Nedeľa po Vstúpení, Ján 7, 37 - 39a
V posledný veľký deň slávností stál Ježiš a volal: • Ak niekto žízni, nech príde ku mne a napije sa. • Ako Písmo hovorí: Rieky živej vody potečú z vnútra toho, kto verí vo mňa. • A to povedal o Duchu, ktorého mali prijať tí, čo uverili v Neho; (Ján 7, 37 - 39a)
Irving Stone, americký spisovateľ, tvorca životopisných románov o slávnych historických osobnostiach, napísal román „Smäd po živote“. • Je to životný príbeh holandského maliara Vincenta van Gogha. • Tento román patrí medzi vrcholné diela svetovej literatúry. • Teraz nás zaujíma v prvom rade jeho titul: „Smäd po živote“. • Tento výraz hovorí o veľkej vnútornej sile, dynamike, ktorá maliara van Gogha poháňala do umeleckej tvorby, • do tvorby, ktorá sa stala trvalým obohatením celého ľudstva. • Podobná vnútorná sila pôsobí zrejme aj u ostatných tvorivých osobností v rozličných oblastiach umenia. • Vďační sme za všetky umelecké diela, ktoré vznikli takto pod tlakom smädu po živote, • pod tlakom túžby umelcov naplniť vlastný život čím cennejšími tvorivými hodnotami. • Smäd po živote existuje a pôsobí pravdaže aj v oblasti vedy, techniky, politiky, • ako aj v oblasti všetkých ostatných ľudských činností.
• Tento pohľad musíme ešte rozšíriť a uvedomiť si, že prakticky všetci ľudia nosíme v sebe v rozličnej forme a v rozličnej sile „smäd po živote“. • Je to túžba dať svojmu životu určitý obsah, podľa možnosti hodnotný obsah. • Bolo by zaujímavé preskúmať, aké rozličné formy má smäd po živote u veľkej skupiny ľudí. • Sem patrí samozrejme najprv uspokojenie základných životných potrieb, • ale potom je to veľké množstvo rozličných vecí, ktoré sa stávajú obsahom života, • rozličných drobných i väčších osobných i spoločenských zámerov.
• Smäd po živote poháňa človeka do činnosti. • Sme vďační, keď sú to činnosti dobré, pozitívne. • Sme vďační nielen za umelecké, vedecké, technické diela, • ale aj za činy pomáhajúcej lásky a služby, • za životné dielo takého Alberta Schweitzera či Matky Terezy • a mnohých ďalších kresťanských a humánnych osobností.
• U mnohých ľudí má však smäd po živote vyslovene egoistickú, sebeckú orientáciu. • V takýchto prípadoch sa smäd po živote prejavuje tak, že celkom opantá srdce človeka • a určuje všetky jeho činnosti • a deformuje, pokriví jeho morálne zásady. • Smäd po živote sa môže prejaviť ako smäd po peniazoch, keď človek, nech by mal koľkokoľvek, nikdy nemá dosť, • alebo ako smäd po stále stúpajúcom luxuse, • smäd po pôžitku a rozkoši, • smäd po sláve, uznaní, po kariére a vysokých funkciách a podobne. • Tieto druhy smädu po živote sú nebezpečné a pre spoločnosť škodlivé, • lebo človek je v takýchto prípadoch smädom po živote tak opantaný, • že za svojimi egoistickými cieľmi kráča bez ohľadu na druhých, • alebo, ako sa hovorí: kráča cez mŕtvoly.
• Existuje aj smäd po živote, ktorý nachádza démonské uspokojenie v tom, že môže ničiť hodnoty a spôsobovať bolesť. • Keď sa stretáme s prípadmi vandalizmu • alebo s prípadmi násilia, lúpežného ublíženia či lúpežnej vraždy, • vtedy ide o takéto chorobné uspokojovanie smädu po živote. • Kto nechcel, odmietol alebo nevedel nájsť cestu k pozitívnemu uplatneniu smädu po živote, • ten ho nachádza v takýchto ničivých a sebaničivých činnostiach.
• Smädu po živote nás nikto neučí, ten je v nás, je nám vrodený. • Vložil ho do nás ten, ktorý nás premyslel, skonštruoval, stvoril. • Smäd po živote vložil do nás so zámerom, aby nás viedol po ceste smerujúcej k plnému, zrelému ľudskému bytiu. • Určite nie so zámerom pokriveného, scestného, zvráteného uplatnenia. • Všetky tie tragické spôsoby uplatnenia smädu po živote sú krikľavými prejavmi hriechu, hriešneho odcudzenia sa od normálneho ľudského života.
• Do takejto situácie rozmanitého pôsobenia smädu po živote sú zasadené Ježišove slová, • ktoré povedal v posledný, vrcholiaci deň židovských týždňových sviatkov stánkov v Jeruzaleme. • Postavil sa uprostred ľudí, aby sústredil pozornosť na svoje slová a silným hlasom zvolal: • „Ak niekto žízni, nech príde ku mne a napije sa.“ • Vedel o tom, že v človeku je smäd po živote, • vedel, že ľudia sa ho usilujú utíšiť rozličným spôsobom, dobrým i zlým, • a na adresu všetkých povedal toto pozvanie. • Tieto jeho pozývajúce slová majú výlučný, exkluzívny význam. • Chcú povedať, že jedine on je schopný, kompetentný v plnom a opravdivom zmysle vyjsť v ústrety hlbokej ľudskej túžbe, ktorá sa volá smäd po živote.
• I keď smäd po živote vedie človeka k tvorivej činnosti vysokej úrovne, • tak Ježiš tu ponúka niečo, čo prevyšuje aj ten vysoký stupeň ľudskej duchovnej a materiálnej tvorivosti. • No a tých, u ktorých sa smäd po živote prejavuje egoistickým • alebo dokonca otvorene ničivým, démonským spôsobom, • tých pozýva, aby urobili pokánie a prišli k nemu, k Ježišovi a prijali od neho to, čím on môže a chce utíšiť ich smäd po živote.
• Božie pozvanie, Ježišovo pozvanie k vode a k pokrmu nachádzame aj na iných miestach Písma svätého. • Od nepravého utíšenia smädu a hladu volá Hospodin pôsobivými slovami v kniha Izaiáš (Iz 55,1-2) k pravému, autentickému nasýteniu: • „Ó všetci smädní, poďte k vode! • Poďte i vy, ktorí nemáte peniaze! • Kupujte obilie, jedzte; • poďte, kupujte bez peňazí, bez platenia víno a mlieko! • Prečo dávate peniaz za to, čo nie je chlebom, a svoj zárobok za to, čo nesýti? • Čujte ma pozorne a jedzte dobré a v hojnosti sa bude kochať vaša duša!“
• Podobná myšlienka: pozvanie od nepravého k pravému utíšeniu smädu je vyjadrená v Ježišových slovách v rozhovore so ženou Samaritánkou: • „Každý, kto pije z tejto vody, bude zase žízniť. • Kto by však pil z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky, • ale voda, ktorú mu ja dám, bude v ňom prameňom vody prúdiacej k večnému životu.“ • Po počiatočnom nechápaní sa otvárajú Samaritánke oči a ona prosí: • „Pane, daj mi tej vody, aby som nežíznila a neprichádzala sem načierať.“
• Prísť k Ježišovi a prosiť ho o opravdivé utíšenie smädu po živote bude vedieť len ten, kto pociťuje smäd po živote v tom najvyššom, nie iba pozemskom zmysle. • Šťastný je ten, kto pociťuje smäd po živote v tom najvyššom zmysle, kto pociťuje smäd po večnom živote, • a to nielen po večnom živote po prekročení hranice medzi časnosťou a večnosťou, • ale kto silno túži, aby už v tomto svete mohol uplatňovať znaky večného života. • O tomto šťastí hovorí Pán Ježiš v jednom svojom blahoslavenstve: • „Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú.“ • V tomto zmysle je šťastným človekom ten, kto sa celým srdcom môže stotožniť so slovami žalmu 42: • „Ako jeleň dychtí po vodných bystrinách, tak dychtí moja duša po Tebe, ó Bože! • Duša mi žízni po Bohu, po živom Bohu, kedy pôjdem a uzriem Božiu tvár?“ • Takýto smäd cítil žalárnik vo Filipách, keď sa apoštolov s veľkou túžbou opýtal: • „Páni, čo mám činiť, aby som bol spasený?“ • a dostal odpoveď, ktorá je v plnom súlade s naším textom z Evanjelia podľa Jána: • „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom!“
• Ako je to s naším smädom po živote? • Je to len smäd po dostatku hmotných životných potrieb? • Je to len smäd po rozličných hodnotách tohto časného, pominuteľného sveta? • Alebo je náš smäd po živote túžbou po Bohu? • Túžbou po spoločenstve s Ježišom Kristom? • Túžbou po tom, aby čím viac obsahov nášho života malo na sebe charakteristické znaky budúceho večného života? • Aby náš život bol vo vysokej miere charakterizovaný vierou, nádejou, láskou? • Aby sme sa uprostred starého sveta stali novým stvorením? • Aby sme získali čím viac slobody od všetkých brzdiacich a deformujúcich atraktivít? • Aby sme získali jasný pohľad pre správne hodnotenie všetkého, čo sa dostáva do nášho zorného poľa? • Aby sme sa konečne stali slobodnými od svojho egoizmu a egocentrizmu? • Aby sme si konečne uvedomili, že nežijeme a neumierame sebe, ale žijeme a umierame Pánovi? • Aký je náš smäd po živote? • Prečítané Ježišove slová nás vedú k tomu, aby sme sa zamysleli nad touto otázkou a vedeli si na ňu kriticky odpovedať. • Ak je náš smäd po živote opravdivý v Ježišovom zmysle, budeme môcť chápať ako pozvanie na našu adresu jeho slová: • „Ak niekto žízni, nech príde ku mne a napije sa.“
• Čo nám to vlastne ponúka? • Evanjelista vysvetľuje: „A to povedal o Duchu, ktorého mali prijať tí, čo uverili v Neho“. • Obrazom vody, ktorá je autentickým utíšením smädu po živote je opísaný Duch Svätý. • Ducha Svätého zasľúbil Ježiš učeníkom pre situáciu, keď on sám po svojom vstúpení na nebo v telesnej podobe už nebude medzi nimi. • My sme v tej istej situácii, a tak sa jeho zasľúbenie Ducha Svätého vzťahuje aj na nás. • V Evanjeliu podľa Jána hovorí Pán Ježiš podrobne, čo Duch Svätý pre nás znamená. • Uvedieme niektoré z týchto jeho slov.
• Povedal učeníkom: „Budem prosiť Otca, a dá vám iného Radcu, aby bol s vami až naveky - • Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože Ho nevidí, ani nepozná. • Vy Ho poznáte, pretože pri vás ostáva a bude vo vás.“ • A ďalšie slová: „Radca, ten Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, Ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril.“ • A napokon: „Ešte mnoho vám mám povedať, ale teraz neznesiete. • Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo počuje; a bude vám zvestovať aj budúce veci. • On mňa oslávi, lebo z môjho vezme a bude zvestovať vám.“
• V skutkoch apoštolov a v apoštolských listoch sa mnoho hovorí o tom, čo koná Duch Svätý v živote jednotlivých veriacich kresťanov a čo koná v spoločenstve cirkvi. • Keď si čítame všetky tieto veci, s bázňou a dojatím konštatujeme, k čomu všetkému priviedol ľudí opravdivý smäd po živote a Božia odpoveď, Ježišova odpoveď na tento smäd. • Okrem mnohých iných účinkov je jedno pôsobenie darovaného Ducha spomenuté v našom texte: • „Rieky živej vody potečú z vnútra toho, kto verí vo mňa.“ • To znamená: Kto nájde u Ježiša utíšenie smädu po živote, ten bude premenený na novú bytosť a ten sa zároveň stane ukazovateľom cesty k Ježišovi. • To je veľké privilégium – môcť vykonávať takúto službu.
• Pán Ježiš povedal svoje pozývajúce slová na sviatky stánkov. • Tieto sviatky svätili a svätia Židia na pamiatku putovania po púšti z egyptského otroctva do zasľúbenej zeme. • Toto putovanie vzťahujeme symbolicky aj na seba: • Z tohto sveta putujeme do zasľúbenej zeme, do nebeského Jeruzalema. • Túžba po večnom živote – to je ten najvyšší obsah nášho smädu po živote. • Tam bude tento smäd dokonale utíšený. • Ale pre putovanie touto cestou máme toto skvelé Ježišovo pozvanie, ktoré by sme mali brať každý deň veľmi vážne: • „Ak niekto žízni, nech príde ku mne a napije sa.“
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
