2. pôstna nedeľa, Lukáš 9, 51 - 56
Keď sa približovali dni Jeho povýšenia, obrátil sa tvárou k Jeruzalemu, že pôjde tam. • A poslal pred sebou poslov. • Tí sa vydali na cestu a prišli do samaritánskej dediny, aby Mu pripravili (prístrešie). • Ale (tam) Ho neprijali, lebo tvárou bol obrátený k Jeruzalemu, aby šiel tam. • Keď to videli učeníci Jakub a Ján, opýtali sa: • Chceš, aby sme povedali: Nech zostúpi oheň z neba a zničí ich ako urobil Eliáš? • Ale On sa obrátil a pokarhal ich: Neviete, čieho ste ducha; • lebo Syn človeka neprišiel zatratiť ľudské duše, ale zachrániť. A odišli do inej dediny. (Lukáš 9, 51 - 56)
• Na pochopenie tohto príbehu si nám treba predstaviť mapu Palestíny, teda územia, v ktorom sa pohyboval a pôsobil Ježiš Kristus. • Jej severná časť sa volá Galilea so známym Galilejským alebo Genezaretským jazerom. • Južná časť sa nazýva Judea, v ktorej sú mestá Jeruzalem, Betlehem, Jericho a iné. • Medzi oboma týmito časťami ležala Samária. • Kto chcel ísť z Galiley do Júdey alebo opačným smerom, musel ísť cez Samáriu, ak si nezvolil dlhšiu a namáhavejšiu cestu cez údolie rieky Jordán. • Prechod cez Samáriu sa mohol stať pre Židov určitým problémom, lebo medzi Židmi a Samaritánmi bolo od stáročí napätie. • O vzniku a priebehu tohto napätia sa môžeme dozvedieť niečo zo Starej zmluvy, ale teraz nebudeme venovať tomu pozornosť, • lebo chceme sledovať obsah prečítaného príbehu a myšlienku, ktorá je ním vyjadrená. • Stačí nám vedieť, že Židom, ktorí prechádzali cez Samáriu, spôsobovali Samaritáni neraz nepríjemnosti a prekážky • alebo prejavovali aspoň neochotu poskytnúť pomoc. • Toto nám treba vedieť, aby sme lepšie pochopili zmysel prečítaného príbehu.
• Veľká časť Ježišovho pôsobenia sa odohrala na severe, v Galilei. • Okrem iných lokalít bolo okolie Galilejského jazera obľúbeným miestom jeho kázania. • Ale jeho životná cesta mala vyvrcholiť na juhu, v hlavnom židovskom meste, v Jeruzalema. • Prečítaný príbeh hovorí o tom, že sa Ježiš so svojimi učeníkmi uberá z Galiley do Jeruzalema. • Dnes sa dá vzdialenosť okolo sto kilometrov, ktorú im bolo treba prejsť, prekonať za krátky čas. • Ale v prvom storočí to trvalo niekoľko dní a cestou bolo treba niekde prenocovať. • V texte sme čítali, že samaritánska dedina, v ktorej sa učeníci snažili nájsť nocľah, im odmietla poskytnúť ubytovanie, a to práve preto, že šli do Jeruzalema.
• O chvíľu si všimneme reakciu učeníkov na toto odmietnutie a Ježišovu odpoveď na ich reakciu. • Ale predtým by sme sa chceli zamyslieť nad zmyslom Ježišovej cesty do Jeruzalema. • Hovoria o tom prvé slová textu: „Keď sa približovali dni Jeho povýšenia, obrátil sa tvárou k Jeruzalemu, že pôjde tam.“ • O akom „povýšení“ sa tu hovorí? • O „povýšení“ v dvojitom zmysle – je to dvojvýznamové slovo. • O „povýšení“ na kríž, o ukrižovaní, a o povýšení do nebeskej slávy, ktoré nastane po ukrižovaní a vzkriesení.
• Tu sa prejavuje niečo z Božích prekvapivých, paradoxných metód. • Cesta poníženia, bolesti, potupy, porážky sa stáva cestou, ktorá vedie ku vzkrieseniu a sláve • a zároveň cestou, ktorou Pán Boh daruje ľudskému pokoleniu oslobodenie od hriechu, daruje vykúpenie, ospravedlnenie, akceptovanie. • Apoštol Pavel si uvedomuje, aká prekvapivá a pre mnohých ľudí pohoršlivá cesta to je. • V Prvom liste Korintským napísal, že vtedajší helénsky vzdelaní ľudia to pokladali za bláznovstvo a vtedajší židovský svet za pohoršenie, škandál. • Touto prekvapivou, paradoxnou cestou kráča Pán Ježiš k vyvrcholeniu svojho životného diela na Golgote a cez Golgotu ku vzkrieseniu a osláveniu. • On vie, že to nebude ľahká cesta a na jednotlivých štádiách pašiového príbehu môžeme jasne sledovať, aká bolestná cesta to bola.
• Z tajomnej vety „priblížili sa dni jeho povýšenia“ cítiť, že táto cesta a jej cieľ boli vopred stanovené. • Ba že okrem toho bol stanovený aj čas, v ktorom sa to má stať. • Za touto vetou cítime pôsobenie a usmerňovanie najvyššieho Pána neba a zeme. • Takže táto cesta nemá na sebe nič náhodného. • Nejde o historickú náhodnú udalosť, ktorá sa mohla ale aj nemusela stať. • Tu cítime, že všetko bolo vopred určené, stanovené a že Ježiš aj pozná časový plán, ktorý stanovil jeho nebeský Otec.
• Ide o niečo, o čom učeníci v tejto chvíli nevedeli. • V evanjeliách nájdeme poznámku, že učeníci nerozumeli Ježišovým slová, keď hovoril o tom, že musí ísť do Jeruzalema, že musí trpieť, byť ponížený a ukrižovaný a že na tretí deň musí vstať z mŕtvych. • Až zo stanoviska Ježišovho vzkriesenia sa im pre mnohé veci otvárajú oči. • Aj táto veta: „približovali sa dni jeho povýšenia“ je napísaná zo stanoviska poznania toho, kde nakoniec vyústilo Ježišovo poníženie, utrpenie a smrť.
• Ježiš kráča do Jeruzalema síce v sprievode svojich učeníkov, ale fakticky je sám, keďže učeníci ho nechápu. • Sám bude aj v Getsemanskej záhrade, lebo učeníci pri jeho ťažkom modlitebnom zápase zaspia. • Sám bude, keď ho prídu zatknúť – vieme, že učeníci sa rozutekali. • Sám bude pred židovskou radou – ešte aj ten, ktorý sa odváži nasledovať ho, ho zaprie. • Sám bude pred Pilátom a Herodesom. • Sám bude na kríži, keď sa mu jeho nepriatelia budú vysmievať z jeho viery v nebeského Otca a z lásky, ktorú preukazoval ľuďom.
• A predsa nie je sám. • Poznáme jeho slová, ktoré povedal učeníkom: „Ajhľa, prichádza hodina a (už) prišla, že sa rozpŕchnete každý svojou stranou a mňa necháte samého. Ale nie som sám, lebo Otec je so mnou.“ • Pri všetkých krokoch na ceste utrpenia môžeme cítiť sprevádzanie a pomoc nebeského Otca. • Len tak si môžeme vysvetliť jeho pevnosť, priamočiarosť a to, že vo všetkých situáciách ostal sám sebou, že si za všetkých okolností zachoval svoju identitu.
• Ostáva sebou samým aj pri incidente, o ktorom hovorí náš text. • Samaritánska dedina odmieta poskytnúť Ježišovi a jeho učeníkom nocľah. • Učeníci sú tým veľmi rozhorčení. • Práve dvaja z kruhu troch Ježišových blízkych učeníkov, Zebedeovi synovia Jakub a Ján, prejavujú veľmi ohnivé rozhorčenie. • Chceli by zvolať na túto nepohostinnú dedinu oheň z neba – ako kedysi Eliáš vyprosil oheň z neba na obetné zvieratá, aby sa preukázala pravdivosť Hospodina oproti falošným pohanským božstvám. • Učeníci sú rozhorčení nepohostinnosťou samaritánskej dediny • a Ježiš je veľmi sklamaný svojimi blízkymi učeníkmi. • Vysvitá to z jeho slov: „Neviete, čieho ste ducha.“ • Obsah Ježišových slov si o chvíľu ešte všimneme. • Ale najprv by sme sa chceli vcítiť do myslí učeníkov.
• Čo viedlo učeníkov k takémuto ostrému stanovisku, k takej silnej túžbe po radikálnej pomste? • Dalo by sa to vysvetľovať aj tak, že sa ich veľmi dotklo odmietnutie ich Majstra Ježiša zo strany samaritánskej dediny. • Na prvý pohľad to naozaj môže vyzerať tak, akoby ich návrh bol aktom veľkej úcty k Ježišovi. • Ale z psychologického stanoviska je to zložitejšie. • Oni sami sa cítili urazení. • Odmietnutie ich Majstra, ich Vodcu Ježiša vnímali ako odmietnutie ich samých – a to nevedeli zniesť. • To sú práve tí dvaja, ktorí pri inej príležitosti hľadali u Ježiša protekciu v tom zmysle, aby v kráľovstve Božom mohli sedieť jeden po Ježišovej pravici, druhý po jeho ľavici. • Prezrádzajú sa, že myslia predovšetkým na seba aj pri slovách, ktoré môžu mať zdanie pobožnosti a oddanosti. • Do ich hodnotenia tejto udalosti sa primiešalo príliš mnoho ich vlastného egocentrizmu, sebastrednosti, narcizmu. • Pravdepodobne čakali pochvalu od Ježiša za to, že sa ho tak horlivo zastávajú. • Keby boli rátali s pokarhaním, radšej by neboli nič povedali. • Ani žiadosť o privilegované miesta ani otázka, či nemajú prosiť o oheň z neba, nevydáva o nich najpriaznivejšie svedectvo.
• Pre nás je tu príležitosť pýtať sa, ako my rozumieme Ježiša. • Musíme sa pýtať, či my do našej interpretácie Ježiša Krista neprimiešavame priveľa svojho egocentrizmu, sústredenosti na seba, • a či tým spôsobom nedeformujeme obraz Ježiša.
• Na pozadí odmietnutia zo strany samaritánskej dediny, • na pozadí túžby po pomste, ktorú vyjadrili učeníci, • vysoko vyniká veľkosť, múdrosť, tvorivá orientácia Ježišova. • Namiesto očakávanej pochvaly pokarhal učeníkov a povedal im, že nevedia čieho sú ducha. • Inými slovami im dal najavo, že nepochopili jeho skutočné zámery. • Napriek tomu, že s ním tak dlho chodili, nespoznali zatiaľ jasne, že spoločným menovateľom všetkého čo hovoril, robil, ako sa správal, ako reagoval, že spoločným menovateľom toho všetkého bolo zachraňovanie a zachovanie života. • Ježišova odpoveď, hoci celkom krátka, je pre učeníkov jedna dôležitá lekcia v rámci ich výchovy, školenia.
• „Syn človeka neprišiel zatratiť ľudské duše, ale zachrániť.“ • Neprišiel na túto zem konať dielo deštrukcie, ničenia, ale dielo záchrany. • Všetko, čo hovoril a čo robil, je orientované jednoznačne tvorivým smerom. • Jeho slová smerujú k životu, • jeho uzdravovania smerujú k záchrane života, • jeho starostlivosť o hriešnikov, ktorí si pokazili život, smeruje k ich celkovému duchovnému uzdraveniu, • jeho vykupiteľská smrť smeruje k odstráneniu smrteľných následkov hriechu, • jeho vzkriesenie je veľkolepé víťazstvo života nad smrťou. • A teraz naraz by mal vyjsť v ústrety učeníkom, ktorí sú urazení a žiadajú oheň na nepohostinnú dedinu? • Na to by Ježiša nikdy nedostali. • Ako vždy, on aj teraz ostáva verný sám sebe, svojmu poslaniu, svojim zásadám.
• Ježiš má trpezlivosť so samaritánskou dedinou. • Vie, že pomstou by sa týmto ľuďom nijako nepomohlo. • Pomohlo by sa jedine zranenému egocentrizmu učeníkov. • Lenže Ježiš neprišiel slúžiť ľudskému egocentrizmu, ale prišiel, aby ľudí od neho oslobodzoval. • V Skutkoch apoštolov sa dočítame, že niekoľko rokov po tejto udalosti sa misijné pôsobenie cirkvi dostalo aj do Samárie. • Možno aj do tej dediny, ktorá odmietla Ježiša. • Možno si spomenuli, ako sa zachovali vtedy, keď Ježiš potreboval ich pomoc. • A možno ich to bodlo v srdci a oni sa cez pokánie dostali k tomu, že Ježišovi dali miesto vo svojich srdciach, hoci mu pred pár rokmi neposkytli miesto vo svojich domoch. • Ježiš ráta s touto budúcnosťou, preto sa nijako nepomstí. • Ježiš je vôbec orientovaný na budúcnosť – celkom iným spôsobom ako jeho učeníci. • Oni sa tejto orientácii musia ešte len učiť – a my s nimi.
• Obdivujeme Ježišovu trpezlivosť s učeníkmi. • Nevyhodil ich zo svojej školy ani po takejto hrubej chybe. • Vďaka tejto jeho trpezlivosti títo učeníci postupne, krok za krokom, hoci neraz len veľmi pomaly, rástli. • Rozhodujúcim krokom v tejto škole bolo Ježišovo ukrižovanie a vzkriesenie. • Pod vplyvom týchto udalostí pochopili učeníci mnoho vecí v celkom novom svetle. • Aj my sme v Ježišovej škole. • Aj s nami má Ježiš dosť trápenia, ale súčasne veľmi mnoho trpezlivosti. • Nevyhadzuje nás zo svojej školy, hoci robíme chyby, aj hrubé chyby. • Ale tú istú hrubú chybu by sme nikdy nemali urobiť dvakrát. • Cez tento pôstny a veľkonočný čas by sme mali podstatne podrásť a zmúdrieť. • Aj poučenie a varovanie z prečítaného textu by nám malo v tom pomôcť.
Amen
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
