Kvetná nedeľa, List Filipským 2, 1 - 8
Ak je teda nejaké napomenutie v Kristovi, • ak je nejaké povzbudenie lásky, • ak je nejaké spoločenstvo Ducha, • ak je nejaký súcit a milosrdenstvo, • naplňte moju radosť: • zmýšľajte rovnako, • majte rovnakú lásku, • buďte jedna duša a jedna myseľ, • nič nerobte z hašterivosti a márnej ctižiadosti, • ale radšej v pokore iných pokladajte za hodnotnejších než seba, • a nehľadajte každý len svoj prospech, ale aj prospech iných. • Tak zmýšľajte medzi sebou, ako aj Ježiš Kristus, • ktorý mal podobu Božiu • a svoju rovnosť s Bohom nepokladal za lúpež, • ale vzdal sa hodnosti, • vzal na seba podobu služobníka, • podobný sa stal ľuďom, • a keď sa zjavil ako človek, • ponížil sa • a bol poslušný do smrti, • a to až do smrti na kríži. (List Filipským 2, 1 - 8)
• Pán Ježiš je náš Spasiteľ a náš Pán. • Je náš Spasiteľ, lebo nás svojím vykupiteľským dielom, obetnou smrťou a vzkriesením, zachránil z tragédie hriechu, do ktorej sme sa dostali vlastnou vinou, • a túto záchranu ponúka i dnes každému, kto je ochotný dať sa vierou vtiahnuť do silového poľa jeho pôsobnosti. • On je náš Pán, lebo si nás vykúpil pre seba, aby sme boli jeho vlastní. • On je a v každom prípade má byť našou najvyššou autoritou. • Toto treba mať na mysli pri každej zmienke, myšlienke, počutí jeho mena.
• S týmto jeho najvyšším postavením v našom živote súvisí ďalšia dôležitá vec: • On je súčasne naším najvyšším vzorom, podľa ktorého sa máme riadiť v celom svojom živote. • Keď svojim učeníkom povedal, že ho majú nasledovať, a keď nám hovorí, aby sme ho nasledovali, • myslí aj na to, že si máme všímať spôsob jeho života • a usilovať sa čím viac z jeho spôsobov, zásad, metód vniesť do svojich vlastných životov. • V evanjeliách je zapísaná jeho priama výzva, aby sme sa učili od neho: • „Učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše.“
• On chce byť teda aj naším Učiteľom, najvyšším učiteľom života. • Keď sa v evanjeliách stretneme s označením Ježiša slovom „Majster“, znamená to vlastne: „Učiteľ“. • Jeho slová a jeho život – to je to, z čoho sa máme učiť žiť, čo máme poznávať a potom uplatňovať vo svojom živote. • Táto myšlienka – Ježiš je aj naším učiteľom -- neostala obmedzená na evanjeliá, ale s plnou vážnosťou je vyslovená na rozličných miestach apoštolských listov. • Aj v prečítanom texte z listu Filipským je život Pána Ježiša Krista predložený ako vzor na nasledovanie. • Jasne je to vyjadrené slovami: „Tak zmýšľajte medzi sebou, ako aj Ježiš Kristus.“
• Všimnime si dobre, na ktoré slovo sa tu kladie dôraz: „Tak zmýšľajte...“ • Tu sa prízvukuje, že od Pána Ježiša sa treba učiť okrem iného a predovšetkým správne myslieť. • Nestačí si povedať, že budeme mechanicky napodobňovať jeho správanie. • Povrchné napodobňovanie to nie je to, čomu nás chce Pán Ježiš svojím príkladom naučiť. • Od neho sa máme učiť predovšetkým správne myslieť, aby potom zo správneho myslenia vyrástlo aj správne konanie, správne činy. • Pán Ježiš veľmi zdôrazňoval dôležitosť srdca, myslenia, cítenia, • Veľmi pekne to vidno v blahoslavenstve: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia.“ • A tak ten, kto ho chce nasledovať, musí ho začať nasledovať v tejto kľúčovej oblasti.
• Prístup k jeho myšlienkam máme predovšetkým v jeho zvesti, v jeho kázňach, podobenstvách, v jeho krátkych výrokoch i dlhších úvahách, ako aj v jeho rozhovoroch. • Ak sa chceme naučiť myslieť podľa Ježišovho vzoru, treba sa nám čím dôkladnejšie oboznámiť so všetkými jeho slovami, ktoré nájdeme v evanjeliách. • Čítať a študovať evanjeliá, čím dôkladnejšie sa s nimi oboznamovať -- • to pre kresťana nie je luxus, nie je to niečo nadštandardné, • ale je to základná požiadavka, základný predpoklad normálneho kresťanského života.
• Okrem toho si treba všímať jeho praktické správanie, postoje, činy, reagovanie na jednotlivé situácie. • Potom nie je také ťažké vystopovať, aké myšlienky a zásady boli koreňom jeho praktických postojov a činov. • V prečítanom krátkom odseku je pekný príklad toho, ako treba objavovať vnútorné korene určitej navonok viditeľnej udalosti.
• Nejde o nejakú okrajovú udalosť z Ježišovho života, • ale o to, čo je najdôležitejšie, čo zahŕňa celý jeho život. • Prišiel z večnosti do tohto sveta, • vzdal sa na čas svojho pobytu medzi nami svojho božského postavenia, • narodil sa ako človek, • podrobil sa podmienkam ľudskej existencie, • neutiekol pred utrpením a smrťou, • vzal na seba potupnú smrť na kríži. • To je príbeh jeho života, ktorý môže pozorovateľ sledovať zvonku.
• Ale čo je za týmto vonkajším príbehom? • Z akých vnútorných koreňov vyrástol? • Veď to, čo sa v jeho živote odohralo, neodohralo sa bez jeho súhlasu. • Aké zmýšľanie sa nachádza v pozadí toho všetkého? • Bol vo večnom svete, bol rovný Bohu. • Prečo opustil toto jedinečné postavenie a vstúpil do ťažkých podmienok ľudskej existencie? • Prečo so súhlasom prijal aj to najťažšie vyvrcholenie cesty, ktorú mu určil nebeský Otec? • Bol k tomu donútený? • Alebo to urobil dobrovoľne? • To sú vážne otázky, veď kto sa dobrovoľne vzdá jedinečného postavenia a vynikajúcich podmienok? • Náš text zdôrazňuje, že to urobil dobrovoľne, s plným osobným súhlasom. • On sám to zdôrazňuje v slovách, ktoré čítame v Evanjeliu podľa Jána: • „Otec ma preto miluje, že dávam svoj život, aby som si ho zase vzal. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zase si ho vziať. Také poverenie som dostal od svojho Otca.“ • Urobil to vo vedomej poslušnosti voči svojmu nebeskému Otcovi. • Urobil to z veľkej lásky k nám, ľuďom. • Najmä v Evanjeliu podľa Jána – ale nielen tam – sa hovorí o týchto tajomných otázkach, tajomných pohnútkach.
• Pojmy ako dobrovoľné vzdanie sa niečoho, poslušnosť, láska poznáme aj zo vzťahov medzi ľuďmi. • Ale u Pána Ježiša sú tieto postoje také čisté, a sú vystupňované na takú vysokú mieru, že by sme ich obdobu medzi ľuďmi márne hľadali. • Vzdal sa toho, čoho sa nik z ľudí nemôže vzdať, lebo to nemá – svojho božského postavenia vo večnosti. • Bol dobrovoľne, vedome poslušný do takej vrcholnej miery, že obdobu toho u ľudí nenájdeme. • Miloval ľudí takou čistou a mocnou láskou, že to vyniká vysoko nad všetko, čo sa medzi ľuďmi označuje ako láska. • Tento jedinečný vnútorný postoj je myšlienkovým pozadím Ježišovho vonkajšieho životného príbehu, • a to aj tých, a najmä tých udalostí, ktoré si pripomíname teraz, vo vrcholiacom pôstnom období. • Pri sledovaní pašií v kostole, pri súkromnom čítaní jednotlivých biblických odsekov o Pánovom utrpení by sme sa vždy mali zahĺbiť aj do tohto jeho myšlienkového pozadia. • Uvedomili by sme si, že sme ešte ďaleko od plného pochopenia jeho veľkej obete • a zatúžili by sme aspoň o niekoľko krokov sa priblížiť k plnšiemu pochopeniu toho všetkého.
• Vraciame sa k myšlienke, s ktorou sme začali. Pán Ježiš je náš vzor, ktorý máme nasledovať, • a to nielen vo vonkajšom správaní, ale predovšetkým vo vnútornom myslení. • Aj to zmýšľanie, o ktorom sme práve hovorili a ktoré je obsahom prečítaného textu, má sa stať vzorom a normou nášho zmýšľania. • Tak sa začína text: „Tak zmýšľajte medzi sebou ako aj Ježiš Kristus.“
• Náš text sa skladá z dvoch častí. • Prvé verše obsahujú napomenutie k svornosti, pokoju, peknému vzájomnému životu v cirkevnom zbore, • a varujú pred svárlivosťou, hádkami, napätiami, hnevom. • Cirkevný zbor vo Filipách bol Pavlovi mimoriadne blízky, spájali ho s ním veľmi srdečné vzťahy. • Zbor žil pekným životom, • ale z tohto listu sa dá vycítiť, že aj v ňom sa vyskytli určité napätia medzi jednotlivými členmi, ako to býva veľmi často. • Pavel, ktorý sa momentálne nachádza vo väzení, im chce pomôcť prekonať tieto napätia. • A práve tým ľuďom, ktorým sa zdá, že im je veľmi ťažko pomeriť sa a nažívať v pokoji a ohľaduplnosti, • adresuje slová o zmýšľaní a konaní Pána Ježiša.
• Ježišov príklad – to je tá druhá časť nášho textu. • Pavel chce týmto ľuďom povedať: Pozrite, čoho všetkého sa Kristus vzdal, • aký On bol poslušný nebeskému Otcovi, • ako veľmi On miloval ľudí. • A porovnajte svoje vlastné zmýšľanie s jeho zmýšľaním, porovnajte svoj postoj s jeho postojom. • Dokážete sa pohádať a vyvolávať napätia neraz pre maličkosti, pre čisto osobné malicherné veci. • Či vás pohľad na Krista, ktorý pre vás toľko obetoval, nemusí zahanbiť? • Či by ste vy nemohli obetovať niečo zo svojho sebectva, zo svojho egocentrizmu? • Či by ste nemohli niečo aj strpieť v záujme jednoty a svornosti cirkevného zboru?
• Naraz cítime, že tieto slová sú aj nám veľmi blízke. • Lebo blízke, neraz bolestne blízke sú nám problémy, ktoré musel Pavel riešiť v cirkevnom zbore vo Filipách. • Poznáme také problémy v našich cirkevných zboroch, aj v našom cirkevnom zbore. • Poznáme také problémy v našich rodinách. • Porozmýšľajme v tejto chvíli o problémoch tohto typu, ktoré sú pre nás, pre mňa, pre teba, aktuálne. • Bežnými metódami ich nevyriešime. • Veď poznáme tie donekonečna sa opakujúce slová: Ja mám pravdu, on ma urazil, on je na vine atď.
• Ale do tohto nášho začarovaného kruhu, v ktorom sa krútime na jednom mieste, nám hovorí Božie slovo: • Človeče, a čo keby si tak pozrel na zmýšľanie a správanie Pána Ježiša? • Či sa necítiš zahanbený? • Či ti pri pohľade na neho nenapadne naraz, čo by si mohol urobiť v záujme svornosti, pokoja, súladu? • Ak nám to už v tejto chvíli napadlo, • alebo ak nám to pri ďalšom súkromnom uvažovaní o tomto texte napadne, • mali by sme to čím skôr aj v tých našich vzťahoch s druhými uplatniť. • Aj s rizikom, že budeme odmietnutí, ak podáme ruku na zmierenie. • Ale pravdepodobne nebudeme odmietnutí. • Tu sa pre každého z nás otvára široké pole úvah o tom, ako by prečítaný text mohol zasiahnuť do nášho života.
• Keď vyskúšame niečo z Kristovho zmýšľania a správania, zistíme pozoruhodnú vec: • že po takejto skúsenosti začneme omnoho lepšie chápať Pána Ježiša. • Skutočné pochopenie je totiž možné len na základe vlastnej skúsenosti, vlastného vyskúšania. • Ak o slovách a správaní Pána Ježiša uvažujeme iba teoreticky, budeme možno z tohto tajomstva niečo tušiť, ale od plného pochopenia sme ešte ďaleko. • Ale ak jednotlivé veci začneme uplatňovať v praktickom živote, začneme ich omnoho plnšie chápať. • Sám Pán Ježiš poukázal na túto cestu vedúcu k hlbokému pochopeniu jeho učenia. • V Evanjeliu podľa Jána čítame tieto jeho slová: • „Moje učenie nie je moje, ale Toho, ktorý ma poslal. • Keď niekto chce plniť Jeho vôľu, rozozná to učenie, či je z Boha, alebo či sám od seba hovorím.“ • Táto metóda má všeobecnú platnosť. • Vzťahuje sa predovšetkým na slová Pána Ježiša, • ale platí aj o Božom slove, s ktorým sa stretávame v ostatných častiach Biblie. • Platí aj o texte, ktorý sme čítali. • Ak chceme v plnom zmysle pochopiť jeho pravdivosť, musíme ho vyskúšať vo svojom vlastnom živote. • Táto cesta je pre každého z nás otvorená.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
