V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

3. pôstna nedeľa, Druhý list Korintským 1, 3 - 11

Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh každého potešenia, • ktorý nás potešuje v každom našom súžení, • aby sme potešením, ktorým nás potešuje Boh, mohli potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení. • Veď ako sa množia naše utrpenia pre Krista, tak sa rozmnožuje aj naše potešenie skrze Krista; • či sme totiž súžení (súžení sme) na vaše potešenie a spasenie, • či sa nám dostáva útechy, (aj to) je na vaše potešenie, • ktoré pôsobí, že trpezlivo znášate tie isté utrpenia, aké aj my znášame. • A naša nádej pre vás je pevná, lebo vieme, že ako máte účasť v utrpeniach, tak aj v potešení. • Nechceme totiž, bratia, aby ste nevedeli o našom súžení, ktoré nás postihlo v Ázii, • že sme nad mieru, nad (svoju) silu boli preťažení, takže sme si zúfali aj nad životom. • Veď my sami sme už vypovedali nad sebou výrok smrti, aby sme nedúfali v samých seba, ale v Boha, ktorý kriesi mŕtvych. • On nás z takej smrti vytrhol a vytŕha, a dúfame v Neho, že nás ešte aj bude zachraňovať, • keď aj vy pomáhate modlitbou za nás, • aby za milosť, ktorej sa nám na príhovor mnohých dostáva, mnohí za nás ďakovali. (Druhý list Korintským 1, 3 - 11)

• V tomto prečítanom odseku sa slová „potešenie“, „potešovať“ objavuje desaťkrát. • Takéto silné zdôrazňovanie potešovania je zrejme reakciou na veľké utrpenie • alebo na množstvo jednotlivých udalostí, ktoré spôsobovali utrpenie. • Apoštol naznačuje, že má na mysli utrpenie, do ktorého sa dostával on sám, • ako aj utrpenie, ktoré postihovalo jeho čitateľov, • teda v tomto prípade kresťanov v korintskom cirkevnom zbore. • Myslel, pravdaže, aj na utrpenie všetkých ostatných kresťanov. • My môžeme pri týchto slovách myslieť aj na utrpenie, do ktorého sa dostávame my sami a naši blízki ľudia. • Ale musíme mať na mysli aj utrpenie ostatných ľudí, aj neznámych, aj ľudí, ktorí bývajú ďaleko od nás. • Nech trpí ktokoľvek a kdekoľvek, nemalo by nám to byť ľahostajné, • veď ide o utrpenie človeka, utrpenie takej iste bytosti, ako sme my.
• Pavel tu spomína svoje utrpenie, ktoré ho postihlo v Ázii, rozumie sa v Malej Ázii, na území dnešného Turecka. • Možno myslí na vzburu v Efeze, o ktorej čítame v 19. kapitole Skutkov apoštolov, keď bol vážne ohrozený jeho život. • Ale má na mysli aj udalosti z prvej misijnej cesty, ktoré sa odohrali v meste Lystra, kde ho rozvášnené davy kameňovali a takmer usmrtili. • Na druhej misijnej ceste vo Filipách do krvi zbili aj jeho aj jeho spolupracovníka a neošetrených ich uvrhli do väzenia. • Treba myslieť aj na mnohé ďalšie príkoria, o ktorých sa dočítame v Skutkoch apoštolov • a v zoznamoch protivenstiev, ktoré apoštol uvádza vo svojich listoch.
• Utrpenie, ktoré postihlo ľudí v Korinte, nespomína v konkrétnostiach, ale tie si jeho čitatelia mohli ľahko uvedomiť. • Rovnako my môžeme myslieť na rozličné druhy utrpenia, ktoré postihujú nás, ktoré postihujú druhých ľudí. • Každý by vedel vymenovať dlhý zoznam takýchto bolestí, nepríjemností, utrpenia.
• Apoštol má na mysli aj utrpenie všeobecného rázu, • ale osobitným spôsobom myslí na utrpenie a protivenstvá, ktoré zasahujú veriaceho človeka pre jeho vieru v Pána Boha, pre jeho oddanosť Ježišovi Kristovi. • Pán Ježiš predpovedal svojim nasledovníkom, že ich stihne takéto utrpenie, že majú s tým rátať. • Táto myšlienka sa ako živá a pôsobiaca objavuje nielen v evanjeliách, • ale aj v Skutkoch apoštolov, v apoštolských listoch, aj Pavlových aj v ostatných listoch, a rovnako aj v poslednej knihe Novej zmluvy, v Zjavení Jána. • Znova a znova sa zdôrazňuje: V takomto utrpení netreba vidieť nič zvláštneho, lebo ide o niečo, čo súvisí s postavením kresťana vo svete. • Mnohí z tých totiž, ktorí neveria v Pána Boha a v Ježiša Krista, budú nenávidieť aj tých, ktorí sa k tejto viere nielen priznávajú, ale v súlade s ňou aj žijú. • Z takej nenávisti vyrastajú aj nepriateľské postoje a činy, aké poznáme z dávnej i nedávnej minulosti, • a aké sa na mnohých miestach objavujú aj dnes.
• Ako sa s utrpením vyrovnať? • Pokiaľ ide o utrpenie pre vieru v Boha a v Ježiša Krista, • treba pri tejto viere verne zotrvať a byť ochotný vziať na seba aj nepríjemnosti, ktoré sú s tým spojené. • Problém tohto utrpenia sa určite nemá riešiť tým, že od tejto very odstúpime, aby sme sa zbavili utrpenia, ktoré je s ňou spojené. • Preto sa v Novej zmluve stretáme s výzvou: „Buď verný až do smrti, a dám ti veniec života“ • a s uistením: „Kto vytrvá až do konca, bude spasený.“
• Pokiaľ ide o utrpenie iného rázu, ktoré ľudí postihuje nezávisle od toho, či veria v Boha alebo neveria, • tam je správne, legitímne, že sa usilujeme robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme toto utrpenie zmiernili, alebo, ak sa dá, aj odstránili. • Sám Pán Ježiš pomáhal svojimi uzdravujúcimi zásahmi odstraňovať toto utrpenie. • Ale skúsenosť ukazuje, že i keď urobíme všetko, čo je v našich silách, tak predsa veľká, neraz veľmi veľká časť utrpenia zostáva ako bremeno, ktoré musíme znášať. • Vtedy je aktuálnou otázka, ako vo svojich myšlienkach a citoch toto utrpenie zvládnuť.
• Existujú rozličné reakcie, ktorými ľudia odpovedajú na bremeno utrpenia, ktoré sa už nedarí odstrániť. • Tieto reakcie sa obyčajne začínajú otázkami tohto typu: • Prečo? • Prečo sa mi to stalo? • Prečo sa to stalo práve mne? • Čím som si to zaslúžil? • Je Boh naozaj spravodlivý a dobrý, keď dopúšťa, aby sa toto dialo? • Aj v Jóbovej knihe aj v Knihe žalmov nájdeme na mnohých miestach formulované takéto otázky. • Sú to otázky, na ktoré spravidla nenachádzame hneď odpoveď, hoci by sme veľmi chceli. • Niekedy takéto otázky prerastú až do hnevu na Pána Boha alebo k rozchodu s vierou v neho. • Inokedy človek pod bremenom utrpenia upadne do rezignácie, keď prestane hľadať nejaké spôsoby úľavy alebo riešenia svojich ťažkostí. • Takéto vnútorné postoje sú pochopiteľné, • a nikto, kto neprešiel cez ťažké utrpenie by trpiacich pre takéto postoje nemal prenáhlene odsudzovať. • Takéto vnútorné postoje sú pochopiteľné, ale nemali by trvať príliš dlho.
• Ich alternatívou je prijať potešenie od Boha ktorý je v našom texte označený ako „Otec milosrdenstva a Boh každého potešenia“. • S potešovaním sú však spojené určité problémy. • Na povrchné, plytké potešujúce frázy alebo aj na biblické citáty sú trpiaci ľudia často alergickí, najmä keď vidia, že ten, kto im ich hovorí, sa ani len nesnaží skutočne ich pochopiť. • Alebo trpiaci môžu na potešovanie odvetiť: Potrebujem nie potešovanie, potrebujem pomoc.
• Ale i keď dokážeme takéto reagovanie pochopiť, • to nás ešte neoprávňuje ignorovať alebo škrtnúť slová o potešovaní, ktoré sme z Druhého listu Korintským prečítali ako kázňový text. • Napísal ich totiž nie niekto, kto nemá skúsenosti s utrpením, • ale napísal ich človek, ktorý sa prakticky stále nachádzal pod bremenom starostí, protivenstiev, utrpenia – z ktorého sme si niečo pred chvíľou pripomenuli. • Prečítané slová boli napísané na základe vlastných osobných skúsenosti s potešovaním, ktoré mal jeden konkrétny človek – apoštol Pavel. • Preto si tieto slová zaslúžia našu pozornosť.
• Pôvodným, originálnym zdrojom potešovania je Pán Boh. • Vidno to z úvodných slov prečítaného textu: • „Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh každého potešenia, ktorý nás potešuje v každom našom súžení,“ • Aj z týchto slov aj z ich pokračovania vyplýva, že apoštol zažil a prijal vo svojom trápení potešovanie od Pána Boha, a že mu toto potešovanie pomohlo niesť bremeno utrpenia. • Vyjadruje to nie chladným konštatovaním, ale chválorečením. • Apoštol dobrorečí Pánu Bohu za potešenie, ktoré od neho prijal. • Dobrorečí sa za to, čo nám skutočne pomohlo.
• V čom spočívalo, ako sa prejavilo toto potešenie? • Bola to jednak faktická Božie pomoc, záchrana v situácii ohrozenia života, keď si apoštol myslel, že sa už blíži jeho koniec. • Božie potešenie vo forme faktickej pomoci, záchrany, riešenia problému zažil apoštol viackrát vo svojej misijnej činnosti. • Keď spätne pozerá na tieto udalosti, neostáva mu nič iné len si pomyslieť a uistiť sa, že Pán Boh, Pán Ježiš Kristus drží nad ním ochrannú ruku. • Toto je celkom viditeľné, hmatateľné potešenie. • Táto istota je veľkým potešením aj vtedy, keď Boh zasiahne so svojou pomocou a záchranou, • ale veľkým potešením je aj vtedy, keď nastanú doby Božieho mlčania, • lebo tieto skúsenosti budujú v človeku istotu, že ho Pán Boh za všetkých okolností mocne drží vo svojich rukách.
• Možno aj my vo svojom živote a v živote našich blízkych a priateľov nájdeme situácie, v ktorých nám celkom nečakane prišla pomoc a záchrana. • To všetko sú svetlé body v našom osobnom životnom príbehu, • svetlé body najmä vtedy, ak ich odvodzujeme od Božej lásky a starostlivosti. • Na prijaté dobro sa ľahko zabúda, • ale to je nielen prejav nevďačnosti, ale aj veľké ochudobnenie obdarovaného, teda nás samých. • Poznať takéto Božie zachraňujúce zásahy vo svojom živote, • častejšie sa k nim s vďakou a dobrorečením vracať • – to znamená budovať si vo svojom srdci pôdu na prijímanie Božieho potešenia aj vtedy, keď Pán Boh nezasahuje tak, ako by sme si to želali.
• Grécky biblický originál slova „potešovať“ znie: „parakalein“. • Pôvodný význam slova „parakalein“ je „privolávať“, „zavolať“ niekomu niečo, upozorniť ho na niečo. • Človeka možno upozorniť na najrozličnejšie veci. • Trpiaceho možno upozorniť na veci, ktoré si sám nepripomenie, ktoré však vo svojej situácii veľmi potrebuje. • Okrem spomenutej veci, že Pán Boh môže do utrpenia človeka aktívne zasiahnuť, • možno a treba človeku privolať, upozorniť ho na nasledovné skutočnosti: • Aj vo svojom utrpení si v Božích rukách, z ktorých ťa ani tvoje utrpenie nevytrhne. • „Nie sú rovné utrpenia tejto doby sláve, ktorá sa má zjaviť na nás.“ • Od Božej lásky v Ježišovi Kristovi nás nemôže odlúčiť ani utrpenie, ani smrť. • „Boh všetkej milosti, ktorý vás povolal v Kristovi do svojej večnej slávy, keď trochu potrpíte, vás zdokonalí, utvrdí, upevní a postaví na stály základ!“ • „Milujúcim Boha všetky veci slúžia na dobro.“ • „Nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale dušu nemôžu zabiť.“ • Dalo by uviesť mnoho ďalších uistení.
• Je pravda, že úľava nemusí prísť v každom prípade v rámci tohto časného života. • Ale kto s večnosťou ráta ako s realitou, pre toho sa tieto zasľúbenia, ktoré sú formou potešenia, stávajú vysokou reálnou hodnotou. • Apoštol dokázal vyrovnane znášať svoje utrpenia práve na základe týchto potešujúcich slov. • Kto dokáže tieto a mnohé ďalšie potešujúce slová z Písma svätého prijať, • pre toho už potešovanie nebude prázdnymi frázami, ale účinnou pomocou.
• Spomedzi ďalších myšlienok nášho textu uvedieme ešte aspoň jednu dôležitú. • Koho Pán Boh skutočne potešil, • kto prijal cez Božie slovo a modlitbu alebo prostredníctvom druhého človeka účinné potešenie pre seba, • ten sa stáva schopný a súčasne povinný potešovať iných trpiacich ľudí. • Hodnoty, ktoré nám Pán Boh dáva, dáva nám preto, aby sme ich odovzdávali ďalej, • aby sa ony šírili od človeka k človeku – taká je Božia metóda. • Vždy, keď sa usilujeme potešiť trpiaceho človeka, posilňuje sa naša vlastná istota, že sme neprestajne v Božích rukách, • a tak sa preventívne pripravujeme pre ďalšie situácie, v ktorých možno budeme my sami potrebovať potešenie. • Múdry je Pán Boh vo svojom výchovnom pôsobení. • Volá nás k sebe, aby sme sa stali vnímavými žiakmi jeho múdrej výchovy.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.