Veľkonočná nedeľa, Prvý list Korintským 15, 3 - 4
Kristus umrel pre naše hriechy podľa Písem a bol pochovaný a v tretí deň bol vzkriesený podľa Písem. (Prvý list Korintským 15, 3 - 4)
• Ohromný význam vzkriesenia Pána Ježiša Krista pochopíme plnšie až vtedy, keď spolu s jeho učeníkmi prežijeme hrôzu Veľkého piatku. • Ukrižovanie Ježiša Krista bolo pre učeníkov úderom, z ktorého sa nevedeli spamätať. • Z niektorých náznakov v evanjeliách vidíme, že boli úplne šokovaní, bezradní, ochromení. • Pri jeho zatknutí v Getsemanskej záhrade sa od strachu rozutekali. • Peter sa síce odvážil postaviť sa na jeho obranu, • odvážil sa aj ísť za ním až na nádvorie veľkňazovej rezidencie, • ale nakoniec ho zo strachu o vlastnú bezpečnosť zaprel. • Okrem jedného sa neodvážili prísť na miesto Ježišovej popravy, na Golgotu. • Judáš zrejme čakal iný výsledok svojho tragického činu, a keď videl, že Ježiša odsúdili na smrť, vzal si v zúfalstve život. • Učeníci pravdepodobne aj po Ježišovom ukrižovaní zostali v Jeruzaleme, ale zrejme sa skrývali, • veď mohli čakať, že tí, ktorí dali ukrižovať Ježiša, budú sliediť aj po jeho blízkych prívržencoch. • Tí dvaja, ktorí sa v nedeľu popoludní uberali z Jeruzalema do Emaus, boli pravdepodobne na úteku; • chceli zrejme odísť z horúcej pôdy nebezpečného Jeruzalema na sever, do Galiley. • V nedeľu večer boli učeníci schovaní za zamknutými dvermi. • Týchto niekoľko zmienok o situácii učeníkov pri zatknutí Pána Ježiša, v priebehu jeho procesu a po ukrižovaní nám dáva o učeníkoch tušiť, že sa nachádzali vo veľkom šoku a ochromujúcej neistote. • Prežívali tieto hodiny a dni v strachu, bezradnosti, a nevedeli, čo bude ďalej.
• Nebol to len strach z momentálneho ohrozenia ich osobnej bezpečnosti a života. • Bol to pocit, že na Golgote sa zrútilo, stroskotalo všetko to, kvôli čomu opustili svoje domovy, svoje zamestnanie a nasledovali Ježiša. • Ich mysle a nádeje boli naplnené očakávaním Božieho kráľovstva, o ktorom ich Majster tak mnoho hovoril. • Kráľovstvo Božie bolo hlavnou témou jeho zvesti. • Uvažovali už o miestach, ktoré budú mať oni, učeníci, v kráľovstve Božom. • Verili, že Ježiš Kristus bude tam mať rozhodujúce postavenie, • a dvaja z nich zatúžili, aby mohli byť jeden po jeho pravici, druhý po ľavici. • Pán Ježiš musel síce čistiť a korigovať niektoré ich nesprávne predstavy, ale ich očakávanie Božieho kráľovstva bolo v súlade s jeho posolstvom. • Očakávanie Božieho kráľovstva a ich účasti v ňom – to napĺňalo celý ich myšlienkový a citový svet. • Bez živého Ježiša sa ich predstava Božieho kráľovstva rúcala. • Ježiš bol – podľa jeho vlastných slov – stelesneným začiatkom kráľovstva Božieho. • Keby Pán Ježiš bol len prorokom, ktorý priniesol pravdivé posolstvo o Pánu Bohu, nemusela by byť ukrižovaním ich viera byť taká otrasená. • Veď cez podobný údel prechádzali izraelskí proroci v minulých storočiach. • Lenže kráľovstvo Božie bolo nerozlučne spojené s osobou Ježiša Krista, • pretože on, Boží Syn, je jedinečným reprezentantom svojho nebeského Otca. • Preto museli mať učeníci dojem, že Ježišovým ukrižovaním všetky tieto nádeje stroskotali, zrútili sa, že z nich ostali iba trosky. • Slovami je ťažké opísať hrôzu, smútok, depresiu, ktorú prežívali. • Pre budúcnosť už len dúfali, že si zachránia život a že sa vrátia k svojmu predchádzajúcemu spôsobu života. • Toto všetko môžeme konštatovať ako fakt, ktorý sa dá vyčítať z evanjelií.
• Ale potom je tu ďalší fakt, ktorý nám poskytuje celkom iný obraz. • Skutky apoštolov opisujú udalosti, ktoré sa začali odvíjať okolo 50 dní po Veľkom piatku. • Stretávame sa tam s tými istými učeníkmi. • Spomínajú sa všetci, ale osobitná pozornosť sa venuje Petrovi a Jánovi. • Oni sú však – tak môžeme moderne povedať – reprezentatívnou vzorkou toho, čo sa udialo so všetkými. • Tento obraz je celkom iný ako obraz z obdobia Veľkého piatku. • Tu sa už stretávame s učeníkmi akoby s celkom inými ľuďmi. • Po ich predchádzajúcom strachu niet v nich ani stopy. • Po tom hroznom šoku a depresii niet v ich myslení a správaní ani stopy. • Peter a Ján smelo hovoria o Ježišovi Kristovi, a to nie v skrytosti, ale v chráme. • Smelo sa postavia pred synedrium, • to isté synedrium, ktoré prednedávnom odsúdilo Ježiša na smrť. • Synedrium im zakáže hovoriť o Ježišovi, a oni pokojne a smelo pred nimi vyhlásia, že neprestanú o Ježišovi hovoriť, lebo Boha treba poslúchať viac ako ľudí. • Synedrium ich dá spalicovať a oni sa nebránia, ani nezmenia svoj postoj, • ba naopak, pokladajú si za česť, že boli uznaní za hodných trpieť pre Ježišovo meno. • Štefan je ukameňovaný, Jakubovi dá Herodes sťať hlavu, • ale napriek tomu všetci pevne zotrvajú pri svojom postoji • a evanjelium sa šíri napriek všetkým prekážkam. • Učeníci – aj učeníci v tom širšom zmysle – zrejme aj utrpenie už zakalkulovali do svojej kresťanskej existencie. • Toto je ten druhý fakt, ten druhý obraz. • Obraz totálne odlišný od toho prvého.
• V krátkom čase sa odohrala taká obrovská zmena. • Od strachu, skľúčenosti, depresie, bezradnosti • prešli títo ľudia k smelosti, • pokojnej radosti, • obetavosti, • ochote znášať ťažkosti a prenasledovanie. • Z ničoho nič taká prevratná zmena nenastane. • Muselo sa stať niečo veľké, niečo obrovské, niečo, čo prevyšuje všetky bežné udalosti, • že sa z týchto ľudí stali celkom noví ľudia. • Naozaj sa stalo. • Ježiš Kristus – utýraný, umučený, ukrižovaný – neostal v smrti, ale bol vzkriesený z mŕtvych. • Učeníci si len postupne osvojovali túto nečakanú skutočnosť a len postupne objavovali jej dosah. • Najprv ženy zistili, že hrob je prázdny a nevedeli, čo si majú o tom myslieť. • Anjel im vysvetľuje, prečo je hrob prázdny. • Ježiš Kristus bol vzkriesený z mŕtvych. • Učeníci neboli hneď ochotní uveriť svedectvu žien. • K tým dvom na ceste do Emaus sa pridá vzkriesený Pán, oni ho nepoznajú, a on ich postupne presviedča, že žije – až sa im nakoniec otvorili oči a poznali ho. • Tomáš sa zatne, neprijme správu priateľov, že sa stretli so Vzkrieseným – aj jeho musí Pán presviedčať, že žije. • Neskôr presvedčil o svojom vzkriesení a živote aj svojho zarytého nepriateľa Saula-Pavla. • Vzkriesený musel teda prekonávať ich nedôveru a pochybnosti. •
• Ale v tej chvíli, keď sa im otvoria oči a oni si naplno uvedomia, že Ježiš Kristus žije, • v tej chvíli sa z nich stávajú noví ľudia. • Keď im istota, že Ježiš Kristus bol vzkriesený a žije, prenikla srdcia, deje sa s nimi totálna transformácia, totálna premena. • To nebola správa, ktorá by ich na chvíľu vzrušila a potom vybledla, • ale bola to skutočnosť, ktorá sa navždy, do konca života, stala pre nich určujúcou silou. • Nájdime si dnes tichú chvíľu a premyslime túto veľkú premenu u učeníkov. • Potrebujeme určitý čas na to, aby sme si to živo uvedomili, predstavili • a aby táto veľká zmena a sila vzkriesenia prenikla do nášho srdca.
• Lebo keď hovoríme o tejto veľkej zmene, nechceme sa obmedziť iba na minulosť, nech je akokoľvek zaujímavá. • Cieľovou adresou dnešnej správy o vzkriesení Ježiša Krista sme my, tu a teraz. • Dnes je v správe o jeho vzkriesení taká istá veľká transformujúca sila, aká sa prejavila pri Ježišových učeníkoch. • Správa o Ježišovom vzkriesení nie je správa, ktorú si stačí prečítať, vypočuť, vziať na vedomie • a potom by ju bolo možno odložiť ad acta, zaradiť do archívu, aby tam zapadla prachom. • Naopak, je to dynamická správa, plná sily, ktorá nič nenecháva pri starom, • ale robí v mysli človeka a v živote človeka prevratné zmeny, zmeny tvorivé, zmeny k lepšiemu. • Toto tvorivé pôsobenie Ježišovho vzkriesenia sa má prejaviť v živote každého jedného z nás.
• Jeden významný teológ napísal k tejto téme nasledujúce slová: • Keby som túto správu: „Ježiš Kristus vstal z mŕtvych“ zasunul do vedľajšieho vrecka svojej intelektuálnej batožiny, neznamenala by táto veta pre mňa absolútne nič. • Ale ak túto vetu prijmem ako pravdivú, • musí sa ona stať Magnou Chartou, hlavnou, základnou listinou môjho života. • Táto veta „Kristus vstal z mŕtvych“ musí byť na prvom mieste všetkého, čo sa ma týka. • Musím si predstaviť, že je napísaná, a to veľkými písmenami, ešte pred mojím menom na mojom vodičskom preukaze a všetkých ostatných osobných dokumentoch. • Táto pravda musí určovať všetky oblasti môjho života. • Musí byť rozhodujúcou, dominujúcou pravdou všade, kde sa pohybujem: v mojej práci, v úrade, v obývačke, v spálni, všade. • Potiaľ teológ Helmut Thielicke.
• Ježiš Kristus vstal z mŕtvych – to je udalosť celkom jedinečného, výnimočného rázu. • Udalosť, ktorá sa udiala v minulosti po jeho ukrižovaní, • ale neostala obmedzená na minulosť. • Graficky by sme mohli túto udalosť znázorniť ako veľký bod, z ktorého vychádza nepretržitá čiara do všetkej budúcnosti – vrátane nášho terajšieho času. • Takže veľkonočné posolstvo treba rozviesť do viacerých viet – pokúsime sa o to.
• Ježiš Kristus bol vzkriesený z mŕtvych slávnou mocou Otcovou. • Ježiš Kristus vstal z mŕtvych a žije, je živý. • Je živý dnes a nie je nečinný, ale neprestajne pôsobí. • Je živý a pôsobí tu a dnes, v našej prítomnosti, v našom živote. • Každý si má povedať: Veľkonočné posolstvo sa týka môjho osobného života. • Nemôžem ostať chladný a ľahostajný voči tejto pravde. • Osobne o mne sa hovorí, keď zaznieva posolstvo: Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. • Len musím byť dosť vnímavý, aby som videl, ako on chce zasiahnuť do môjho života • a aby som mu dovolil urobiť tieto zásahy.
• Sú udalosti, ktoré nám pripadajú ako veľké v ľudskom živote. • Získať veľké bohatstvo, vyhrať jackpot možno pokladať za veľkú udalosť, • ale tá nie je ničím v porovnaní s udalosťou: Ježiš Kristus vstal z mŕtvych a žije. • Urobiť závratnú kariéru, získať veľkú slávu a podobne možno pokladať za veľkú udalosť, • ale ani to nie je ničím v porovnaní s udalosťou: Ježiš Kristus vstal z mŕtvych a žije. • To isté treba povedať o všetkom, čo sa z hľadiska časného sveta javí ako veľké. • Udalosť Kristovho vzkriesenia a jeho nového života, • jeho živá, pôsobiaca, dynamická prítomnosť nekonečne prevyšuje všetko, • čo sa v rámci tohto časného sveta povrchne javí ako veľké • a čo vzbudzuje plytký obdiv a závisť. • Lebo všetky tie svetské udalosti, ktoré sa nám javia ako veľké, sú fakticky na periférii, na okraji nášho skutočného, podstatného, esenciálneho života • a okrem toho sú časovo obmedzené – • príde čas, keď stratia pre nás význam a zmiznú z nášho zorného poľa. • Ale vzkriesenie nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista je udalosť, ktorá zasahuje do najpodstatnejších hĺbok nášho života • a nikdy nestratí pre nás význam. • Ak túto udalosť prijmeme ako osobnú udalosť nášho života, bude nás sprevádzať neprestajne – v časnosti i večnosti.
• Veľkonočné sviatky sú vhodnou príležitosťou na to, aby sme preskúmali svoj rebríček hodnôt. • Aký je?, čo je v ňom na najvyššom mieste? • Je na samom vrchu, vysoko nad všetkým ostatným tá Magna Charta nášho života: • Ježiš Kristus vstal z mŕtvych a žije? • Alebo sú tam iné, druhoradé, treťoradé, pominuteľné veci? • Veľkonočné sviatky sú vhodnou príležitosťou, aby sme túto otázku nielen preskúmali, • ale aby sme urobili všetko v záujme toho, • aby sa posolstvo o vzkriesení Pána Ježiša Krista stalo našou osobnou udalosťou najvyššieho rangu, • a aby sa v našom živote uskutočnili všetky prevratné tvorivé dôsledky tejto veľkonočnej udalosti.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
