V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

2. nedeľa po Veľkej noci, Ján 10,11-16

Milí bratia, milé sestry,
v rôznych školských, spoločenských, cirkevných ale aj politických formáciách prichádza dnes / ku kríze autority.
Autoritatívnych nadriadených, prísne štruktúrované hierarchie šéfov a poslušných výkonných pracovníkov / nahrádzajú čoraz častejšie pracovné tímy, kde sa v záujme konštruktívnej spolupráce očakáva okrem odbornosti aj určitá miera empatie a tolerancie.
Voľby a súťaže o určité posty dávajú šancu na postup každému, kto prejaví svoje dary, kvality.
Iste, niekedy sme svedkami toho, že aj príliš veľa demokracie a priestoru slobody pre rozličné nároky jednotlivcov obnáša riziká - ale v zásade sa táto cesta vývinu spoločnosti
v menších i väčších jednotkách javí ako najoptimálnejšia.
Súčasnú krízu autority, môžeme vidieť v dvoch rovinách. Ľudí, ktorí sa mlčky neprispôsobujú a neboja sa vyjadriť svoj názor môžeme vnímať ako bezočivosť - trúfalosť, ktorá môže viesť len ku skaze. Krízu autority môžeme však vidieť aj inak – ako prerod, ako hľadanie správneho používania moci, úradu vplyvu.
Človek dnes viac ako kedykoľvek predtým potrebuje v komplikovanom svete informácie, podporu, porozumenie, aby sa vedel čo najsprávnejšie rozhodnúť. A uvedomuje si, že to musí urobiť sám. Za svoje rozhodnutie ponesie totiž dôsledky.
Ochota jednotlivca prijať smerovanie, orientáciu od tých, ktorí majú úrad - moc, nie je už taká samozrejmá ako v minulosti.
Zdá sa, že sa musíme naučiť začať klásť niektoré otázky celkom nanovo.
Otázka po hľadaní skutočných autorít je nepochybne jednou z tých, ktoré potrebujeme mať vo vlastnom záujme veľmi dôkladne zodpovedané.
Človeka, ktorý chce byť čo najviac nezávislý - samostatný nemusíme hneď vnímať ako toho, ktorý sa svojou pýchou uchádza jedine o pád.
Existujú ľudia, ktorí si nepotrebujú dokazovať svoju prevahu mocou. Sú osobnosti, ktorí aj v tichu a ústraní dokážu jasnými postojmi vkladať do svojich najbližších semienka, z ktorých môže vzrásť užitočné, ušľachtilé, Božie dielo. Život takýchto ľudí svedčí o tom, že vedia, komu uverili – a koho poslúchajú.
Milí bratia, milé sestry,
Pán Ježiš Kristus hovorí: JA SOM dobrý Pastier. Je to jedno z vyjadrení, ktoré sa týka Jeho vzťahu k nám. Ježišove vyjadrenia JA SOM sa vždy vzťahujú na ľudí, o ktorých javí Boží Syn záujem. Aj vyjadrenie: JA SOM DOBRÝ PASTIER je pre nás evanjeliom – pozrite, ako sa dá ľudí viesť. Pozrite, ako sa dá použiť sila. Ona nemusí byť zviazaná so strachom, násilím. Viem, že o Vodcoch, ktorí vám vládnu, viete svoje – poznáte ich inak.
Prút a palica v ich rukách neslúžia ako symbol zdieľania a podpory, ale ako hroziaci, utláčajúci nástroj, ktorý vám limituje priestor.
Viem, po takýchto skúsenostiach je ťažké veriť tomu, že vládnuť sa dá aj inak.
Každá sila, ktorá nás od Pána Boha odrádza, sa zakladá na drobných podsunutých pochybnostiach, vedie k podozrievaniu a strachu. Táto sila nie je od Boha.
Božia sila fandí životu. Pripravuje radosť. Dodáva nám silu. Zbavuje nás strachu.
Naším problémom je však to, že si dobrých pastierov vieme predstaviť iba na tróne. Oni tam nie sú.
Pán Ježiš KÁZAL ako ten, ktorý má moc – tak to čítame v evanjeliu. Učili, kázali, uzdravovali mnohí. Ale pri Ježišovi ľudia cítili, že TERAZ tu ide o mňa. A to mi nemôže byť jedno.
Ja niekam patrím. Niekto má o mňa záujem. Je tu ten, ktorý hovorí JA SOM pastier. Som tu pre teba. Poznám ťa. Nemusíš sa báť.
Tu sa nám, bratia a sestry, prihovára Vládca, ktorý neprahne po tituloch, po sláve. Drží sa pri zemi. Aj nás drží pri zemi. Vedie nás do priestorov, kde sa máme čím živiť. Aj tak však tu i tam prídeme k poznaniu, že nie všetko sa darí. ŽE sú situácie, ktoré žiadajú priveľa. Sú situácie, v ktorých sme odkázaní na silu kohosi silnejšieho.
Je úžasné, keď máme v takej chvíli pri sebe človeka, ktorý kombinuje vládu s láskou, záujmom, nie s násilím.
Naše túžby po úkryte, po posilnení nás veľmi často vedú aj k oddanosti osobnostiam, ktoré istý čas nasledujeme bez toho, aby sme poznali, o čo im ide.
Sú totiž aj falošní pastieri. A tí nás môžu zaujať, môžu sa nám zapáčiť. Naučili sa zapôsobiť. Ale pod príťažlivým zovňajškom môže byť len - prázdno. Žiadna ochota k službe, obeti. Žiadna vnímavosť, cit.
Motiváciou je len strach o pohodlie, strach, že niekto by mohol popri mne vyrásť a zbytočne konkurovať.
Identifikovať DOBRÉHO pastiera nie je ťažké. Len sa nám Jeho prejavy môžu javiť ako slabé – ako tie, ktoré nemajú šancu obstáť. Dobrý Pastier je moc, ktorá mi DÁVA, je to moc toho, ktorý vie, čo prežívam, čo potrebujem a čím trpím.
Dobrý Pastier ma oslovuje tak, že mu rozumiem a chcem Jeho rady akceptovať, lebo v jeho blízkosti viem, že pracuje, dáva sa, žije a zomiera preto, aby som JA mal prospech.
Toto je, bratia a sestry, evanjelium prísľubu moci Božej, ktorá si žiada odpoveď.
Pán Ježiš Kristus je Pastier, na ktorého nemá žiadny politik, majster, šéf, žiadna iná osobnosť, nech by sa nám zdala byť akokoľvek skvelá a hodná nasledovania.
Ak Mu patrím, ak počúvam Jeho hlas, prestanem neustále unikať z Jeho blízkosti tam, kde mi ľudia poskytnú blízkosť len dočasne a len čiastočne.
Ak si slová Jediného Pastiera, Jediného Pána Cirkvi pripustím a nechám sa nimi inšpirovať, začnem aj v mojom vlastnom prostredí vidieť Jeho ľudí, od ktorých sa ešte mám čo učiť.
Nebudú zrejme stáť na výslní. Sú to práve tí, ktorí už poodrážali kvôli nám nejaké útoky.
Pán Ježiš Kristus skončil medzi ľuďmi na kríži. Ale Božia moc Ho vzkriesila k životu.
Ešte vždy môžeme počúvať Jeho hlas. Je toho dosť, na čo treba reagovať, k čomu sa treba vyjadriť.
Rozhodnutie ostať v dosahu Dobrého Pastiera je dôležité, ale žiaľ, nie jednorázové. Aby bolo nám samým jasné, prečo sme sa rozhodli práve pre Neho, to si každý deň žiada schopnosť byť na príjme, dopriať si čas na sebareflexiu a prosbu o odpustenie strachu, nedôvery, či apatie.
Pán Boh nepotrebuje našu otrockú poslušnosť. Je rád, ak prídeme na to, že pracovať v jednom tíme s Ním znamená kráčať cestou k slobode, nadhľadom a dobrým vyhliadkam.
Prízvukuje, aby sme sa nedali pomýliť, že tie formácie, ktoré máme pred očami, sú určujúce, jednotiace aj pre Neho. On si svojich oslovuje a zhromažďuje inak. V duchu a v pravde komunikuje s tými, ktorí o to naozaj stoja.
Narodili sme sa a vyrástli sme do cirkvi, kde sa najväčšia váha kladie na slovo, na milosť, na správne vyváženú slobodu a zodpovednosť.
Máme byť na čo hrdí. Nesme tieto princípy ďalej. Držme sa týchto dobrých prístupových ciest k Bohu. To, či ideme správne, to, či sa nám na ceste za Dobrým Pastierom darí, by najviac mohli zhodnotiť ľudia, ktorí s nami žijú a pracujú.
A aj tu platí, že naše víťazstvá najviac vyniknú na báze úprimnej pokory a lásky. Ak sme ju cestou zanedbali, či stratili, poďme sa pri Pánovom stole posilniť. Apoštol Peter v závere svojho 1. listu píše: Boh všetkej milosti, ktorý nás povolal v Kristovi do svojej večnej slávy, keď máličko potrpíte, vás zdokonalí, utvrdí, upevní a postaví na stály základ. Jemu moc na veky vekov.

Amen

Anna Polcková
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.