praktickým zmenám nás chcú priviesť. • Tieto slová by sa mali stať trvalým článkom nášho kresťanského repertoáru myšlienok a životných pravidiel. • Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrom premáhaj zlé.
Amen
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
