Vstúpenie Krista Pána, Evanjelium podľa Matúša 6,10a.13b
„Príď kráľovstvo Tvoje!“ „Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva na veky. Amen.“ (Evanjelium podľa Matúša 6,10a.13b)
Milí bratia a milé sestry!
Mať dobrú vládu je túžbou obyvateľov zrejme každej krajiny. Iste, kritizovať tých, ktorí sú vo vláde je ľahké, najmä ak sme „nechodili v ich topánkach“, predsa však musíme konštatovať, že túžba mať dobrú vládu zostáva spravidla nenaplnená. V tomto súvise sviatok Vstúpenia Krista Pána zvestuje dobrú, potešujúcu správu: Ježiš je Pán. On vládne.
V piesni č. 161 z nášho Evanjelického spevníka spievame: „Náš Pán kraľuje, s Otcom jedno je. Po ponížení, hroznom trápení, ktoré podstúpil, by nás vykúpil, vstúpil na nebesá na pravicu Otca“. Jej autor Juraj Tranovský v nej vyjadril radosť z Kristovej vlády. Rovnako i my si môžeme byť istí, že je to dobrá spravodlivá vláda, že Pán Ježiš Kristus je dobrý, spravodlivý vládca.
Mnohým ľuďom sa Pán Boh javí ako nespravodlivý. No Písmo sväté presvedčivo poukazuje na opak. Boh je spravodlivý, lebo otvoril možnosť záchrany pre všetkých ľudí. Náš Pán je spravodlivý, pretože nikoho vopred neodpísal. Aj zradca Judáš mal miesto pri Ježišovom stole, keď Pán posledný krát večeral so svojimi učeníkmi. Jemu – mužovi naplnenému predsavzatím zrady, Pán podal skyvu chleba (J 13,26), ako znamenie svojho priateľstva a priazne. Aj Judáš teda mal možnosť prijať záchranu, ale rozhodol sa inak.
Pán Boh je spravodlivý, veď obeťou – nevinnou smrťou svojho Syna zachraňuje hriešnych ľudí. A tak sviatok nanebovstúpenia Krista nie je korunováciou nejakého pre nás cudzieho náboženského virtuóza, ale korunováciou Toho, kto sa kvôli nám zriekol slávy (por. F 2,6-7), kto sa stotožnil s nami hriešnikmi (por. Mt 3,13-15) a obetoval sa za nás.
Pán Ježiš kraľuje, vládne. Môžeme si byť oprávnene istí, že nejde o vládu kohosi, kto sa snaží oklamať nás polopravdami, zavádzať nás nejakými medovými rečami ako to býva časté v prípade politikov. Vládne Ten, kto doslova naplnil svoje slová: „Nikto nemôže väčšmi milovať, ako keď svoj život položí za svojich priateľov“ (J 15,13).
Sviatok nanebovstúpenia Krista Pána je radostným sviatkom oslavy dobrého Vladára. Z tohto dobrého Pánovho vládnutia máme časný úžitok, nech žijeme akokoľvek. Veď Pán Boh „dáva vychádzať slnku na zlých aj na dobrých a zosiela dážď na spravodlivých aj na nespravodlivých“ (Mt 5,45). Či sme dobrí alebo zlí, spravodliví alebo nespravodliví, máme časný úžitok z Kristovho panovania. Ide však ešte o viac, totiž aby sme z Kristovej dobrej vlády mali aj večný úžitok. Veď v Ježišovom mene sa raz skloní každé koleno a každý jazyk bude vyznávať, že Ježiš Kristus je Pán – že vládne a Jeho je kráľovstvo i moc i sláva naveky. (por. F 2,9-10)
Ak chceme mať z Kristovej dobrej vlády aj večný úžitok, dbajme, aby prosba, ktorá často vychádza z našich úst: „Príď kráľovstvo Tvoje!“, nebola len formálnou. Rudolf Bohren hovorí: Vieme, čo vravíme, keď sa modlíme: Príď kráľovstvo Tvoje!? Tu predovšetkým prosíme, aby sa pominula moja ríša, moja ľudská ríša. Obchodník si nad kartotékou zákazníkov myslí: To je moje kráľovstvo! Žena v domácnosti, ktorá si so záľubou prezerá svoj nový riad si myslí: To je moje kráľovstvo! Robotník, ktorý kráča k svojmu stroju si myslí: To je moje kráľovstvo! A tak by sme mohli pokračovať. Lekár vo svojej ordinácii je presvedčený: To je moje kráľovstvo! Pacient, ktorý otvára zásuvku svojho nočného stolíka je presvedčený: To je moje kráľovstvo! Farár – pri pohľade na svoj cirkevný zbor je presvedčený: To je moje kráľovstvo! Učiteľka pred deťmi v triede je presvedčená: To je moje kráľovstvo! Mladý človek, keď zapína svoj počítač, či keď telefonuje zo svojho mobilu si je istý: To je moje kráľovstvo!
Každý človek má svoje kráľovstvo, či už veľké či malé. Má svoj životný priestor, v ktorom vládne... A preto sa mnohí z nás ústami modlia: “Príď kráľovstvo Tvoje!“, ale srdcom sa modlia: Nie, nie, príď moje kráľovstvo. A preto to tak na zemi vyzerá. Preto sa stretávame s toľkým sebectvom, ľahostajnosťou, neláskou. Preto zažívame to, čo vyspieval nábožný pevec v piesni: „Bez Krista nás nezasiahne pravé svetlo pokoja.“ Preto treba vyznávať: „Len tam, kde On (Kristus) láskou vládne tíchne príval rozbroja; tam, kde láska je živá, pravý pokoj prebýva.“ A preto je potrebné i prosiť: „Panuj Kriste, Kráľ pokoja, panuj všade láska Tvoja!“ (ES 247,4)
Ak sa modlíme: “Príď kráľovstvo Tvoje!“, vedzme, že vlastne prosíme: Pane Ježiši Kriste, daj aby sa môj osobný život, moja rodina, pracovisko, skupina, trieda, ordinácia, firma, cirkevný zbor, zmenili na pobočku Tvojho kráľovstva. Životy nás, kresťanov, naše domácnosti, pracoviská, cirkevné zbory by sa mali stať filiálkami Kristovho kráľovstva, miestom, na ktorom iní zažijú: Tu vládne Kristus, Pán pokoja, tu vládne Jeho láska.
Hoci Božie kráľovstvo sa naplno dovŕši až pri druhom Kristovom príchode, Pán Ježiš vládne, kraľuje už teraz. Už v tomto čase môžeme čiastočne zažívať, čo znamená žiť v Jeho kráľovstve, pod Jeho dobrou vládou. Verím, že ako tí, ktorí pravidelne navštevujeme služby Božie aspoň niekedy reálne a celkom konkrétne zažívame onú pomoc prichádzajúcu akoby z druhého brehu. – Odchádzame posilnení, plní chuti do zápasov všedných dní.
Je dôležité vedieť, akého máme Vládcu. Pán Ježiš nie je nijaký naparujúci sa miestny politik. Na zemi nie je žiadny kráľ, nijaká ríša, žiadna moc, ktorá by sa mohla usadiť na najvyššom tróne, aj keď sa to tak v minulosti už neraz zdalo (stačí spomenúť fašizmus či komunizmus). Nik na zemi si nesmie robiť nárok na absolútnu poslušnosť ľudí. Na tú má právo len najvyšší Vládca, najvyšší Pán – Boh Ježiš Kristus. Má na ňu právo, lebo nie je panovníkom, ktorý sa usiluje vyžmýkať z nás, čo sa dá, využiť vládu v svoj sebecký prospech. Ježiš je slúžiaci a za nás sa obetujúci Kráľ. V tom je Jeho veľkosť. Preto Mu patrí kráľovstvo i moc i sláva naveky. Inými slovami, patrí Mu všetko.
Je dôležité vedieť, že máme Vládcu, ktorému všetko náleží, že nám vládne Boh, ktorého v Kristovi smieme nazývať naším Otcom. V Jeho kráľovstve je aj naše miesto, v Jeho moci je aj môj – tvoj podiel, v Jeho sláve je i sláva nás, Božích detí. A to až naveky, pretože vo viere v Krista sme povolaní k večnému životu. Keďže je v Kristovi Boh mojím Otcom, potom mám to najdôležitejšie, čo potrebujem, mám „všetko potrebné pre život a zbožnosť“ (2Pt 1,3b).
Jeden brat spomína na životný príbeh svojho kamaráta, z doby ešte pred 2. svetovou vojnou. Zmienený kamarát pracoval spolu so svojimi bratmi v otcovej dielni. – Bez platu. Dostávali iba vreckové 5 korún týždenne. Keďže peniaze mali vtedy celkom inú – väčšiu hodnotu, vreckové pokrylo bežné potreby mládencov, ktorí nefajčili ani nepili. Ich priateľom sa však javili chudobní a ich otec ako skúpy. No nič z toho neplatilo. Postoj bratov bol asi takýto: Nemáme a nechceme mať. Náš podiel je u otca. Onen kamarát tvrdil, že podiel u otca by nevymenil ani za najväčšie peniaze: Ja zatiaľ nemám, môj otec má, a preto mám aj ja, nech si o tom myslí kto chce čokoľvek.
Je dôležité vedieť, že máme bohatého Vládcu, že v Pánovom bohatstve, v Jeho kráľovstve, moci a sláve je aj náš podiel. A že v modlitbe viery máme prístup ku všetkým pokladom večnosti. Preto ten radostný, oslavný výkrik: „Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva na veky.“
Božie kráľovstvo je kráľovstvom večným. Keď prosíme: „Príď kráľovstvo Tvoje!“, vyznávame tým, že žijeme na svete, ktorý je v mnohom ešte ovládaný protibožskými silami. Uvedomujeme si, že to nie je trvalý stav, že žiadne kráľovstvo nie je večné, že naveky trvá len kráľovstvo, v ktorom vládne Ježiš, náš Spasiteľ. No môj i tvoj osobný život, naše rodiny, pracoviská, triedy, ordinácie, firmy, mesto, obce i cirkevný zbor môžu byť filiálkou – pobočkou Tohto kráľovstva. K tomu nás pozýva dnešný sviatok Kristovho nanebovstúpenia.
Amen.
Literatúra: Adolf Ulrich: Bože svatá je cesta Tvá (vyd. Úzká rada Jednoty bratrské, Praha 1985);
Jan Milíč Lochman: Otčenáš (vyd. Kalich, Praha 1993); Daniel Ženatý: Kázaní na hoře (vyd. Mlýn 1995);
Ladislav Lencz – Blanka Kudláčová: Otčenáš a Desatoro, ako ich nepoznáme (vyd. Nové mesto, Bratislava 1994)
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
