5. pôstna nedeľa, Ján 13, 12 - 17. 34 - 35
Keď im umyl nohy a obliekol si rúcho a znovu si sadol, riekol im: Či viete, čo som vám učinil? • Vy ma nazývate Majstrom a Pánom, a dobre hovoríte, lebo tým som. • Keď teda ja, Pán a Majster, umyl som vám nohy, aj vy ste povinní navzájom si umývať nohy; • dal som vám totiž príklad, aby ste aj vy činili tak, ako som vám ja učinil. • Veru, veru, hovorím vám: Nie je sluha väčší ako jeho pán, ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal. • Keď to viete, blahoslavení ste, ak podľa toho aj konáte. • ........... • Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa vzájomne milovali; ako som vás ja miloval, aby ste sa aj vy vzájomne milovali. • Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať. (Ján 13, 12 - 17. 34 - 35)
• Pri poslednej večeri umýval Pán Ježiš učeníkom nohy. • Pri každom čítaní pašií sa s týmto príbehom stretávame vždy znova. • Tak sme si naň zvykli, že nám pripadá ako niečo celkom samozrejmé. • V skutočnosti je to niečo veľmi prekvapivé a vzrušujúce. • Treba sa nám usilovať pochopiť posolstvo tohto príbehu. • Keby sa posolstvo tohto príbehu bolo týkalo iba vtedajších Ježišových učeníkov, nebolo by treba, aby sme ho poznali. • Ale tým, že je zapísaný v evanjeliu, je dané najavo, že má čo povedať aj nám.
• S podobnou metódou posolstva, akú tu použil Pán Ježiš, sa stretávame už u starozmluvných prorokov. • Tí viackrát dostali príkaz od Hospodina, aby podobným názorným spôsobom povedali izraelskému národu, čo im odkazuje Hospodin. • Dôvod tejto metódy je jasný: • Čo je vyjadrené takýmto názorným spôsobom, to pôsobí na človeka omnoho bezprostrednejšie, vniká omnoho hlbšie do duše, zakotvuje sa omnoho trvácejšie a pevnejšie v pamäti. • Na slová zabúda človek rýchlejšie ako na obrazy. • Preto aj proroci aj Pán Ježiš používali na vyjadrenie svojej zvesti podobenstvá, a preto používali aj takéto názorné vyjadrovanie.
• Takéto názorné vyjadrenie má viac obsahových bodov. • Niektoré z tých, ktoré sú obsahom Ježišovho umývania nôh učeníkov, by sme si chceli uvedomiť, prežiť, osvojiť si. • Po prvé v tomto umývaní nôh vidíme mocne vyjadrené posolstvo o tom, ako veľmi nás Pán Boh miluje. • Keď človek, najmä tam, v horúcom Oriente, kráčal dlhšie po prašných cestách a potom vstúpil do domu, bolo mu treba umyť nohy, aby sa očistili a osviežili. • Kde mali otroka alebo otrokov, robil túto službu obyčajne otrok. • Toto všetko bolo v mysliach učeníkov, keď ich Ježiš prekvapil tým, že po večeri si zložil vrchný odev, opásal si zásteru, nalial vody do umývadla a začal im umývať nohy. • Môžeme len tušiť, s akým prekvapením pozerali jeden po druhom. • Niečo z toho prekvapenia a láskavého protestu sa prejavuje v Petrových slovách: „Pane, ty mi umývaš nohy? ... Pane, nikdy mi nebudeš umývať nohy!“ • Keď ho Ježiš presvedčí, že je to potrebné, Peter hovorí: „Pane, nielen nohy, ale aj ruky a hlavu mi umy.“ • Je možné, že tým chcel zmierniť ponižujúcu službu, ktorú videl v tom, že im Ježiš umýva práve nohy. • Ale Pán Ježiš zotrváva pri svojom zámere a svoj čin obmedzuje na túto pokornú otrockú službu – umytie nôh. • Lebo chce učeníkom pevne do srdca vštepiť určitú myšlienku.
• Tento Ježišov čin je prejav jeho veľkej lásky k učeníkom. • Budú spomínať na túto udalosť a vždy im pritom má prísť na myseľ: Až tak nás Ježiš miloval, že nám preukázal túto otrockú službu! • My si máme tento príbeh čítať tak, že si predstavíme, že sme aj my medzi Ježišovými učeníkmi a že aj nám Pán Ježiš umýva nohy. • Kto môže túto predstavu prežiť bez hlbokého dojatia? • Veď vieme, aký je On veľký, čistý, vznešený, múdry, svätý. • A práve on nám, hriešnikom, nečistým, umýva nohy. • Skúsme si dnes nájsť tichú chvíľu a zotrvať pri tejto predstave. • Veď pašiový príbeh je tu na to, aby sme sa aj my cítili doňho vtiahnutí.
• To, čo Ježiš robí, nie je len prejav momentálneho citu lásky, ktorá by bola v jednej chvíli silná a v iných chvíľach by slabla alebo zmizla. • Ježišova láska je stála, pevná, stabilná. • Čo on robí v takejto hviezdnej chvíli, to je prejav a symbol jeho stáleho, trvalého postoja. • Ba je to viac: Je to odovzdané posolstvo lásky jeho nebeského Otca. • Tu je názorným spôsobom ukázané, čo znamenajú slová Sumy evanjelia: • „Tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v neho.“
• Takto názorne to Pán Ježiš urobil preto, aby nám ukázal, povedal, aby nás uistil: To teba nebeský Otec tak veľmi miluje, to teba ja tak veľmi milujem. • Každý by sme si pre seba mali pri tomto príbehu povedať: To mňa môj Pán Ježiš Kristus tak veľmi miluje, že aj mne umýva nohy. • Pán Ježiš zrejme dobre vedel – veď mal s tým svoje skúsenosti – že my ľudia sme príliš pomalí, pokiaľ ide o chápanie jeho zvesti, jeho posolstva. • Vidno to aj z jeho slov učeníkom: „Či viete, čo som vám učinil?“ • Aj na nás sa obracia s otázkou: „Či viete, čo som vám učinil?“ • Na každého z nás sa obracia s otázkou: Či vieš, čo som ti učinil? • Či vieš, čo som ti učinil, keď som ti umyl nohy? • Či vieš, čo som ti učinil, keď som sa dal v tvojom záujme ukrižovať? • Keď kladie túto otázku, skoro akoby predpokladal, že to v plnom zmysle nechápeme; • že síce vieme slovami opakovať, čo tá jeho obeť znamená, • ale že pravdepodobne nevieme v plnosti precítiť, prežiť, celou bytosťou si uvedomiť, čo to vlastne pre náš život znamená, že sme milovaní takouto Božou absolútnou láskou. • Lebo kto žije z tej veľkej lásky, v duši toho sa rozhostí Boží pokoj, • ten bude s Kristovým pokojom kráčať v tomto svete. • Lenže tak málo toho pokoja vidíme okolo seba.
• Pán Boh nás miluje svojou večnou láskou – to je jedna stránka posolstva, ktoré je obsahom Ježišovho umývania nôh učeníkov. • V tomto čine je obsiahnutý aj ďalší bod, ktorý rozvádza sám Pán Ježiš. • Hovorí, že tento čin urobil ako príklad, ktorý majú nasledovať jeho učeníci, ktorý máme my nasledovať. • „Dal som vám príklad, aby ste aj vy činili, ako som vám ja učinil.“ • Aj z týchto slov vidno, že to urobil s celkom určitým zámerom. • Chcel, aby spoločenstvo tých, ktorí sa stanú jeho nasledovníkmi, bolo určované čistou aktívnou láskou. • Človek zabúda nielen na to, že ho Pán Boh miluje, ale zabúda často aj na to, že ako Kristov nasledovník má byť vo všetkom svojom konaní a postojoch určovaný láskou. • Aj preto sa rozhodol takto názorne vyjadriť veľké prikázanie lásky. • Prostredníctvom svojich učeníkov chcel vniesť lásku do sveta. • Prostredníctvom nás, svojich ďalších učeníkov, chce vniesť lásku do sveta.
• Oboma spomenutými prvkami posolstva, obsiahnutého v akte umývania nôh, vnáša do sveta niečo, čoho je vo svete veľmi málo, čo vo svete veľmi chýba a čo svet tak naliehavo potrebuje. • Vo svete je mnoho ľudí, ktorí trpia tým, že sa necítia obklopení Božou láskou. • Preto prináša to dôrazné posolstvo o Božej láske. • Vo svete je veľmi mnoho nenávisti, hnevu, bezohľadnosti, sebectva, ľahostajnosti. • Preto zdôrazňuje učeníkom, že v ich spoločenstve má vládnuť pravidlo, zákon lásky, aby sa z ich spoločenstva mohla láska šíriť všetkými smermi do okolitého sveta. • Obe tieto stránky posolstva sú veľmi aktuálne aj pre nás dnes. • V Ježišovom umývaní nôh je aj pre nás vyjadrené jedinečné radostné posolstvo o Božej láske a zároveň poslanie, ktoré máme v tomto svete.
• Obe tieto stránky navzájom tesne súvisia. • Ježiš najprv koná pre svojich učeníkov veľký čin lásky a až potom im hovorí, že aj oni majú takto milovať. • Táto myšlienka je pekne vyjadrená v Prvom liste Jánovom: „My milujeme, lebo On, totiž Pán Boh, ako prvý miloval nás.“ • Ježiš najprv učeníkom ponúka svoju lásku a potom žiada od nich, aby sa aj oni stali zdrojom lásky pre svoje okolie. • Potrebujú, potrebujeme Ježišovu lásku ako vzor, lebo vo svete, v ktorom žijeme sa s takou čistou láskou málo stretáme. • Potrebujeme Ježišovu lásku nielen ako vzor, ale aj ako zdroj sily k rovnakej láske. • Lebo skutočne milovať dokáže len ten, kto sa cíti milovaný čistou, pevnou, spoľahlivou láskou. • Toto je – mimochodom povedané – dôležitý poznatok pre výchovu detí a mladých ľudí. • Ak chceme, aby sa naše deti naučili milovať čistou láskou druhých ľudí, je potrebné, aby v rodičovskom dome prežili dlhé obdobie, v ktorom sa tešia z lásky svojich najbližších.
• O svojom prikázaní lásky hovorí Pán Ježiš, že im dáva nové prikázanie. • Týmito slovami sme trocha prekvapení. • Veď krásne slová o láske sa nájdu aj v knihách Starej zmluvy. • To Pán Ježiš zrejme veľmi dobre vedel – veď veľké prikázanie lásky – milovať Boha celou bytosťou a milovať blížneho ako seba – vzal zo Starej zmluvy. • Ale zrejme poznal zo svojej skúsenosti, ako je v ľudskom chápaní a konaní toto prikázanie lásky deformované. • Videl, ako sa za slovami o láske často skrýva maskované sebectvo.
• A tak jeho vysvetlenie prikázania lásky a jeho vlastné prejavy lásky sa dajú naozaj označiť ako nové prikázanie. • Nebude na škodu, ak si pripomenieme niektoré charakteristické znaky toho, čo Pán Ježiš označil ako nové prikázanie lásky. • Zásadne, principiálne môžeme povedať, že obsah, spôsob Ježišovej lásky ukazuje, čo je láska ako nové prikázanie.
• Pán Ježiš preukazoval lásku, no nikdy nie kvôli odmene, ale vždy celkom nezištne. • Ba neraz sa mu nedostalo ani len poďakovania, ako napríklad v prípade deviatich uzdravených malomocných. • Inokedy čin jeho uzdravujúcej lásky označili ako démonský, ako napríklad pri uzdravení nemého človeka, hoci v skutočnosti to bol čin Ježišovej najčistejšej lásky a prejav prítomnosti kráľovstva Božieho. • Keď bol na kríži, vysmievali sa z jeho lásky: „Iných zachraňoval a sám seba nemôže zachrániť.“ • Ale nič z toho nedokázalo ho odvrátiť od jeho lásky. • Lebo jeho láska nebola viazaná na podmienky – bola to láska tvorivá, originálna, • láska, ktorá vychádzala z neho samého, • láska v ktorej sa prejavovala sila a čistota jeho osobnosti. • Takáto láska je jeden dôležitý znak nového prikázania lásky.
• Láska v zmysle nového prikázania lásky znamená stále prekonávanie svojho sebectva a egocentrizmu. • Ježiš sám bol čistý od týchto deformácií. • Ale vedel a často skúsil, ako veľmi sú tie deformácie rozšírené. • Pri viacerých príležitostiach pred nimi varoval. • Ak chceme žiť podľa Ježišovho nového prikázania lásky, musíme vedieť o tomto nebezpečenstve, musíme ho objavovať, poznávať vo svojom živote, vo svojom správaní a vždy znova sa od neho očisťovať, a to aj vo svojich myšlienkach aj vo svojom správaní.
• Do nového prikázania lásky patrí aj láska k nepriateľom. • To je veľmi ťažká vec. • Pri prvom počutí tejto stránky nového prikázania lásky sa v človeku všetko búri. • Ale uvedomiť si treba: Ježiš dal účasť na poslednej večeri a umyl nohy aj svojmu zradcovi Judášovi. • Na kríži sa modlil za svojich nepriateľov. • Svojimi slovami v Kázni na vrchu ukázal, že prekonať vnútornú bariéru, vnútorný odpor proti tejto ťažkej stránke nového prikázania lásky môžeme len cez modlitbu, teda cez hľadanie pomoci od Toho, ktorý je originálnym zdrojom všetkej čistej, tvorivej lásky.
• Ďalšie znaky nového prikázania lásky môžeme objaviť pri čítaní a študovaní Božieho slova. • Mali by sme sa o to postupne usilovať. • Takáto láska – to je testament, ktorý zanechal Pán Ježiš svojim učeníkom. • Už sme si naznačili, že je to jeho testament aj pre nás. • Predovšetkým v spoločenstve jeho nasledovníkov – to znamená v cirkvi, v každom cirkevnom zbore, aj v našom cirkevnom zbore – má byť takáto láska hlavným pravidlom života • Ba môžeme povedať: To má byť hlavný článok cirkevnej ústavy a hlavný článok štatútu cirkevného zboru. • Len takáto láska – formulovaná a praktizovaná – dáva zmysel všetkým ostatným ustanoveniam. • Takáto láska má byť podľa Ježišových slov hlavným poznávacím znakom cirkvi, každého cirkevného zboru. • Pôstne obdobie je okrem iného príležitosť, keď si pripomíname Ježišov testament, ktorý zanechal aj nám – a ten by sa mal stať pre nás živým odkazom.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
