V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Žalm 32, 1 - 5

Blahoslavený, komu je odpustený priestupok a hriech prikrytý! • Blahoslavený človek, ktorému Hospodin nepočíta vinu, a v jeho duchu nieto ľsti! • Keď som mlčal, práchniveli mi kosti počas môjho ustavičného stonania, • lebo dňom i nocou ťažko doliehala na mňa Tvoja ruka, životná sila sa mi obrátila na letnú vyprahnutosť. • Vtedy som Ti vyznal svoj hriech a nezastrel som svoju vinu. • Riekol som: • Vyznám Hospodinovi svoje priestupky! • A Ty si odpustil vinu môjho hriechu. (Žalm 32, 1 - 5)

• Otázka viny, hriechu, mravných pokleskov, mravných poblúdení je vždy aktuálna. • Nik z nás nie je perfektný, nik z nás nie je dokonale čistý. • Niekedy so dopúšťame mravných priestupkov proti svojmu lepšiemu vedomiu, proti varujúcemu hlasu svedomia. • Niekedy varujúci hlas svedomia akosi mlčí, my sa dopustíme niečoho zlého, ale okamžite po spáchanom zlom čine sa ohlási znepokojujúci hlas svedomia, otvoria sa nám oči, a my zatúžime, aby to, čoho sme sa dopustili, sa nikdy nebolo stalo, • podobne ako Peter po svojom zapretí Ježiša trpko plakal. • Inokedy sa nám otvárajú oči po značnom časovom odstupe • a my spoznávame, že to, čo sme vtedy pokladali za ľahostajné alebo dokonca za správne, bolo v skutočnosti zlé. • Vtedy sa, po časovom odstupe, ozýva hlas svedomia, a my sa nachádzame pred problémom, čo si s tým počať.
• Jedna metóda svojpomoci v takejto situácii spočíva v tom, že sa usilujeme umlčať hlas svedomia, utlmiť pocit viny. • Lebo priznať si otvorene svoju vinu, či už pred fórom svojho vlastného lepšieho vedomia alebo pred druhým človekom - do toho sa nikomu veľmi nechce. • Človek totiž cíti, že ak si prizná vinu, ktorej sa dopustil, narúša tým obraz o sebe, pekný, priaznivý obraz, ktorý si starostlivo buduje a starostlivo udržuje. • Mať o sebe nepriaznivý obraz, nepriaznivú mienku, to je veľmi ťažké bremeno, a človek sa tomu chce silou-mocou vyhnúť. • A pretože priznanie si viny narúša tento obraz, človek chce všemožne hlas svojho svedomia umlčať. • Pretože sa hlas svedomia ozýva znova a znova, • usiluje sa človek zaplniť svoj čas a svoje myslenie činnosťou, ktorá by znemožnila alebo umlčala hlas svedomia. • Alebo sa taký človek uchýli k alkoholu, k tomuto hroznému sebaničiacemu prostriedku. • Alebo sa usiluje vinu za príslušný čin zvaliť na niekoho iného - čo tiež patrí medzi bežné praktiky, ktorými sa chce človek oslobodiť od výčitiek svedomia. • Otázka je, či tieto alebo podobné pokusy o umlčanie svedomia pomáhajú, či sú úspešné.
• Jednoznačná odpoveď znie: nijaké úsilie o umlčanie svedomia nemôže natrvalo rozriešiť problém viny • Lebo i ak sa na nejaký čas podarí svedomie umlčať, vždy je iba otázkou času, kedy sa svedomie ozve s ešte väčšou silou a odsunutý problém sa tak iba zväčší a zostrí. • To je skúsenosť, ktorú poznali už pred tisícročiami - ako je vyslovená napríklad v našom žalme: • „Keď som mlčal, trúchniveli mi kosti počas môjho ustavičného stonania, lebo dňom i nocou ťažko doliehala na mňa Tvoja ruka, životná sila sa mi premenila na letnú vyprahnutosť.“ • Umlčaný hlas svedomia, nepriznaná vina sa neodsťahuje z našej bytosti - ako by si to človek azda želal, • ale naopak, skryje sa do neuvedomených vrstiev bytosti a odtiaľ koná zhubné dielo, • zhubné dielo, ktoré zasahuje aj telesnú aj duševnú oblasť ľudskej bytosti, • ako to veľmi výstižným spôsobom vyjadrujú práve citované slová žalmu.
• Z tohto problému niet iného východiska ako priznať si celkom otvorene svoju vinu. • Priznať si ju najprv pred sebou, • v uvažovaní o sebe si povedať: Je to moja vina, urobil som zle, nemal som to urobiť, nemal som sa tak správať. • Je to bolestné priznanie, ale je nevyhnutné. • Bez takého priznania neexistuje duchovné uzdravenie. • Takéto priznanie svojej viny treba potom vysloviť v modlitbe, v modlitbe, v ktorej sme sami so svojím Bohom. • A ak máme priateľa, ktorému plne dôverujeme, môžeme to povedať aj jemu. • Ak sa s takýmto priznaním zdôveríme duchovnému pastierovi, treba nám vedieť, že on je viazaný prísnym zachovaním spovedného tajomstva. • Priznanie: je to moja vina, a ľútosť: nemal som to urobiť – • to je začiatok riešenia problému viny, problému výčitiek svedomia.
• Priznanie vlastnej viny je bolestné, lebo narušuje pekný obraz, ktorý sme si vytvorili o sebe. • Cez túto bolesť musíme prejsť, nikto ju nemôže prežiť za nás. • Sú veci, v ktorých sme nezastupiteľní. • Ale za cenu tejto bolesti získavame niečo mimoriadne cenné. • Málokedy si to uvedomujeme, a treba to vedieť. • Dá sa to do určitej miery pochopiť už z psychologického hľadiska. • Tým, že priznáme svoju vinu - nie všeobecne a frázovite, ale celkom konkrétnu vinu – • tým zaujímame kritický odstup voči tomu zlému, čo sme urobili. • Kým sa zdráhame priznať si vinu, • je to zlo, ktoré sme spáchali, s nami zrastené, • a pôsobí na nás svojím zhubným vplyvom. • Ale pri priznaní viny deje sa toto: • Priznaním viny dávame najavo: • To zlo bolo síce so mnou zrastené, • ale ja sa ho zriekam, • stáva sa pre mňa cudzím telesom, • ktoré by som chcel nejako odstrániť. • Cez takýto kritický postoj voči sebe duchovne rastieme, • lebo kus po kuse zhadzujeme zo seba bremeno, balast, ktorý sme si svojou vinou nakládli na plecia, • a ktorý nás brzdí, zdržiava na ceste vpred • alebo nám vôbec znemožňuje kráčať dopredu. • Tým, že úprimne povieme: • Priznávam a ľutujem svoju vinu v tejto a tejto konkrétnej veci, • oslobodzujeme si ruky a energiu ducha pre získavanie nových postojov, pre dosahovanie nových štádií na duchovnej ceste. • V tomto zmysle je priznanie a oľutovanie konkrétnej viny začiatkom tvorivého procesu v našom osobnom vývoji.
• Ale to najdôležitejšie sme ešte nepovedali. • Pri probléme viny a pri výčitkách svedomia nejde len o našu vnútornú psychologickú záležitosť, • ale dôležité je uvedomiť si, že tu ide o otázku zodpovednosti. • Svedomie v nás je hlas toho, pred ktorým sme zodpovední. • V rozličných veciach a ohľadoch sme zodpovední pred druhými ľuďmi. • Ale tie najzávažnejšie výčitky svedomia, ten najťažší pocit viny - tak to cítime - sa týka najvyššieho Pána, • ktorý nás postavil do tohto sveta • a pred ktorým sa každý človek bude zodpovedať. • Preto každá vina je záležitosť medzi ním a nami, • záležitosť, ktorej dosah a závažnosť si naplno uvedomíme pri poslednom hodnotení svojho života, • na poslednom súde, • ale ktorej vážnosť pociťujeme už aj teraz. • Jemu, Stvoriteľovi a Pánovi svojho života, pri vyznaní hriechov sa priznávame k svojej vine, • od neho čakáme riešenie, ktoré by nám pomohlo.
• Priznanie viny je predpoklad toho, aby sme mohli zhodiť zo seba balast, ktorý sme naložili na seba mravnými pokleskami. • Ale priznanie samo a ľútosť sama nám ešte riešenie neprinesie. • Tu sme celkom odkázaní na milosť najvyššieho Pána. • Len jeho odpustenie je tým skutočným oslobodzujúcim činom. • Človek si nemôže darovať sám odpustenie – • môže nám ho dať len ten, pred ktorým nesieme tú najvyššiu zodpovednosť.
• Z prečítaného textu, z celého žalmu, z ostatných kajúcich žalmov vidíme, akú oslobodzujúcu moc má odpustenie, ktoré nám dáva náš nebeský Otec: • „Vtedy som ti vyznal svoj hriech a nezastrel som svoju vinu. • Riekol som: Vyznám Hospodinovi svoje priestupky. • A ty si odpustil vinu môjho hriechu.“ • Po priznaní a oľutovaní viny a po prijatí odpustenia cíti sa človek ako nová bytosť.
• Problém viny a tragédia hriechu - to je zrejme niečo omnoho závažnejšie, než si to uvedomujeme. • Nejde pritom len o otázku niekoľkých mravných pokleskov, s ktorými sa treba nejako vyrovnať, • ale ide o neposlušnosť, o vzburu proti najvyššiemu Pánovi neba a zeme. • Geniálne to vyjadruje príbeh o hriešnom páde na začiatku Biblie. • Z hriešnej túžby stať sa ako Boh, byť ako Boh • vyrastajú jednotlivé mravné poklesky, zlé činy, zločiny • a z tejto hriešnej tendencie, uskutočňovanej tendencie, vyrastá veľké množstvo utrpenia v ľudskom živote, v spoločnosti. • Na riešenie tohto problému, ktorým je postihnuté celé ľudstvo, nestačí individuálne odpustenie, • ale bolo potrebné veľké dielo vykúpenia, ktorým by sa ľudstvo zo zúfalej situácie dostalo do nového vzťahu k Pánu Bohu. • Spasiteľ Ježiš Kristus vykonal toto veľké dielo. • Na jeho vykupiteľskom diele zakladá sa aj individuálne odpustenie, ktoré sa nám dostáva v jednotlivých prípadoch. • Na základe vykupiteľskej smrti Pána Ježiša Krista sa hriešnikovi, ktorý úprimne ľutuje svoj hriech, zvestuje posolstvo ospravedlnenia, • posolstvo, ktoré by sme mohli opísať slovami: • Ty, kajúci hriešny človek, si Pánom Bohom prijatý, hoci si pre svoj hriech neprijateľný, • si akceptovaný, hoci si neakceptovateľný. • Taká veľká je Božia iniciatíva, Božia milosť, že dokáže prekonať aj tú veľkú prekážku, ktorú si ty svojím hriechom vytvoril, • taká veľká je účinnosť zachraňujúceho diela čistého, svätého Syna Božieho Ježiša Krista, • že tebe, ktorý si si hriechom zatvoril cestu do novej budúcnosti, sa táto cesta predsa otvára.
• Zo všetkého, čo sme si na základe pozoruhodného žalmu 32. uvedomili, vidíme, že že proces obnovy hriešneho človeka, proces našej osobnej obnovy, je od začiatku do konca v Božích rukách. • On, Pán Boh, vzbudzuje v nás výčitky svedomia, • on vyvoláva v nás vnútorný nepokoj, • on nás Svätým Duchom vedie k vyznaniu hriechov, • on sa postaral o dielo zmierenia v Spasiteľovi Ježišovi Kristovi, • on ponúka zmierenie, • on jediný môže dať odpustenie. • Toto všetko patrí medzi rozhodujúce stránky jeho lásky k nám.
• Prečítané slová žalmu sú pozvaním pre nás. • Iste sme si všimli, že žalm je formulovaný v prvej osobe ako osobná skúsenosť. • Je to jedna z dôležitých osobných skúseností, akých je v Biblii veľmi mnoho. • Nejde o hocijaké životné skúsenosti, ale o skúsenosti, ktoré mali ľudia s Pánom Bohom. • Kto objaví túto stránku Biblie, pre toho sa Biblia stane najvzrušujúcejšou knihou, • Po prvé preto, lebo ide o najzávažnejšie otázky ľudskej existencie, ktoré sa týkajú každého z nás. • Po druhé preto, že tieto skúsenosti nás priamo oslovujú, aby sme preskúmali, čo ony môžu znamenať pre náš osobný život. • To všetko platí aj o 32. žalme. • Ak tento žalm vyvolá v nás ten očistný, hoci bolestný proces, • ak si uvedomíme a priamo prežijeme, precítime, že nás Pán Boh napriek všetkému akceptuje ako svoje deti, • bude to pre nás znamenať krásny začiatok nového života. • Práve k tomuto nás prostredníctvom žalmu náš nebeský Otec pozýva. •

Amen

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.