1. slávnosť svätodušná, 1. List Korintským 12, 1 - 4.7
„Ani o duchovných daroch, bratia, nechcem, aby ste nevedeli. Viete, že keď ste boli pohania, k nemým modlám ste chodievali, ako ste sa dali viesť. Preto dávam vám na vedomie, že nikto, hovoriaci v Duchu Božom, nepovie: Prekliaty Ježiš! A nikto nemôže povedať: Pán Ježiš!, ak len nie v Duchu Svätom. Lebo rozdelené sú dary milosti, ale ten istý je Duch; A každému je daný prejav Ducha na (všeobecný) úžitok.“ (1. List Korintským 12, 1 - 4.7)
Milí bratia a milé sestry, vážení hostia, milá Adriana, milá Táňa!
Máme dnes viacero príležitostí, kvôli ktorým sme sa tu zhromaždili.
I. Je nedeľa – deň zmŕtvychvstania nášho Pána Ježiš Krista.
II. (Dnes a zajtra) sú svätodušné sviatky.
III. Naša sestra Táňa má byť pokrstená a spolu so sestrou Adrianou – po príprave, ktorú absolvovali, konfirmovaná.
IV. Spoločne s nimi sme tiež pozvaní k spovedi i k Večeri Pánovej.
V. A konečne, dnes je aj deň matiek.
Každá z týchto príležitostí je šancou čosi vzácne si uvedomiť či prijať, preto sa chceme pri každej z nich krátko zastaviť.
I. Je nedeľa – deň zmŕtvychvstania nášho Pána Ježiš Krista.
S postavou a životom Ježiša Krista kresťanstvo stojí a padá. Jeho pozemský život a utrpenie neboli pózou ani lacným divadlom. Všetko, čo Ježiš robil a hovoril, dostáva Jeho vzkriesením novú váhu a trvalú platnosť. Veríme, že v Ježišovi sa k nám sklonil sám Boh. Stal sa dobrovoľne jedným z nás. Preto má Ježišovo zmŕtvychvstanie – Jeho víťazstvo nad hriechom a smrťou – význam pre každučkého človeka. Ježiš za nás zomrel– oddĺžil nás. Boh nám v Ňom udelil amnestiu. Avšak poznať, že to tak je, že Ježiš má pravdu, že svoju nádej, radosť a odvahu spájame s Ježišom, môžeme až vtedy, keď sa odvážime konať podľa Jeho slova, keď sa s naším Pánom a Bohom Ježišom Kristom odvážime žiť. Ten, koho sa raz dotkol Boh, už na to nemôže zabudnúť. Verím, že to je pravdou aj pri Vás, milé sestry, milá Adriana, milá Táňa.
II. Sú svätodušné sviatky.
Iba ten prehlasuje Ježiša za Pána – za najvyššiu a zvrchovanú autoritu svojho života – koho k tomu vedie Duch Svätý. Duch Svätý je živý a konajúci Boh. Keď Biblia hovorí o Duchu Svätom, chce naznačiť Božiu skrytosť, neuchopiteľnosť a zároveň silu až hmatateľnosť zároveň. Koho sa dotkol Boh, už na to nemôže zabudnúť. To, že dnes budete verejne vyznávať svoju vieru, by zrejme ani jedna z Vás, milá Táňa, milá Adriana, pred pár rokmi nebola pripustila. A predsa to tak je. Lebo Boh – Duch Svätý sa Vás dotkol. A koho sa dotkol Boh, už na to nemôže zabudnúť. “Nikto nemôže povedať: Pán Ježiš! ak len nie v Duchu Svätom.“ (1K 12,3b) Vďaka pôsobeniu Ducha Svätého sa aj obyčajný a hriešny človek môže stať Božím nástrojom – ak to konkretizujeme: pre niekoho Božou, rukou, pre druhého Božím úsmevom, pre ďalšieho Božím povzbudením a zase pre iného Božím napomenutím. Vďaka Duchu Svätému sa odvážime konať to, na čo by sme sami nestačili, čo presahuje naše predstavy. Dostávame duchovné dary(por. 1K 12,7). Kto nimi neslúži sám sebe, ale nezištne a s láskou nimi slúži druhým, stáva sa Božím nástrojom. Duch Svätý zohráva najdôležitejšiu úlohu v posilňovaní človeka, aby žil kresťanským životom. – Nie iba v zmysle jeho vonkajších znakov, ale aby žil (kresťanský) život, ktorý je milý Pánu Bohu a na požehnanie ľuďom. Dá sa to ilustrovať na príklade s rukavicou. Rukavica ako časť ošatenia nemôže sama nič urobiť. No keď je vo vnútri ruka, potom môže rukavica urobiť čokoľvek, čo chce ruka. Tak isto, keď sa otvoríme Duchu Svätému, keď On dostane v našom živote rozhodujúci priestor, môžeme urobiť to, čo od nás Pán Boh žiada a očakáva. Zmena k lepšiemu sa v živote udeje, keď necháme viesť svoje motívy, plány, slová i skutky Božím Duchom.
III. Ty Táňa máš byť pokrstená a spolu s Tebou, Adriana, konfirmovaná.
Krst znamená pre človeka uistenie, že vďaka Ježišovi bol prijatý do spoločenstva Božieho ľudu. V našej evanjelickej cirkvi krstíme i deti i dospelých – ako dnes. Krstom detí sa zdôrazňuje Božia milosť, ktorá vždy predchádza našu vieru. Krst dospelých nám zas pripomína, aké dôležité je osobné prijímanie Božej pomoci a viery. Krst dospelých i konfirmácia je vyjadrením vyznania viery a odhodlania žiť podľa Božej vôle. – Odhodlania v praktickom životom oslavovať Ježiša ako Pána a nie Ho preklínať (por. 1K 12,3a) – pohŕdať Ním. Konfirmácia je prijatie medzi dospelých členov cirkvi. – Cirkvi, v ktorej si bratov a sestry nevyberáme – rovnako ako si Boh medzi nami nevyberá tých, ktorí Mu viac vyhovujú, ale prijíma každého, kto odpovedá na Jeho pozvanie. Dnes mnohí vravia: Boh áno, ale cirkev nie. S cirkvou nechceme mať nič. Podľa Biblie je však žiť v cirkvi dôležité. Už preto, aby sme sa vzájomne vo viere povzbudzovali, i nastavovali si kritické zrkadlo, aby sa naša viera nedostala na scestie, aby nevyhasla. Vieru treba očisťovať a obnovovať – aj pri spovedi Večeri Pánovej, ktorá sa prisluhuje v cirkvi. Žiť v cirkvi dôležité aj preto, lebo keď Biblia hovorí o živote v Božom kráľovstve, predstavuje ho ako veľké spoločenstvo. Nebo nie je súkromný bungalov, ani súkromná planétka, na ktorej si bude každý užívať šťastie pre seba, ale veľká hostina, kde sa ľudia stretávajú a vzájomne sa tešia z Božej lásky. Nebo i cirkev sú spoločenstvom. A cirkev má byť „nácvikom“ na nebo. Niekto si môže povedať, ak je to tak, ak je cirkev nácvikom na nebo, potom o také nebo nestojím. Iste, dochádza aj k sklamaniam z cirkvi – presnejšie z ľudí v nej, ktorí sa nechajú viesť duchom nesvätým – duchom sebectva a egocentrizmu. Keď sa necháme viesť Duchom Svätým, keď si vzájomne slúžime duchovnými darmi na všeobecný úžitok, vtedy v cirkvi zažívame kúštik neba na zemi. – Kus nebeského spoločenstva, onej veľkej nebeskej hostiny.
IV. Predobrazom tejto hostiny je Večera Pánova. Predchádza jej spoveď. Prečo? – Večera Pánova je konkrétnym potvrdením Božej lásky. Kým láska k človeku začína vyznaním lásky. láska k Bohu začína vyznaním viny. – Preto sa spovedáme. Večera Pánova ukazuje, že náš hriech je natoľko vážnou prekážkou vo vzťahu k Bohu, že nemôže byť odstránený iba administratívnym spôsobom, ale bol potrestaný na tele Ježiša Krista. Túto veľkú Božiu – Ježišovu lásku k nám si vo Večeri Pánovej sprítomňujeme.
V. Dnes je aj deň matiek. Ďakujeme Pánu Bohu za naše mamy. Za to, že nám daroval život cez naše mamičky – cez bolesť, ktorú ony podstúpili pri pôrode. Táto vďačnosť je v dnešný deň Vášho krstu a konfirmácie – v deň odhodlania vykročiť na cestu dospelosti kresťanského života – čosi symbolické. Kresťanský život je totiž život, ktorý vychádza z vďačnosti. Všetko čo máme, život sám, považujeme za nezaslúžený Boží dar. Hoci by nám bolo čo ako zle, ako kresťania máme byť vždycky za čo vďační: za Božiu lásku, blízkosť, za pokrm, zdravie, priateľov, za spoločenstvo cirkvi, za to, že sme v dobrých Kristových rukách. Viera v Pána Ježiša nie je recept na jednoduchý život. Je pozvaním, ktoré nás núti byť citlivými a premýšľať nad vecami, s ktorými si iní nerobia starosti. Avšak sú chvíle – je nemálo chvíľ, keď nám práve toto Božie pozvanie vnáša do života nadhľad a pokoj, poriadok a nádej – dary, ktoré si sami nemôžeme dať. Veriť v Ježiša Krista ako Pána nášho žitia rozhodne nie je márne! Buďme a žime preto ako vďačné Božie deti. Vy, ktoré dnes na cestu dospelosti kresťanského života nastupujete i my, ktorí po nej smieme už nejaký čas kráčať. Amen.
Literatúra: Jiří Gruber: Pojď a přesvědč se (vyd. ČCE, Praha 2007); tiež s myšlienkami Ludka Rejchrta.
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
