Jób 21, 1 - 18
Nato sa Jób ujal slova a povedal: • Počúvajte dobre moje slovo a nech mi je to útechou z vašej strany! • Dovoľte mi, nech prehovorím, keď dohovorím, môžete sa vysmievať. • Či sa ja ponosujem ľuďom? • Prečo nesmiem byť netrpezlivý? • Obráťte sa ku mne, užasnite a položte si ruku na ústa! • Keď pomyslím na to, som v rozpakoch, telo mi zachvacuje hrôza. • Prečo ostávajú bezbožníci nažive? • Dosahujú vysoký vek, ba aj zbohatnú. • Ich potomstvo spolu s nimi pevnie za ich života a ich výhonky pred ich zrakom. • Ich domy sú pokojné bez strachu a Božia palica nie je nad nimi. • Ich býk oplodňuje a nikdy nezlyhá, krava sa im telí a nikdy nezvrhne. • Svojich chlapcov voľne vypúšťajú ako ovce, ich deti tancujú. • Spievajú pri bubne a citare, veselia sa pri zvuku píšťaly. • Svoje dni trávia v blahobyte a v pokoji zostúpia do podsvetia. • Bohu však vravia: Odstúp od nás, nechceme vedieť o Tvojich cestách! • Čím je Všemohúci, aby sme Mu slúžili, a čo osoží, ak budeme na Neho naliehať? • Či ich šťastie nie je v ich rukách? • Rada bezbožných mi je ďaleká. • Koľkokrát vyhasne svieca bezbožných a príde na nich nešťastie? • Koľkokrát dáva Boh záhubu za údel vo svojom hneve, • takže sú ako slama vo vetre, ako pleva, ktorú víchrica odnáša? (Jób 21, 1 - 18)
• Pod tlakom utrpenia môže sa z človeka stať mysliteľ. • Nemusí, ale môže. • Tak sa stalo s Jóbom: • trpiaci Jób si kladie veľmi závažné otázky o rozličných stránkach utrpenia. • Jeho príbeh je opísaný v prvých kapitolách knihy, • potom nasledujú dlhé rozhovory s priateľmi, dlhé úvahy o utrpení.
• Východiskom každého myšlienkového procesu je otázka, a tých nachádzame v Jóbovej knihe viac. • Niektoré otázky hraničia s výčitkami adresovanými Pánu Bohu. • Človek sa niekedy bojí položiť Pánu Bohu určité otázky, azda z podvedomého strachu, aby sa nerúhal. • V Jóbovej knihe vidíme inú cestu: vyslovené sú tu aj veľmi háklivé otázky. • Z nich sa potom môže odvíjať plodný myšlienkový proces.
• Náš text - 18 veršov - je podrobným rozvedením jednej jedinej otázky: • Ako to, že sa zlým vodí dobre? • Spomínajú sa konkrétne príklady ich blahobytu: • dosahujú vysoký vek, • sú bohatí, • majú vydarené potomstvo, • do ich života neprichádzajú tragické rany, • majú úspechy vo svojich podujatiach, • ich domy sú bezpečné, • často sa oddávajú veselým zábavám... • Ako to, že sa zlým vodí dobre?
• Táto otázka je aj sama osebe veľmi závažná. • Ak ju však vysloví človek, ktorý je pokladaný za spravodlivého, a na ktorého prišlo veľké utrpenie, ako je to v Jóbovom prípade, stáva sa táto otázka omnoho závažnejšou. • O Jóbovi sa na začiatku knihy výslovne hovorí, že bol bohabojný a spravodlivý, • a zámerom Jóbovej knihy je hovoriť o utrpení zbožného a spravodlivého človeka. • Podľa bežnej ľudskej logiky by životný údel jednotlivých ľudí mal priamočiaro zodpovedať ich spravodlivosti alebo nespravodlivosti: • dobrým by sa malo vodiť dobre, zlým by sa malo vodiť zle. • Trpiaci človek pozoruje život, život svoj a život druhých ľudí, a vidí, že život neprebieha podľa tejto schémy. • A hneď sa dostavujú aj otázky: • Ako to, Pane Bože, že dovolíš, aby sa dobrým vodilo zle a aby sa zlým vodilo dobre? • Jóbova kniha má pre mnohých veľký význam preto, že formuluje otázky, ktoré by sa mnohí ľudia neodvážili vysloviť.
• Trpiaci Jób formuluje otázku ešte radikálnejšie. • Všimol si, že mnohí z tých, ktorým sa vodí dobre, sú voči Pánu Bohu nielen nejako náhodne ľahostajní, ale že vedome a zámerne vylučujú Pána Boha zo svojho života. • Odmietajú poslušnosť, lebo si povedia, že ich Boh k poslušnosti i tak nemôže donútiť, že nie je na to dosť mocný. • Odmietajú modliť sa, lebo si povedia, že modlitba k Bohu im i tak nemôže priniesť úžitok. • Sú presvedčení, že len oni sami sú kováčmi svojho šťastia. • Vedome sa teda stavajú proti Pánu Bohu. • Nie je to len púhe zabudnutie, ale vedomý vzdor proti Nemu. • A týmto ľuďom sa vodí dobre! • To sa stáva pre Jóba a iných trpiacich, a vôbec premýšľajúcich ľudí, neznesiteľnou záhadou.
• Môžeme aj my zopakovať Jóbovu otázku? • Je naša skúsenosť taká istá? • Zdá sa, že do určitej miery áno. • Nie je to síce tak v absolútnej miere. • Neraz sme svedkami toho, že po pyšnom vzostupe prichádza pád, • sme svedkami toho, že do života aj tých, ktorí ignorujú mravné zásady, prichádza utrpenie. • Nevieme, ako by vyzerala štatistika, ktorá by sledovala otázku, koľkým vyslovene zlým sa vodí dobre. • Ale pri pohľade na určitý okruh ľudí v našom zornom poli môže aj v nás vzniknúť dojem, ktorý vznikol v Jóbovi.
• Konštatovanie, že nespravodlivým a bezbožným sa často vodí dobre, stavia človeka nielen pred záhadu, ale je to súčasne pokušiteľské konštatovanie a pokušiteľská otázka. • Veď ľahko môže vzniknúť ďalší myšlienkový krok, pri ktorom si človek kladie otázku: • Nemal by som aj ja skúsiť žiť vyslovene bezbožným a nespravodlivým životom, aby sa mi dobre vodilo? • Je možné, že sa našli a nájdu ľudia, ktorých takáto úvaha zvedie k odpadnutiu od poslušnosti Pánu Bohu. • Život beží naostro a môže viesť aj k tragickým odpadnutiam. • Toto pokušenie sa v Biblii aj priamo spomína, a to v 73. žalme, ktorý sa venuje tejto istej téme. • Autora žalmu trápila tá istá záhada ako Jóba, a v jednom štádiu uvažovania hovorí: • "Keby som si bol povedal: Podobne budem vyprávať, tak by som sa bol spreneveril rodu Tvojich detí." • Neurobil ten posledný krok, neodišiel od Pána Boha, ale táto myšlienka bola zreteľne v jeho zornom poli.
• Na jednej strane by teda táto myšlienka mohla viesť k tragickému odpadnutiu od Pána Boha. • Ale na druhej strane môže tento istý myšlienkový krok viesť k jasnejšiemu pohľadu na celý problém. • Lebo ak by sme sa dostali tak ďaleko, že by sme si položili tú pokušiteľskú otázku: Či by som sa aj ja nemal dať na cestu bezbožnosti a nespravodlivosti, aby som sa mal dobre?, • dostávame sa tým na križovatku, z ktorej jedna cesta vedie do hriešneho pádu, • ale druhá cesta vedie k otázke: A kam by ma to priviedlo, keby som sa dal na cestu bezbožnosti a nespravodlivosti? • To by som mal zo svojho života vyhodiť všetko to pekné, vlastne to najkrajšie, čo mi darovala viera v Boha? • To by som mal deformovať a zničiť všetko pekné, čo Duch Svätý vytvoril v mojej bytosti? • To by som mal dobrovoľne ísť na cestu, ktorá by ma priviedla k tomu, že by som sa stal troskou? • A to len kvôli tomu, aby som sa mal vo vonkajšom ohľade lepšie? • Práve do takéhoto uvažovania znejú nám Ježišove slová: • "Čo prospeje človeku, keby získal aj celý svet a duši by si uškodil?"
• Tá otázka, prečo sa zlým vodí dobre, je diktovaná rozličnými motívmi, okrem iného závisťou. • Ale závisť postupne mizne, keď si uvedomíme niektoré závažné skutočnosti. - • 1) I keď sa nám za určité obdobie zdá, že sa zlým vodí dobre, tak predsa neraz už v tomto živote ich zasiahnu osudové rany. • Médiá pravidelne referujú o takých udalostiach. - • 2) Ak si takíto ľudia svoje blaho vydobyli za cenu šliapania po mravných zásadách, ničia tým svoju podstatu, svoju vlastnú bytosť, a to je hrozná cena za vonkajší blahobyt. - • 3) I keby sa im za celý život vodilo dokonale dobre, Pán Boh si na nich počká, a na poslednom súde dopadnú tak žalostne ako ten boháč z podobenstva o boháčovi a Lazárovi. - • 4) I keby sa im po vonkajšej stránke vodilo dobre, ich skutočný, duchovný život je okyptený, plytký, a pokiaľ ide o trvalé hodnoty, bezobsažný. - • Tieto dôsledky by si bolo treba predstaviť čo najplastickejšie, a potom hľadať odpoveď na otázku: • Možno im za týchto okolností závidieť? • Neviem, čo by sme im mohli a mali závidieť. • Takíto ľudia sú duchovne krátkozrakí a obmedzení, • a kto im závidí, je sám duchovne krátkozraký a obmedzený. • Ale kto v plnom rozsahu používa duchovný zrak, ktorý mu dal Pán Boh k dispozícii, ten týmto ľuďom nebude závidieť.
• Nechceme povedať, že týmto poznaním sme našli odpoveď na otázku, ktorú máme cez celú túto kázeň pred očami. • Je niekoľko otázok v ľudskej existencii, na ktoré nemáme vyčerpávajúcu odpoveď, • a my sa musíme naučiť žiť aj s nezodpovedanými otázkami. • Nemáme odpoveď na otázku, ako je to, že Pán Boh dopustí, aby sa zlým a bezbožným dobre vodilo. • Ale máme praktickú odpoveď: Človeče, nemáš čo závidieť týmto ľuďom. • Ty zotrvaj verne pri svojom Bohu, i keby ťa viedol temným údolím, i keby si nerozumel, prečo ťa vedie toľkým utrpením.
• Utrpenie je ťažká škola. • Je to škola, v ktorej môže človek duchovne prepadnúť, • ale je tu aj druhá, skvelá možnosť: utrpenie sa môže stať školou, v ktorej môže človek duchovne rásť. • Kedykoľvek sa nachádzame v ťažkom utrpení, mali by sme prosiť Pána Boha a mali by sme sa aj sami všemožne usilovať o to, aby sme v utrpení a cez utrpenie čím viac duchovne získali. • Je mnoho ľudí, ktorí nám v tejto veci môžu slúžiť ako príklad, • pretože práve v utrpení duchovne veľmi podrástli. • Jób - kráčajúc cez utrpenie a zápasiac so spomenutými otázkami - získal mnoho. • I keď jeho životná škola bola veľmi ťažká, nakoniec sám konštatoval, že cez utrpenie bol privedený k omnoho hlbšiemu a pravdivejšiemu poznaniu Pána Boha, než aké mal predtým, pred svojím utrpením.
• Utrpenie Pána Ježiša Krista, veľmi ťažké utrpenie, ukazuje, že Pán Boh aj ťažké utrpenie môže obrátiť na dobrý cieľ. • V prípade utrpenia Ježiša Krista šlo o celkom jedinečnú záležitosť. • Ale v určitom zmysle to platí aj o našom utrpení. • Apoštol vyjadril toto poznanie priamo tézovite: • "Milujúcim Boha všetky veci slúžia na dobro", • alebo, podľa iného možného prekladu: "Boh pôsobí, aby tým, ktorí ho milujú, všetky veci slúžili na dobro". • Raz nám Pán Boh možno dá odpoveď na ťažké otázky, ktoré nás trápia. • Dovtedy sa s dôverou dieťaťa oddajme do jeho rúk.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
