Vstúpenie Krista Pána, Skutky apoštolov 1, 6 - 14
A oni, tam zídení, spýtali sa Ho: Pane, či v tomto čase obnovíš kráľovstvo pre Izrael? • Odpovedal im: Nie je vašou vecou poznať časy a príhodné chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou, • ale prijmite moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás, • a budete mi svedkami aj v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj v Samárii a až do posledných končín zeme. • Len čo to povedal, vzniesol sa im pred očami do výšin a oblak vzal im Ho spred očí. • A ako tak uprene hľadeli do neba, keď odchádzal, ajhľa, dvaja mužovia v bielom rúchu postavili sa vedľa nich hovoriac: • Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? • Tento Ježiš, ktorý vám bol vzatý do neba, príde zase tak, ako ste Ho videli odchádzať do neba. • Potom sa vrátili do Jeruzalema z vrchu Olivového, ktorý je blízko Jeruzalema, vzdialený od neho na cestu sobotného dňa. • Keď tam prišli, vstúpili Peter, Ján, Jakub, Ondrej, Filip, Tomáš, Bartolomej, Matúš, Jakub Alfeov, horlivec Šimon a Judáš Jakubov do vrchnej dvorany, kde občas bývali. • Tí všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Máriou, matkou Ježišovou, a s Jeho bratmi. (Skutky apoštolov 1, 6 - 14)
• Tieto slová z prvej kapitoly Skutkov apoštolov stručne opisujú posledné chvíle učeníkov s Pánom Ježišom, • posledný rozhovor s ním, • zasľúbenie Ducha Svätého, ktoré im dal, • misijné poverenie, ktoré ako veľké životné poslanie, od neho dostali, • jeho odchod do večnosti, do neba, • a vyjadrená je tu aj perspektíva nového stretnutia s Pánom, ktorý teraz od nich odchádza. • Na toto všetko myslíme dnes, na sviatok Vstúpenia Krista Pána na nebo.
• Všimnime si, v akej zvláštnej situácii sa nachádzali učeníci vo chvíli rozlúčky so svojím Pánom, • keď On vstúpil na nebesá, • keď z tohto pozemského sveta odišiel do svojej domovskej vlasti, do večného sveta, • k nebeskému Otcovi. • Na jednej strane mysleli učeníci na tie nezabudnuteľné roky, ktoré prežili so svojím Pánom. • V spomienkach sa znovu a znovu vracali k Pánovým slovám, • k jeho prekvapivo novým myšlienkam a pohľadom na všetko, • k jeho činom, k jeho čistote a láske, • k jeho hroznému utrpeniu a smrti, • k jeho nečakanému vzkrieseniu a víťazstvu.
• Súčasne si uvedomovali, že toto veľké obdobie bolo zavŕšené, • že sa skončila doba Pánovej telesnej prítomnosti. • Prežívali to, čo prežívame aj my pri veľkých rozlúčkach: • Na jednej strane veľkú vďačnosť za všetko krásne, čo im bolo darované, • na druhej strane veľký smútok, nostalgiu, túžbu, aby sa to vrátilo. • To je vyjadrené ich uprenými pohľadmi za odchádzajúcim Ježišom.
• Vo chvíli rozlúčky s Pánom Ježišom prežívajú niečo, čo tu ešte nebolo, čo ešte neskúsili. • Nevedia si sami vysvetliť, čo sa to vlastne deje. • Vtedy prichádzajú k nim dvaja mužovia v bielom rúchu a pomáhajú im celú vec pochopiť. • Každému je jasné, že ide o poslov z nebeského sveta. • Posol sa po grécky povie "angelos", a z toho je odvodené naše slovo anjel.
• Pozoruhodné je, že anjeli sa v Novej zmluve objavujú vtedy, keď sa večnosť osobitným spôsobom stretáva s časnosťou • a keď človek potrebuje vysvetlenie, interpretáciu prekvapivých vecí, ktoré sú s tým spojené. • Pri Ježišovom narodení sa večnosť stretáva s časnosťou, • a vtedy vysvetľuje anjel pastierom, čo sa vlastne stalo, aký je význam tej betlehemskej udalosti. • Podobne pri Ježišovom vzkriesení anjeli vysvetľujú ženám to, čo ony sami nedokážu pochopiť, • vysvetľujú im, čo si majú myslieť o prázdnom Ježišovom hrobe. • Pri vstúpení Pána Ježiša opäť anjeli vysvetľujú zarazeným učeníkom, ako majú chápať tento Ježišov odchod. • Z toho vidíme, že z večného sveta je náš pozemský svet ostro sledovaný. • Nie sme zabudnutí; • všetko dianie tu na našej zemi, má vo večnosti Pozorovateľa, • a to nie pasívneho diváka, • ale aktívneho, tvorivého režiséra, ktorý všetko vedie, riadi, usmerňuje, • a v osobitne dôležitých situáciách zasahuje • - vždy, keď to vo svojej múdrosti uzná za potrebné.
• Títo učeníci veľmi potrebovali pomoc, a aj ju dostali. • Vysvetlenie, ktoré dostali od anjelov, je pre nich súčasne veľkou pomocou: • „Tento Ježiš, ktorý vám bol vzatý do neba, príde zase tak, ako ste Ho videli odchádzať do neba.“ • Tieto slová obracajú, orientujú ich pohľad do budúcnosti. • Na minulosť učeníci nezabudnú, veď ako by mohli! • Budú sa k nej vracať znova a znova, • a odovzdajú aj ostatným ľuďom a nasledujúcim generáciám to veľké, čo s Ježišom prežili. • Budú to odovzdávať najprv ústne, • ale potom, keď čas pokročí, budú si pokladať za povinnosť aj písomne zachytiť to veľké a krásne, čo s Pánom prežili, • a vo forme evanjelií odovzdať budúcim generáciám.
• Ale s týmto pohľadom na veľké veci v minulosti bude spojený ich rovnako intenzívny pohľad do budúcnosti. • Toto je tá zvláštnosť ich situácie: • Už sa niečo stalo, už niečo veľkého prežili, • ale niečo nové, veľké, ich ešte len čaká, • niečo nové, veľké sa ešte len má stať. • Z oboch strán, aj z minulosti aj z budúcnosti, sú obklopení tým, čo prichádza z večnosti.
• Ježišovo pozemské pôsobenie v minulosti – to nebola dejinná náhoda, • ale plánované, zámerné, cielené dielo večnosti, večného Boha. • Ježišov druhý príchod na zem – to nebude dielo prirodzeného dejinného vývoja, • ale plánovaný, zámerný, cielený zásah večnosti, večného Boha. • Týmito dvoma mohutnými zásahmi večnosti, jedným v minulosti, jedným v budúcnosti, sú obklopení učeníci. • A oni to budú cítiť, budú si to uvedomovať, neprestajne to bude na nich vplývať, bude to formovať všetko ich správanie, • nebudú môcť na to zabudnúť, a oni ani zabudnúť ani nechcú. • Budú žiť v tomto svete, v ktorom je množstvo zla, • ale uprostred všetkého zla budú chránení, podporovaní, posilňovaní večnosťou. • Ten Pán, ktorý od nich vstúpil na nebesá, bude stále s nimi, • bude im dávať svetlo, aby sa naučili na všetko vo svete pozerať jeho očami, • bude im dávať silu, aby zvládli svoje úlohy, • a aby zvládli aj ťažké situácie.
• Na tých učeníkoch – apoštoloch to bolo aj vidno. • Veď len sledujme ich nečakanú smelosť a odvahu, • keď boli postavení pred vyšetrovateľov, • keď boli väznení a prenasledovaní. • Takéto prekvapivé postoje si žiadajú vysvetlenie. • Kto nepozná ich skutočné pozadie, bude si to vysvetľovať ako fanatizmus, bigotnosť. • Ale oni si z takýchto primitívnych, nevedomých ohováračiek nič nerobia, • lebo sami dobre vedia, odkiaľ prichádza ich sila: • Zo zásahu, ktorým v minulosti na nich zapôsobil večný Boh, • zo zásahu, ktorý večný Boh vykoná v budúcnosti. • Bez poznania tohto mohutného pozadia by sme na apoštoloch nič nepochopili, • ale s týmto poznaním pochopíme všetko.
• Táto zvláštna situácia učeníkov, • keď sú ich pohľady obrátené súčasne dvoma smermi: • k tomu, čo večný Boh vykonal v minulosti v diele Ježiša Krista, • k tomu, čo večný Boh vykoná v budúcnosti druhým príchodom Ježiša Krista • – táto zvláštna situácia bola charakteristická nielen pre učeníkov, • ale je charakteristická pre veriacich aj dnes, • mala by byť charakteristická pre nás.
• My sme síce nemali možnosť žiť v blízkosti Ježiša Krista v dobe jeho pozemského života a účinkovania, • ale evanjeliá nám umožňujú prežiť niečo z toho, čo prežili jeho očití svedkovia. • Evanjeliá nie sú iba životopisom, nie sú iba informáciou, ale sú omnoho viac: • umožňujú nám preniesť sa v duchu do tých chvíľ a udalostí v Galilei a Judsku, • ktoré mali a majú pre ľudstvo taký rozhodujúci význam. • Evanjelium, radostné posolstvo, obsiahnuté v tých štyroch spisoch evanjelistov, • malo a má nesmierny význam pre spoločnosť, pre dejiny a pre mnohých jednotlivcov. • Evanjelium zapôsobilo na mnohých ľudí aj v nasledujúcich storočiach takisto prevratne, oživujúco • ako na ľudí, ktorí uverili v Ježiša v dobe jeho pozemského pôsobenia. • Niečo z tohto pôsobenia cítime a vidíme na sebe aj my sami, • aj ako jednotlivci aj ako cirkev. • Mali by sme dovoliť, aby toto evanjelium pôsobilo na nás omnoho silnejšie ako doteraz.
• Ale slová anjelov obracajú aj naše pohľady do budúcnosti. • To, čo bolo nádejou a očakávaním vtedajších učeníkov Ježišových, • je aj našou nádejou a očakávaním. • Čakáme, dúfame, veríme, že sa s naším Pánom, ktorý nám je známy z evanjelií, aj my stretneme. • Takto sme aj my obklopení z oboch strán, aj z minulosti aj z budúcnosti tými veľkými zásahmi, • ktoré večný Boh vniesol a vnesie do nášho časného sveta. • Aj pre nás by to malo byť takou istou veľkou pomocou ako pre učeníkov, • aby sme dokázali celkom novým, pokojným, pevným, kresťanským spôsobom žiť vo svete, • v ktorom sa nachádza tak veľa zla. • Táto možnosť tu je, ale predpokladom jej uskutočnenia je, • aby sme dovolili obom tým zásahom z večného sveta pôsobiť na nás čím silnejšie.
• Ale čo je medzi tou veľkou minulosťou a veľkou budúcnosťou? • Čiastočnú odpoveď sme si už povedali: • Tá veľká minulosť a veľká budúcnosť má silno ovplyvniť našu prítomnosť. • Biblický odsek, ktorý sme prečítali, je zaujímavý tým, že venuje pozornosť nielen minulosti, nielen budúcnosti ale aj prítomnosti. • Prítomnosť je rovnako veľká ako tá minulosť a ako očakávaná budúcnosť. • Ten veľký zásah z večného sveta do našej prítomnosti – to je pôsobenie Svätého Ducha. • Odchádzajúci Ježiš Kristus dáva učeníkom veľké zasľúbenie, že dostanú moc z výsosti, moc Svätého Ducha. • A oni aj sústredene čakajú na tento sľúbený dar. • V texte je predstavené to spoločenstvo čakajúcich ľudí: • sú to jedenásti učeníci, s nimi ďalšie ženy, a osobitne sa spomína Mária, matka Ježišova a jeho bratia. • Títo ľudia nečakali nečinne, • ale robili to, čo je pre čas intenzívneho očakávania veľkého daru z večnosti jedine primerané: intenzívne sa modlili. • Potom aj nastal ten veľký deň, deň päťdesiaty, keď dostali dar Svätého Ducha, • a pod jeho pôsobením, posilňovaním, vedením boli schopní konať to veľké poslanie, ktoré im pre dobu medzi dvoma príchodmi dal odchádzajúci Ježiš Kristus: • „Budete mi svedkami aj v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj v Samárii a až do posledných končín zeme.“
• Aj v tejto veci nám to prvotné malé spoločenstvo Ježišových nasledovníkov ukazuje, • ako my máme rozumieť svoju kresťanskú existenciu v prítomnosti, a čo máme robiť. • Sme práve medzi sviatkom Vstúpenia Krista Pána na nebo a medzi sviatkom Zoslania Ducha Svätého. • Každý deň by sme sa mali – aj individuálne, aj v spoločenstve – modliť a prosiť o dar Ducha Svätého, • aby blížiace sa slávnosti neboli iba mechanickým zasvätením jedného sviatku v cirkevnom roku, • ale veľkou udalosťou v našich osobných životoch a v živote cirkvi.
• A to poverenie, ktoré dal odchádzajúci Ježiš Kristus učeníkom, je poverením pre každého z nás. • Každý sa môže stať misionárom hoci len pre jedného človeka vo svojej blízkosti, • každý môže priniesť svetlo a pomoc evanjelia tam, kde ho ľudia naliehavo potrebujú. • Takých ľudí je dnes mnoho.
• K prečítanému odseku z 1. kapitoly Skutkov apoštolov by sme sa mali po tieto dni častejšie vracať, • aby sme lepšie pochopili, aký je zmysel nášho kresťanského jestvovania medzi dvoma Pánovými príchodmi, • aby sme tak svoju prítomnosť vedeli stvárňovať zmysluplným spôsobom, • to znamená v súlade s tým, ako to od nás Pán Boh očakáva. • On sám nás pre takýto život vystrojil všetkým potrebným.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
