V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

4. nedeľa po Svätej Trojici, 1. List Timoteovi 3, 1 - 7

Milí bratia a milé sestry!
Kostolník oznamoval farárovi počet ľudí, ktorí prijali v danú nedeľu Večeru Pánovu. Farár sa ho opýtal: „Počítal si aj mňa?“ – „Vás nie, len veriacich“ – odvetil kostolník. „A či vari ja nie som veriaci?“, pýta sa kazateľ? – „To áno, ale ja som myslel len normálnych ľudí.“
Dnes máme voliť nového seniora Bratislavského seniorátu. Z onoho príbehu nám vyvstávajú 2 dôležité kritériá pre voľbu – pre úrad v cirkvi:
1) Mali by ho zastávať ľudia veriaci – dôverujúci Pánovi Ježišovi.
2) Ľudia, ktorí budú v cirkevnej funkcii, by mali byť normálni. – Takí, ktorí cirkevný úrad nebudú chápať ako snahu vybudovať si pomocou cirkevnej funkcie pomníček, ako presadzovanie seba, ale ako službu. Mali by zostať normálni. Vyššia pozícia v cirkvi by ich nemala pokaziť, viesť k nenormálnemu, nepravdivému, nedôveryhodnému počínaniu.
Biblické slovo: „Ak sa niekto snaží o biskupstvo, po znamenitom diele túži“, totiž nenabáda ku karierizmu. Ono povzbudzuje k ochote a odvahe prevziať na seba zodpovednosť za cirkev. Každý z nás by mal byť ochotný prevziať kus zodpovednosti za ňu. Bez ochoty prevziať na seba zodpovednosť za cirkev, to s ňou ide „dolu vodou“. Ak chceme, aby cirkev rástla, potom je potrebné mať živú vieru, ale tiež nezostať iba divákmi, ľuďmi ľahostajnými voči zodpovednosti za cirkev.

3. kapitola 1. Listu Timoteovi hovorí o cirkevných funkcionároch. V texte použité slovo „episkopos“ označovalo toho, kto predsedal zboru. V ranej cirkvi takýchto ľudí ustanovovali apoštolovia – a to autoritou, ktorú mali od Ježiša Krista. Dnes apoštolov, ani obdobnú autoritu k dosadzovaniu ľudí do cirkevných úradov nemáme. No niečo máme: Tým, ktorých si chce Pán Boh použiť pre službu v cirkvi, prepožičiava mravnú autoritu a potrebnú schopnosť pre konanie služby. A nám dáva svedomie a zdravý rozum, aby sme skúmali, či kandidát na cirkevného funkcionára spĺňa požiadavky, o ktorých hovorí Písmo.

O aké vlastnosti ide? – Biblia spomína v prvom rade požiadavky bežnej občianskej slušnosti: Manželská a rodinná bezúhonnosť, triezvosť, nezištnosť. Tiež pohostinnosť –schopnosť prijať ľudí – aj novopríchodzích do cirkvi – a vedieť sa o nich postarať.
Cirkevný predstaviteľ má byť muž jednej ženy. Miestom, kde sa má vedúci cirkvi predovšetkým osvedčiť, je teda rodina. – Ona je priestor, kde je na nás dobre vidieť, kde sme zbavení sviatočného lesku cirkevného predáka. Verš 5. (1Tim 3 kap.) naznačuje, že ak človek sklame v rodine, sklame pravdepodobne aj v cirkvi. Určite, je Božím darom, keď naše deti kráčajú po Božích cestách; no za naše deti/rodiny máme zodpovednosť.
Biblickým kritériom pre cirkevný úrad je tiež to, že by ho nemal zastávať primladý človek. – Má to byť osoba so skúsenosťami vo viere. Iste, učíme sa aj praxou, no Písmo radí nedávať mladým takú zodpovednosť, na ktorú nie sú vybavení, pre ktorú ešte nedozreli. Iba zapálenosť sama o sebe nestačí. Keby napríklad za organom sedela nadšená – zapálená osoba, avšak nehrala by na patričnej úrovni, nebolo by to na prospech cirkvi. Iba zapálenosť nestačí. Potrebné sú korene – pevné zakorenenie vo viere, aby nás ani ťažkosti a problémy hneď nevyvrátili. Pre cirkevný úrad je potrebný osvedčený človek, aby, keď dosiahne dôležité postavenie, nebol ohrozený pýchou.

Ešte jednu požiadavku pre cirkevný úrad uvádza 1Tim 3. kap. Vo v. 7. verši čítame, že predstavený cirkvi má mať dobré svedectvo od ľudí mimo cirkvi. Javí sa to ako paradox. Čo tých mimo cirkvi do našich vnútrocirkevných záležitostí? Biblia vraví, že ani ich názor nie je nedôležitý. Funkcionár cirkvi má mať dobré svedectvo od ľudí mimo cirkvi, aby nebol ohrozený ohováraním či vydieraním. Mesto, v ktorom žijeme, je miestom, kde na nás vidieť zo všetkých strán. Ak by osobe v cirkevnom úrade bolo oprávnene čo vyčítať, kvôli zlému svedectvu od ľudí mimo cirkvi hrozí, že Kristovo meno – meno Pána cirkvi – bude uvádzané do hanby.

Čítali sme iba úvod 3. kapitoly 1Tim. V jej pokračovaní sa vraví o diakonoch – o ľuďoch v „nižšej“ cirkevnej funkcii. Tým je podčiarknuté, že nie iba vedúci, ale aj každá iná služba v cirkvi, má svoju záväznosť. Veci Kristovej môže napomôcť, ale ju aj zradiť nie iba senior, farár, dozorca, ale i každý radový člen cirkevného zboru. Preto je dôležitá vernosť v malom, vernosť aj v tej najobyčajnejšej službe. Keď viem, Komu slúžim, potom byť vrátnikom v Pánovom dome je viac, ako honosné postavenie kdekoľvek inde. Ak slúžime v Kristovej cirkvi, máme podiel na sláve Pána Ježiša Krista.

V závere kapitoly, (ktorý sme nečítali), je cirkev pripodobnená domu. O dom sa musíme starať, rovnako aj o cirkev. Podľa Božích myšlienok má byť tento dom – domácnosť cirkevného zboru žiarivým svedectvom o pravde. Pravda je ukazovanie toho, kto Boh je a ako o nás i o svete zmýšľa. Táto pravda bola zjavená v osobe Pána Ježiša Krista, skrze Jeho slovo, skrze Svätého Ducha (por. J 14,6; 17,1; 1J 5,6). Tajomstvo pobožnosti je prakticky poznať Pána Ježiša Krista, pevne sa Ho držať vierou.
Dobré vedenie v cirkvi je nesmierne dôležité. No nijaký cirkevný funkcionár, nie je duchovným liekom na bolesti sveta a cirkvi. Tým je iba Pán Ježiš Kristus. My, v rozličnej zodpovednosti máme niesť, chrániť a aj ďalším odovzdávať plameň z Kristovho majáka: Ježišovu pravdu a lásku, tie hojivé lieky z Božej lekárne, ktorej spravovanie Pán Boh zveril práve nám, svojej cirkvi.

Amen.

Pramene:
Max Kašparů: V pášti a dalmatike (vyd. Karmelitánske nakladateľstvo, Bratislava 2006);
Jana Tožičková – výklad /23.8./ in: Na každý den 2001 (vyd. Kalich, Praha 2000);
Kol. autorov: Průvodce životem – Pavlovy listy Timotejovi, Titovi, Filemonovi , List: Židům (vyd. IBS & Luxpress, Praha 1995);
Georg W. Forell: Zur Sache (Lutherisches Verlagshaus, Berlin)

Martin Šefranko
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.