V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

5. nedeľa po Veľkej noci, Lukáš 11, 9 - 13

Proste a dostanete; hľadajte a nájdete; klopte a bude vám otvorené; • lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde; a kto klope, tomu bude otvorené. • Alebo či je medzi vami otec, ktorý by podal synovi kameň, keď si pýta chleba? • A keď rybu, či mu podá hada miesto ryby? • Alebo keď si pýta vajce, či mu podá škorpióna? • Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá Otec nebeský Ducha Svätého tým, ktorí Ho prosia? (Lukáš 11, 9 - 13)

• Dnešná nedeľa sa volá „Rogate“ – „Modlite sa“. • Je to príležitosť pripomenúť si význam a dôležitosť modlitby pre život veriaceho človeka. • Zároveň príležitosť osviežiť si myšlienky o modlitbe, aby nám modlitba priveľmi nezovšednela.
• Pravidelná modlitba je potrebná na to, aby naša viera v Pána Boha bola živá, aby žila. • Človek sa ľahko naučí, čo všetko má ako kresťan veriť. • Stručne si to pripomíname, keď vyznávame Všeobecnú vieru kresťanskú. • Ale môže sa stať, že človek bude mať toto náboženské a teologické poznanie uložené len v rozume; • že všetko to bude vedieť zopakovať a možno aj vysvetliť, • ale že to pre neho osobne nebude mnoho znamenať, • že to nevstúpi do jeho srdca, teda aj do citovej oblasti života. • Je to podobne ako s láskou. • Človek si môže z psychologických kníh podrobne preštudovať, čo je láska, • môže vedieť o nej teoreticky pekne debatovať, • ale ak neprežije skutočnú lásku a nebude život v láske praktizovať, nikdy nebude naozaj vedieť, čo je láska. • Takisto vieru v Pána Boha musí človek osobne prežívať, ak to má byť živá, fungujúca viera, • viera, ktorá bude neprestajne dávať pečať, charakteristické znaky celému jeho životu. • Modlitba, ak je opravdivá, je veľká, hoci tichá príležitosť, keď to, čo človek verí, vniká do všetkých oblastí jeho života • a zapúšťa tam korene, z ktorých potom vyrastá mnoho dobrého ovocia v celom jeho praktickom živote.
• Pravidelná modlitba má byť chvíľou komunikácie s Pánom Bohom, s Pánom Ježišom Kristom. • Ak sa vzťah medzi dvoma ľuďmi má udržať pri živote, musí byť medzi nimi pravidelná komunikácia. • Ak sa za dlhý čas nestretnú, nenapíšu si, nezatelefonujú, začínajú postupne jeden na druhého zabúdať. • Pre život veriaceho človeka je nevyhnutné využívať darovanú možnosť pestovania komunikácie s Pánom Bohom. • Zabudnúť na Pána Boha a žiť tak, akoby vôbec nejestvoval, alebo akoby pre nás nejestvoval, • to prakticky znamená nebezpečný útlm života viery, ba v nejednom prípade jej odumretie. • Preto je potrebné, aby sme v modlitbe pravidelne udržiavali a pestovali kontakt s Pánom Bohom. • Lebo normálny ľudský život je taký život, v ktorom má Pán Boh svoje stále, pevné, a to najprednejšie miesto. • Môže nám síce napadnúť otázka: Ako ja, nepatrný tvor, môžem udržiavať komunikáciu s Najvyšším Pánom celého vesmíru? • Jednoduchá odpoveď na túto otázku znie: • Veď on sám prišiel s iniciatívou, aby medzi ním a nami bola komunikácia • a on nám daroval modlitbu ako prostriedok komunikácie.
• Má to pre nás nejaký význam, aby sme udržiavali pravidelnú komunikáciu s Pánom Bohom? • Pravdaže má, a je to pre nás mimoriadne dôležité. • Pestovať s Pánom Bohom pravidelnú komunikáciu v opravdivej modlitbe – to je základ nášho duchovného zdravia. • V pravidelnej modlitbe si nielen uvedomujeme, ale bytostne prežívame životne dôležitú skutočnosť, že sme Božie deti, • ktoré sa nemusia cítiť stratené v nekonečnom vesmíre, • pretože sme zapísaní v láskavej evidencii svojho nebeského Otca. • Pravidelná modlitba nás chráni pred fatalizmom, • lebo v nej si uvedomujeme a prežívame, že nie sme vydaní napospas slepému osudu, • ale že sme v otcovských rukách, z ktorých nás nikto a nič nemôže vytrhnúť. • Pravidelná modlitba, v ktorej si uvedomujeme a prežívame svoju totálnu závislosť od Pána Boha, nás má oslobodzovať od nášho hriešneho egocentrizmu, • keďže pri opravdivej modlitbe nemáme byť v stredobode nášho myslenia my, ale Pán Boh, Pán Ježiš Kristus. • Pravidelná modlitba nás chráni aj pred množstvom iných scestných, nebezpečných myšlienok. • Preto môžeme o nej povedať, že je základom nášho duchovného zdravia. • Kto si chce za všetkých okolností udržať duchovné zdravie na vysokej úrovni, nech sa modlí.
• V opravdivej modlitbe cítime bezprostrednú prítomnosť Pána Boha • a začíname tušiť alebo si aj jasnejšie uvedomovať, ako on pozerá na svet, na nás, na všetko. • V modlitbe si sprítomňujeme čo nám hovoria evanjeliá o Pánu Ježišovi, o jeho správaní, konaní, myslení. • V dôsledku takto prežívaného vedomia Božej prítomnosti začíname pozerať na svoj život a na všetko vo svojom živote celkom novým spôsobom. • Keď sme v každodenných situáciách ponorení do mentality sveta, • sme sťahovaní k tomu, aby sme aj my mysleli na všetko a hodnotili všetko podľa spôsobov, ktoré sú rozšírené v tomto svete. • Ale z Biblie vieme, že Božie myslenie sa veľmi odlišuje od myslenia, ktoré je také bežné medzi ľuďmi. • Preto je dôležité, aby sme v modlitbe prežívali chvíle pravdy, • keď na jednotlivé udalosti, problémy a veci vo svojom živote budeme pozerať celkom novým spôsobom, • spôsobom, ktorý sa blíži k tomu, ako na všetko toto pozerá Pán Boh. • Ak naša modlitba bude fungovať týmto spôsobom, bude ona znamenať prevrat v našom myslení a hodnotení všetkého. • Je to aj trochu riskantné. • Lebo kto sa pri stretaní s ľuďmi netají so svojím novým pohľadom a hodnotením, získaným v modlitbe, • tomu sa ľahko stane, že sa dostane do konfliktu s názormi a hodnoteniami svojho okolia. • A kto sa rozhodne pri takto získanej pravde vytrvať a prakticky ju uplatňovať, ten bude musieť rátať aj s nepríjemnosťami. • Ale práve pre takéto situácie povedal Pán Ježiš blahoslavenstvo: „Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je kráľovstvo nebeské.“
• Modlitba je dôležitou príležitosťou, v ktorej pravdivo poznávame samých seba. • Lebo nielen v našom pohľade na svet okolo nás je mnoho nesprávneho hodnotenia, • ale aj v našom pohľade na nás samých. • Všetci si tvoríme – vedome aj neuvedomene – určitý obraz o sebe, o nás samých. • Spravidla sú to priaznivé obrazy – bývame spokojní sami so sebou. • Ak sú v našom živote naozaj dobré vlastnosti a charakterové črty, treba za to poďakovať Pánu Bohu, lebo len s jeho pomocou sme sa mohli k tomu dopracovať. • Ale existuje aj mnoho sebaklamov pri hodnotení samých seba. • Pán Ježiš povedal, že v oku druhého spozná človek aj maličkú smietku, ale vo vlastnom oku nezbadá ani brvno. • Modlitba sa môže a má stať príležitosťou pravdivého a neraz aj bolestného poznávania seba. • Nie vždy dosahujú naše modlitby túto výšku. • Farizej si v modlitbe dokonca upevňoval svoj nesprávny obraz o sebe, keď sa Pánu Bohu vychvaľoval svojimi údajnými dobrými skutkami a ponižoval iných. • Preto je potrebné spojiť modlitbu s čítaním Písma svätého, • aby sme v modlitbe mohli poprosiť: • Pane Bože, daj mi, prosím ťa, vidieť, aké sebaklamy mi tento biblický text odhaľuje o mojom vlastnom sebahodnotení. • Každý krok smerujúci k pravde, aj k pravdivému poznaniu seba samého, je dôležitý krok k duchovnému dozrievaniu.
• V modlitbe môžeme poznávať pravdu o sebe nielen vo všeobecnom zmysle, • ale modlitba nám pomáha priebežne hodnotiť jednotlivé rozhodnutia, činy a správanie za posledné obdobie nášho života, • za uplynulý deň alebo týždeň. • Dnes je život rýchly a jednotlivé udalosti a činy neraz bežia prekotným tempom jeden za druhým. • Ale nemali by sme svoje konkrétne správanie a činy len tak bez všetkého prepustiť do archívu minulosti; • mali by sme si priebežne klásť hodnotiace otázky o tom, či to, ako sme sa správali a čo sme vykonali, bolo správne alebo nesprávne. • V modlitbe, s ostrým pocitom Božej prítomnosti, by sme mali prosiť o svetlo pravdy, v ktorom by sme vedeli zaujať správne stanovisko k svojej nedávnej i dávnejšej minulosti. • Aj toto kritické poznávanie vlastných konkrétnych krokov môže byť bolestné, • ale musíme vedieť, že práve cez bolesť sa dostávame dopredu.
• V modlitbe predkladáme Pánu Bohu aj množstvo drobných, každodenných záležitostí. • To je oprávnené, proti tomu sa nedá nič namietať. • Ale veľká chyba by bola, keby sa celá modlitba vyčerpávala len v takýchto veciach. • Modlitba Pánova, Otče náš, je modlitba, ktorú plným právom pokladáme za najdôležitejšiu. • Ona okrem toho, že je modlitbou, je aj vzorom, podľa ktorého sa majú riadiť aj naše osobné modlitby, ktoré sami formulujeme. • Pán Ježiš uvádza Modlitbu Pánovu slovami: „Vy sa teda takto modlite: ...“ • Tým dáva najavo, že chce, aby naše modlitby mali tie isté charakteristické znaky ako modlitba, ktorú nás on naučil. • O ktoré charakteristické znaky ide? • Jedna prosba je venovaná aj tým každodenným záležitostiam: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes“. • Ale tie ostatné prosby sú na samom vrchole hierarchickej stupnice modlitebných záležitostí: • Je to prosba, aby Pán Boh mal natrvalo centrálne postavenie v našom živote • a aby sme cítili veľký rešpekt pred jeho menom, pred jeho svätou bytosťou; • prosba o príchod kráľovstva Božieho, ktoré jediné dáva zmysel celému nášmu životu; • prosba, aby sa v životoch jednotlivcov aj v spoločnosti uskutočňovala Božia svätá vôľa; • prosba o odpustenie hriechov, aby sa náš duchovný život a vzťah k Pánu Bohu napriek našim hriechom normalizoval; • a zároveň je tu vyjadrený náš pevný úmysel, že sme aj my ochotní odpustiť druhým ľuďom; • ďalej je to prosba o pomoc v pokúšaní, ktorým nás pokušiteľ chce odviesť od priamej, spravodlivej cesty na cestu hriechu a našej vlastnej skazy; • prosba, aby nás Pán Boh oslobodil od všetkých diabolských skazonosných vplyvov. • Tak ako je to v Modlitbe Pánovej, tak aj v našich všetkých modlitbách majú byť na samom prvom mieste tie najdôležitejšie, najvyššie, bezpodmienečné záležitosti nášho života. • Modlitba charakterizovaná takýmito prioritami nás dvíha z prílišnej prízemnosti • a dvíha nás na vysoké stanovisko, • ako keď človek vystúpi na vysoký tatranský štít, odkiaľ sa mu otvára široký obzor, • a odkiaľ vidí všetko v údolí v nových rozmeroch, v nových proporciách. • Pohľadom z takejto duchovnej výšky, na ktorú nás dvíha opravdivá modlitba, • získava človek veľkú slobodu, istotu, pokoj.
• Takto chápaná a praktizovaná modlitba je vlastne realizovanie výzvy Pána Ježiša: „Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť a všetko ostatné bude vám pridané.“ • V texte z Evanjelia podľa Lukáša, ktorý sme prečítali, je Ježišova výzva k vytrvalej modlitbe. • Ak svoje modlitby naplníme bohatým obsahom, o ktorom sme hovorili a ktorý vyplýva z biblických slov o modlitbe • a ak sa takáto modlitba stane pravidelným sprievodcom nášho života, • spoznáme veľmi citeľne jej veľké požehnanie.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.