V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Veľký piatok, Marek 15, 34

O deviatej hodine zvolal Ježiš silným hlasom: • Eloi, Eloi, lama sabachtaní? • to je v preklade: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? (Marek 15, 34)

• V dobe Pána Ježiša rátali hodiny dňa od šiestej ráno, takže tá deviata hodina, ktorá sa uvádza v prečítaných slovách z Evanjelia podľa Marka, to sú vlastne tri hodiny popoludní. • Vtedy, ku koncu svojho dlhého utrpenia na kríži, zvolal Ježiš silným hlasom: „Bože môj, Božej môj, prečo si ma opustil?“ • Ako máme chápať tieto záhadné a znepokojujúce slová? • Pri povrchnom počúvaní by sa dali chápať dokonca ako priznanie stroskotania celého diela, ktoré Ježiš Kristus konal. • Ale keby to bol prejav stroskotania, nemali by sme prečo Kristov kríž spomínať. • Keby to bol prejav stroskotania, nikomu by nebolo napadlo napísať evanjeliá a v nich správu o jeho ukrižovaní. • A tak musíme hľadať iné vysvetlenie jeho slov: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“
• Pri hľadaní vysvetlenia nemôžeme obísť skutočnosť, že sú to začiatočné slová 22. žalmu. • Pán Ježiš sa na kríži modlil tento žalm, • a my urobíme dobre, ak si jeho veľkú obeť uctíme aj tým, že si dnes prečítame tento žalm – jeho modlitbu na kríži. • Táto modlitba umožňuje trpiacemu, aby vyjadril slovami svoje utrpenie – už v tom je určitá pomoc. • Modlitba podľa svojej podstaty znamená, že človek svoje utrpenie neprežíva sám, ale v prítomnosti toho, ku komu sa modlí. • Nebeský Otec, ku ktorému sa modlí, nie je bezmocný, naopak, on vidí aj to utrpenie v širokom rámci a pozná jeho zmysel, • pozná aj zmysluplný cieľ, ku ktorému to utrpenie smeruje. • V žalme, ktorý je Ježišovou modlitbou na kríži, sa postupne otvárajú tieto nové obzory víťazstva života nad smrťou. • Tie nové obzory nachádzajú svoj krásny výraz aj v nasledujúcom žalme, známom žalme 23: „Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku.“
• Keďže sa Pán Ježiš modlí na kríži 22. žalm, znamená to, že ho vedel naspamäť. • To je veľké povzbudenie pre nás, aby sme si postupne tvorili a rozširovali duchovnú zásobu, • ktorá nám môže byť veľkou pomocou aj v bežných, každodenných, ale hlavne v ťažkých, extrémnych, hraničných situáciách. • Nikdy vopred nevieme, kedy a ako sa v nich môžeme ocitnúť. • Vedieť vtedy spamäti viac vecí, ktoré nás osobitne oslovili a prihovorili sa k našej duši • -- žalmy, piesne, básne, biblické citáty a podobne – to môže byť veľkou, zachraňujúcou pomocou.
• I keď sú slová „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ slovami naučenej modlitby, Pán Ježiš sa s nimi zrejme stotožňuje. • Nimi vyjadruje to, čo prežíva. • To nás stavia pred ťažkú, bolestnú otázku: Naozaj sa cítil opustený Bohom? • Musíme rátať s tým, že na kríži prešiel aj cez túto strašnú skúsenosť. • Strašné bolo jeho fyzické utrpenie, hlboké bolo jeho poníženie, bolestný bol pocit, že je opustený Bohom. • Neodvážime sa odhadnúť, aká dlhá bola chvíľa, v ktorej prežíval túto opustenosť. • Svoj život končí inými slovami: „Dokonané je“, to znamená: dokonané je to veľké dielo oslobodenia, vykúpenia hriešneho človečenstva, ktoré prišiel na túto zem vykonať. • Jeho úplne posledné slová sú: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ • Pocit opustenosti sa pominul a vyústil do pevnej istoty, že je v rukách svojho nebeského Otca. • Ale cez pocit totálnej opustenosti prechádzal, pretrpel ho.
• Toto zvolanie, táto otázka: „Prečo...?“ ukazuje, aká hlboká je jeho solidárnosť s nami, ľuďmi. • Keď sa narodil do nášho sveta a keď sa on, čistý, dal pokrstiť Jánovi v Jordáne, vtedy vstúpil do spoločenstva nás, hriešnych ľudí, • a dobrovoľne vzal na seba podmienky našej existencie, poznačenej tragickými dôsledkami hriechu. • Solidárne vstupuje aj do našich krízových situácií a berie ich na seba. • Len si všimnime, aký nám je blízky, blízky najmä tým, ktorí vzdychajú pod bremenom krízových, hraničných situácií.
• V Getsemane povedal učeníkom: „Veľmi smutná je mi duša, až na smrť.“ • Skúsme prežiť, precítiť tieto slová. • Ďalej sú to slová jeho modlitby: „Otče, ak je možné, nech ma minie tento kalich...“ • Ponorme sa do tejto prosby a zotrvajme chvíľu pri nej. • V evanjeliu čítame aj toto: • „A On v smrteľnej úzkosti modlil sa ešte horlivejšie. I vystúpil Mu pot ako kropaje krvi, ktoré stekajú na zem.“ • Dokážeme aspoň trocha pocítiť, aká to musela byť modlitba? • A napokon sú to slová na kríži: „Bože môj, prečo si ma opustil?“ • Z toho všetkého vidíme, že nám je blízky, tak nekonečne blízky, tento Muž bolesti, náš drahý Spasiteľ.
• Svojím zvolaním: „Bože môj, prečo si ma opustil?“ vstupuje solidárne do spoločenstva všetkých, ktorí sa vo svojom veľkom utrpení pýtajú „Prečo?“ • Otázka „Prečo?“ zaznieva zo všetkých strán. • Nesmierne mnoho je i dnes takých ľudí. • Určite niekoľkých poznáme. • Možno je to i naša vlastná otázka. • Je to otázka svetových rozmerov. • Otázka ľudí, ktorých nahnali do plynových komôr. • Otázka matiek, ktorým vytrhli z rúk deti a viac ich nevideli. • Otázka týraných detí. • Otázka chronicky hladujúcich detí. • Otázka ľudí odvlečených do gulagu. • Otázka ľudí zabíjaných v genocídach. • Otázka zabíjaných a trpiacich v nezmyselných vojnách. • Otázka chorých, najmä ťažko chorých. • Bože môj, prečo si ma opustil? • Všetci trpiaci si môžu povedať: Na kríži zomiera niekto, kto ma skutočne rozumie. • Lebo len trpiaci dokáže porozumieť trpiaceho.
• Ježiš v Getsemane a Ježiš na kríži je jedným z nás. • Z vlastnej skúsenosti pozná naše smútky a bolesti. • Je jedným z nás, ale On je omnoho viac. • Jeho solidarita je prejavom jeho veľkej lásky. • Vzal na seba naše bolesti, lebo nás má rád, lebo nás veľmi miluje. • Veď kto dokáže trpiaceho milovať tak, že vezme na seba jeho utrpenie, aby mu mohol pomôcť? • Ježišova láska je originálna, má pôvod, počiatok v ňom samom. • Jeho kríž sa prihovára všetkým trpiacim: Aj teba tento trpiaci Ježiš veľmi miluje. • Dokážeme prijať túto lásku? • Je to nesmierna pomoc v každom utrpení.
• Otázka „Prečo si ma opustil?“ sa dá chápať dvojakým spôsobom: • Pre akú príčinu si ma opustil? • Ale v biblických rečiach, aj v hebrejskom texte žalmu 22., aj v gréckom texte evanjelií, má táto otázka iný význam: Za akým cieľom, kvôli čomu si ma opustil? • Aký je cieľ toho, že musím prežívať tento ťažký pocit opustenosti? • Aký je cieľ toho, že musím prežívať toto ťažké utrpenie? • Inými slovami: Kam vedie táto ťažká cesta? • Vedie vôbec niekam, má vôbec nejaký zmysel?
• Radi by sme mali odpovede na obe otázky: • aj na otázku o príčine utrpenia: prečo musím trpieť, čím som si to zaslúžil? • aj na otázku cieľa: k akému cieľu vedie moje utrpenie? • Neraz sa stáva, že nemáme odpoveď ani na jednu ani na druhú z týchto otázok. • Pán Boh pozná odpovede na obe otázky, ale my ich zatiaľ nepoznáme. • Raz ich iste budeme poznať. • Dovtedy nám musí stačiť istota, že sme v Božích rukách • a že nás z jeho mocných a láskavých rúk nemôže nikto a nič vytrhnúť.
• Sústrediť by sme sa mali hlavne na hľadanie odpovede na tú druhú otázku: K akému cieľu môže viesť moje utrpenie? • Možno len krok za krokom sa budeme k odpovedi dopracovávať. • Ale to svetlo na konci tunela sa bude stále zväčšovať.
• Jedinečný príklad takéhoto myslenia nám poskytuje Pán Ježiš Kristus. • I keď si znova uvedomujeme, cez čo prešiel v Getsemanskej záhrade, • cez aké hrozné utrpenie prešiel pri bičovaní a na kríži, • tak on predsa dokázal pozerať stále dopredu.
• Typická je voľba 22. žalmu ako modlitby na kríži. • Žalm sa začína otázkou: „Bože môj, Božej môj, prečo si ma opustil?“ • Pokračuje opisom, ktorý vyznieva ako prorocká predpoveď jeho utrpenia pred popravou a na kríži. • To môže pôsobiť skľučujúcim dojmom. • Ale potom, od 20. verša sa obloha rozjasnieva • a v zornom poli je veľká moc a sláva Hospodinova • a jeho jednoznačné víťazstvo nad všetkými silami zla. • A žalm 23. to krásne potvrdzuje. • Utrpenie Pána Ježiša bolo kruté, jeho pocit opustenosti bol krutý, • ale Ježišova jedinečnosť je v tom, že vidí dopredu, že vidí, čo po všetkom tom utrpení bude nasledovať.
• Okrem modlitby v Getsemane poznáme aj druhú Ježišovu modlitbu, ktorú povedal krátko pred ukrižovaním: • Veľkňazskú modlitbu v 17. kapitole Evanjelia podľa Jána. • Táto modlitba jasne ukazuje, že sa Pán Ježiš prebojoval cez smútok a úzkosť k jasnému pohľadu až do večnosti. • Kríž sa tam javí skoro ako transparentný, priezračný, a cezeň dovidí Ježiš až do večnej slávy. • Ak si túto modlitbu budeme pozorne čítať, môže aj v nás navodiť ovzdušie prenikavého myslenia a prenikavého pohľadu smerom do budúcnosti • do budúcnosti, ktorú má Pán Boh pre nás pripravenú aj na tejto zemi, • a do budúcnosti, ktorú nám pripravuje vo večnom živote.
• Pre Pána Ježiša to nebola ľahká cesta, aby sa takto preorientoval. • Pre nás to nemusí byť ľahká cesta • a je celkom možné, že sa budeme musieť naučiť čakať, možno aj dlho čakať. • Ale všetko také čakanie by malo byť spojené s pevnou vierou, že nad všetkým tým, čo je pre nás záhadné, bdie mocný, múdry, láskavý Hospodin, • a že nám v čase, ktorý on uzná za vhodný, dá svetlo aj do tých otázok a záhad, ktorá nás veľmi dlho trápia.
• Existujú príklady ľudí, ktorí aj uprostred nesmierneho utrpenia ostali pevne pri viere v Hospodina. • Na stene vo varšavskom gete za druhej svetovej vojny sa našiel takýto nápis: • „Verím v slnko, i keď ho nevidím, verím v lásku, i keď ju necítim, verím v spravodlivosť, i keď som obklopený samou nespravodlivosťou, verím v Boha, i keď ho nechápem.“
• Iný príklad z toho istého prostredia hovorí o jednom Židovi, ktorému v koncentráku vyvraždili celú rodinu. • Zostala mu len jedna dcéra, ale z nejakého skrytého miesta videl, ako aj tú zastrelili na hŕbe mŕtvol. • Zachovala sa modlitba tohto človeka: „Pane Bože, ty robíš všetko, aby som ja v teba nemohol veriť. Ale nemysli si, že sa ti to podarí. Ja zostanem pri viere v teba, i keby si dopustil na mňa akékoľvek ďalšie utrpenie.“ • Cynik by mohol povedať, že je to fanatizmus, ale v skutočnosti ide o niečo celkom iné: • Ten človek zrejme nepoznal nijakú inú dobrú alternatívu na zvládnutie svojho života. • Bola to veľmi silná viera v Pána Boha, v toho Boha, ktorý je živý a koná, i keď za dlhý čas mlčí.
• Po Ježišovej otázke: „Bože môj, prečo si ma opustil?“ a po jeho ukrižovaní sa jeho nepriatelia tešili, že sa im podarilo zlikvidovať toho, kto sa im javil ako veľmi nepohodlný. • Pravda, najmä keď je vyslovená jasne a jednoznačne, je spravidla nepohodlná. • Ale radosť z umlčania pravdy je časovo obmedzená. • Zdanlivo mlčiaci Boh prehovoril a vzkriesil svojho umučeného, ukrižovaného Syna k novému životu. • Potom sa už všetky veci začali javiť v celkom novom svetle. • Vo vzkriesení našla svoju odpoveď aj otázka „Bože môj, načo si ma opustil?“ • Aj my sa môžeme tešiť na to, že dostaneme od Pána Boha odpovede na svoje podobné otázky.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.