V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Veľkonočná nedeľa, Matúš 28, 1 - 10

Bože môj,
skúsenosti, ktoré v živote zbieram, ale aj dianie, ktoré iba pozorujem, ma privádza do rozpakov.
Snažím sa niesť zodpovednosť, ale aj dôverovať. Zápasím o poznanie, kedy dávať – a kde smiem prijímať. Chcem vedieť rozoznávať, čo sa dá naplánovať, sledovať – a na čo môžem iba čakať. Učím sa rozlišovať, kde treba bdieť a v pravý čas rozhodnúť, a kde prozreteľne mlčať a nesľúbiť viac ako dokážem splniť. Uvažujem, kedy čo riešiť a kedy sa modliť. Premýšľam, hľadám a snažím sa, no zniesť to napätie medzi týmito líniami sa mi zdá byť umením.
Viem už, že nemám hasiť, čo ma nepáli, lebo všetko, čo sa deje, neovplyvním a sú veci, pri ktorých si v rámci zachovania zdravého rozumu musím povedať: to nie je môj problém.
Radšej teda pozorujem. Aj Teba.
Som tu, Bože – ver mi, že sa snažím pozerať dopredu. No to vôbec nie je jednoduché. Z budúcnosti mám strach, veď vôbec neviem, čo príde, čo zvládnem, koľko unesiem. Tak málo záleží od mojej vôle!
Preto som tu, pred Tebou, lebo verím, že môžeš dať mojej duši úľavu, a tiež pokoj pre moje postoje a rozhodnutia.
Chcem, aby boli dobré, aby ma neochromovala nedôvera a strach. Keby si tu bol, keby si prišiel, aby sme sa presvedčili, že Tvoja moc stále uzdravuje všetko, čo je medzi nami naozaj choré.
Sedím tu, Bože – a čakám na Tvoje slovo, čakám , že sa ozveš a že niečo urobíš.
Dieťa moje, neostaň sedieť. Si povolaný, pripravený pre život, ktorý máš žiť, nie sledovať. Kým sa k ostatným otočíš chrbtom, nenaplníš svoje prázdno. Ty si dnes povolaný vstať a ísť – tam, kde Ťa ľudia budú počuť, kde ti budú rozumieť.
Matúš 28,1-10:„Po sobote, na úsvite v prvý deň po sobote, prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. A hľa, nastalo veľké zemetrasenie, lebo anjel Pánov zostúpil z neba, prišiel, odvalil kameň a sadol si naň. Jeho zjav bol ako blesk, jeho rúcho biele ako sneh. A strachom pred ním chveli sa strážcovia a zostali ako mŕtvi. Anjel povedal ženám: Vy sa nebojte, lebo viem, že hľadáte Ježiša, toho ukrižovaného! Niet Ho tu, lebo vstal, ako bol povedal: poďte, viďte miesto, kde ležal. A choďte rýchlo, povedzte Jeho učeníkom, že vstal z mŕtvych a aj, predchádza vás do Galiley, tam Ho uvidíte. Ajhľa povedal som vám. A odišli rýchlo od hrobu, so strachom i s veľkou radosťou bežali to zvestovať Jeho učeníkom. A ako šli zvestovať to Jeho učeníkom, ajhľa, Ježiš stretol sa s nimi a riekol: Buďte pozdravené! A ony pristúpili, objali Mu nohy a klaňali sa MU. Ježiš im riekol. Nebojte sa! Choďte, zvestujte to mojím bratom, aby šli do Galiley, tam ma uvidia.“
Bratia a sestry,
vzkriesenie Pána Ježiša Krista nie je historickou udalosťou.
Božia moc prebúdza aj v nás život tam, kde odumierajú naše vzťahy, kde upadá naša dôvera, kde nás prepadá úzkosť. Nestačí, že CHCEME vidieť budúcnosť – keď je pred nami šedivé prázdno.

Skľučujúce prázdno pred sebou videli aj prvé svedkyne vzkriesenia, kým za ním kráčali ku hrobu. To, čo ich napĺňalo, všetka nádej, ktorú v nich prebúdzala Jeho prítomnosť, pominula. Ostali len spomienky - na Jeho slová, na prejavy záujmu, na dôveru Bohu Otcovi, ktorou žil a v ktorej aj zomrel. Chcú Mu ešte raz vzdať úctu.
No hrob je prázdny.
Bez anjelov by sa prázdny hrob mohol stať ďalšou ranou. Bez slov, ktoré prinášajú evanjelium v novom štýle, by sa prázdno v duši tých, čo Krista hľadajú, iba potvrdilo.
Ale pri Kristovom hrobe sa aj PRÁZDNO paradoxne stáva dôvodom na oslavu – na radosť, na pohyb a nový život.
Toto posolstvo znie dnes všetkým nám. Existuje teda prázdno, ktoré dáva nádej. Najprv prirodzene desí, najprv mnou i tebou, brat, sestra, otrasie no potom dáva silu a odhodlanie ísť ďalej odovzdať aj iným posolstvo nádeje.
Moci, ktoré chcú živého Krista odstrániť, a zbaviť vplyvu, hrajú dnes rovnakú úlohu ako kedysi – majú len iné podoby.
Bratia a sestry,
kdekoľvek sa prehliadajú alebo znemožňujú tí, ktorí svoje povolanie vykonávajú s obdivuhodnou vytrvalosťou, niečo veľmi dôležité z našej ľudskosti, z nášho sveta umiera s Kristom.
Nie však navždy. On sám prichádza vždy originálnym spôsobom k ľuďom, ktorí nestoja na výslní, žijú skôr sú v ústraní.
Tí, ktorí Ho hľadajú, nesedia a nepremýšľajú, čo o Ňom komu povedia. Oni s Ním žijú a tak sa ich služba v rodine, v práci či spoločnosti sa sústreďuje na rozvíjanie zverených talentov.
Sú to ľudia, ktorí nezastali čakať na príležitosť, aby ich zviditeľnila, oni nekalkulujú s ohodnotením.
Mnohí naši pedagógovia, terapeuti, lekári, či zdravotné sestry, // rodičia postihnutých detí, i deti nevládnych rodičov // musia veľmi často
zápasiť sú skúsenosťami sklamania, nepochopenia a prázdna, musia zápasiť o základnú slušnosť a elementárne podmienky, aby smeli slúžiť.
Viera mnohých z nich nie je prizeraním sa na to, čo sa bude diať. Neostávajú sedieť a premýšľať. Napriek znechuteniam a problémom tvoria podmienky pre dôstojný život.
Počujú Božie NEBOJ sa – a vyhľadávajú zdroje, ktoré ich o ňom ubezpečujú. Ním živia svoju vieru, ak na nich zaútočí pochybnosť, či ich námaha aj tak nie je márna.
Ženy, ktoré sa pri prázdnom hrobe presvedčili, že Boh sa nedá umlčať a odstrániť,
mali zvestovať, že Ježiš žije.
Boh má moc situácie úplne zvrátiť. Život sa vracia tam, kde strašila smrť – a smrteľný strach prepadá tých, ktorí si fandili, že o živote rozhodujú ONI.
Anna, ktorej Boh daroval syna, podľa prvej Samuelovej knihy vyznáva: „Hospodin usmrcuje i oživuje, do záhrobia vovádza i vyvádza odtiaľ. Hospodin ochudobňuje aj obohacuje, ponižuje i povyšuje. On chráni nohy svojich zbožných, no hriešni vo tme zahynú, lebo nie vlastnou silou je človek mocný.“
Boh svoju silu prejaví. Otázkou ostáva len to, či Mu dovolíme vstúpiť, či si dokážeme svoje prázdno pripustiť a žiadať Boha, aby Ho naplnil.
Anjeli sú pri vzkriesení tými, kto prináša Jeho slovo človeku. No Boh čaká na našu službu, na to, aký priestor, akú podobu dáme životu, ktorý medzi nami kriesi.
Napätie medzi dôverou - poverením a zodpovednosťou, je potrebné a motivujúce.
Ak má byť naša viera naozaj živá, ak má mať v dnešnom svete výpovednú hodnotu, nevyhnutne musí prejsť skúškami a utrpením.
K týmto životným krízam a rizikám sa však vždy dajú zaujať dva postoje:
Vo vzťahu k Bohu nás vyprovokujú k výčitkám a sebaľútosti a povedú k zúfalstvu, ALEBO nás posunú k viere, ktorá si na Božie vyjadrenie, posilu a pomoc, na Božie NEBOJ sa počká.
Vo vzťahu k ľuďom existujú tiež dve možnosti: Buď nás ohrozenia, nedorozumenia rozdelia – alebo práve v nich pochopíme, že
spolu sme silnejší.
Od prázdna, v ktorom sa chcem nájsť len ja sám – od prázdna, v ktorom snívam o svete, v ktorom sa ma žiadna bieda nedotkne, // sa smiem posunúť k prázdnu Kristovho hrobu.
Pri Ježišovom prázdnom hrobe ma Boh napĺňa nepredvídanou radosťou a pokojom
Kristov prázdny hrob je pre nás ubezpečením, že naša námaha nie je márna v Pánu, kdekoľvek stojím a slúžime.
To, že Ježiš žije, máme v tomto svete urobiť zrozumiteľným.
Naše slová majú dnes tak málo autority ako slová žien vo vtedajšej spoločnosti.
Čo však hovorí celkom jasne a zreteľne, je Láska, ktorá sa nedá odradiť nepochopeniu a prekážkam, ktorá žije z Božieho NEBOJ sa a v centre záujmu nemá samého seba, ale svojho blížneho, svojho blízkeho.
Kristus žije, aby aspoň záchvev Božej slávy priniesol aj do môjho života – aj tam, kde som presvedčený, že vládne len chaos a strach.
Svojím slovom, ale aj svojimi poslanými anjelmi kriesi moju vieru a stále znova ma ubezpečuje o tom, že má zmysel, aby som svoj zápas nevzdal. On sám ma v ňom bude viesť, držať a ak bude treba – aj kriesiť. Amen.

Pane Ježiši Kriste,
ďakujeme, že k nám prichádzaš – aj do našich smútkov a beznádejí, v ktorých sa bojíme budúcnosti.
Ďakujeme, že Tvoja láska a dôvera preklenula všetku ľudskú zákernosť, všetky intrigy a pokrytectvo // i smrť.
Odpusť, Pane, že tak často sa od Teba vzďaľujeme, že Teba i ľudí opúšťame - lebo nemáme dosť odvahy objavovať cestu ďalej - Tvoju vôľu a Tvoj zámer.
Prosíme, daruj nám vieru, ktorá sa bude držať Tvojich zasľúbení. Prosíme, aby pre nás sloboda, ktorú si nám vydobyl na kríži, priniesla túžbu odovzdať všetko Tebe – svoje talenty, priority, svoje slová, postoj, rozhodnutia.
Prosíme o Tvojho Svätého Ducha, aby nám urobil zrozumiteľným to, čomu nerozumieme – a aby sme aj my vedeli vydávať svedectvo, ktoré bude skutočné a hodnoverné.

Amen.

Anna Polcková
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.