V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

3. nedeľa po Sv. Trojici, Ján 7, 10 - 18

Keď však Jeho bratia odišli na slávnosti, odišiel aj On, nie verejne, ale akoby potajomky. • A Židia Ho hľadali na slávnostiach a hovorili: Kde je onen? • A v zástupe sa mnoho hovorilo o Ňom; jedni hovorili: Je dobrý! iní zas: Nie je, ale zvádza zástup. • Nikto však nehovoril o Ňom verejne zo strachu pred Židmi. • Keď sa už polovica slávností minula, vystúpil Ježiš do chrámu a vyučoval. • A Židia sa divili a hovorili: Ako pozná tento Písma, keď sa neučil? • Ježiš im riekol: Moje učenie nie je moje, ale Toho, ktorý ma poslal. • Keď niekto chce plniť Jeho vôľu, rozozná to učenie, či je z Boha, alebo či sám od seba hovorím. • Kto sám od seba hovorí, hľadá svoju vlastnú slávu, ale kto hľadá slávu Toho, ktorý Ho poslal, ten je pravdivý a nieto v ňom neprávosti. (Ján 7, 10 - 18)

• Pán Ježiš seba samého nepovažoval za náhodný zjav v dejinách. • Vedel veľmi presne, akému cieľu slúži jeho život. • Evanjelista Ján zachytil z tohto Ježišovho povedomia viac než ostatní evanjelisti. • Na každom kroku sa v štvrtom evanjeliu stretáme so slovom „poslať“, „poslaný“. • Prečítaný text je jeden z mnohých, ktoré patria do tejto skupiny. • Čítali sme tam slová: „Moje učenie nie je moje, ale Toho, ktorý ma poslal.“ • Ježišovým pevným presvedčením bolo, že ho do ľudských dejín, do ľudskej spoločnosti poslal Pán Boh.
• Keď si všimneme, aký obrovský vplyv vykonal na spoločnosť a dejiny a na životy mnohých jednotlivcov, núti nás to povedať: Áno, Ježiša Krista poslal na svet Pán Boh. • Na jednej strane si všímame Ježišovu skromnosť a nenápadnosť. • Nevykonal veci, ktoré sa medzi ľuďmi spravidla považujú za veľké a za ktoré sú ľudia oslavovaní. • Nemal k dispozícii svetskú moc a svetské bohatstvo. • Naopak, povedal o sebe: „Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu.“ • Nevelil armáde. • Nenapísal nijakú knihu – iba čo nám evanjelisti zapísali spomienky na neho a správy o ňom. • Podľa bežných meradiel sa nedá povedať, že v porovnaní s velikánmi sveta neviemako vynikal. • • Ale Božia logika je iná než ľudská logika. • Pri ľudskom hodnotení záleží všetko na dojme, ktorý nám bije do očí. • Pri Božej logike záleží všetko na vnútornej sile a absolútnej pravdivosti. • Pán Ježiš pôsobil nie vonkajším dojmom, • ale vnútorná, skrytá sila, ktorú mal a má, je nevyčerpateľným zdrojom jeho pôsobenia. • Len tak si môžeme vysvetliť, že dejinám veľkej časti sveta dal celkom nový smer. • Napriek svojej vonkajšej nenápadnosti bol poslaný od Boha.
• Toto povedomie, že ho poslal Boh, prejavuje sa uňho pri každom jednotlivom čine. • Tak aj pri jeho návšteve na slávnostiach stánkov v Jeruzaleme, do rámca ktorých je zasadený prečítaný text. • Ako celý svoj život nepovažoval za náhodu, tak za náhodu nepovažoval ani túto príhodu. • V predchádzajúcom rozhovore so svojimi bratmi hovorí o nej ako o „mojej hodine“. • V tichom sústredení čaká na pokyn od svojho nebeského Otca, kedy sa má vybrať do Jeruzalema.
• Do Jeruzalema odchádza nie verejne, ale akoby potajomky. • Potajomky nie zo strachu, veď ide práve do Jeruzalema, kde mu hrozí najväčšie nebezpečenstvo. • Chce byť na tejto ceste sám, aby sa pred stretnutím so zástupmi mohol venovať sústredeniu, koncentrácii v samote, • aby mohol svoju prípravu na Jeruzalem vykonať v dokonalom spoločenstve so svojím nebeským Otcom. • Pretože má zreteľnú a jasnú líniu svojho života ako celku, môže celkom cieľavedome riadiť i jednotlivé dni a jednotlivé udalosti.
• Ježišov život bol jedinečný, • ale v určitom zmysle on na sebe ukázal nám ľuďom, ako má vyzerať dôstojný život človeka. • Človek musí mať najprv jasno o celom svojom živote, o jeho zmysle a cieli, ak chce, aby sa mu jednotlivé dni a udalosti nezdali nezmyselnými. • Ak nás trápi čím ďalej tým viac otázka, či má zmysel drobná práca, ktorú konáme, tak je to preto, že nemáme uspokojivú odpoveď na otázku: Načo je tu vlastne celý môj život? • Ak túto odpoveď nájdeme, nadobudnú v jej rámci zmysel aj jednotlivé väčšie či menšie súčasti nášho života.
• Pán Ježiš žil a pôsobil vo svete ako poslaný od Boha. • Pán Boh mu dával nielen úlohy, ale mu pripravoval aj pôdu. • Pôdou sú zástupy na slávnosti, ktoré ho čakajú a nevedia sa ho dočkať. • V texte sme čítali: „A Židia Ho hľadali na slávnostiach a hovorili: Kde je onen?“ • Jedni ho čakajú zo zvedavosti a z túžby po senzácii. • Iní ho čakajú s falošnými nádejami, že obnoví politickú samostatnosť izraelského štátu. • Ale určite boli medzi nimi aj takí, ktorí chceli od neho dostať aj odpoveď na najťažšie otázky života. • S otázkou o zmysle života sa ľudia trápili rovnako vtedy ako dnes. • Bohatý mladík predložil Ježišovi túto otázku oblečenú do náboženskej formy: „Čo mám robiť, aby som dosiahol večný život?“ • Našou bežnou rečou by táto otázka znela: Čo mám robiť, aby môj život mal nejaký zmysel? • V zástupe na slávnostiach boli určite aj takí ľudia, ktorých pálila táto otázka. • Mnohých z nich priviedla na slávnosti predovšetkým nádej, že sa tam stretnú s Ježišom • a že si od neho odnesú nové vnútorné bohatstvo a šťastie. • Keď boli srdcia naplnené takýmto vnútorným očakávaním, blíži sa Ježiš, nepozorovaný, do Jeruzalema. • Ježiš prichádza k tým, ktorí ho potrebujú. • Cítime jasne, že to nie je náhodná zhoda okolností, ale že réžiu v rukách má Pán Boh.
• Ježiš je poslaný od Boha. • Preto svoje dielo môže vykonať aj uprostred svojich nepriateľov a napriek ich hrozbám a bezpečnostným opatreniam. • O bezpečnostných opatreniach proti Ježišovi čítame v texte toto: „Nikto však nehovoril o Ňom verejne zo strachu pred Židmi.“ • Židovské úrady zakázali o Ježišovi verejne hovoriť, • menovite verejne o ňom hovoriť v dobrom, priaznivom, pozitívnom zmysle. • Ježiš sa dostal na index, do zoznamu zakázaných ľudí, s ktorými stýkať sa, o ktorých dobre hovoriť bolo nebezpečné a trestné.
• Ako došlo k tomu, že sa Ježiš dostal na index toho, čo je zakázané a trestné? • Niečo nám o tom hovorí výraz „strach pred Židmi“. • Nikto nehovoril o Ňom verejne zo strachu pred Židmi. • Bežne sa tento výraz chápe tak, že ľudia sa báli k Ježišovi otvorene sa priznať zo strachu pred trestom židovských úradov. • Ale tento výraz nám hovorí ešte niečo viac. • Doslovný preklad príslušného výrazu v origináli znie: „strach Židov“. • Ten preklad „strach pred Židmi“ je vecne správny. • Ale my sa nemôžeme ubrániť dojmu, že si z onoho výrazu máme vybrať aj ten zmysel, ktorý v nás vyvoláva doslovný preklad: „strach Židov“. • V takom prípade sa v tomto výraze hovorí aj o strachu Židov, židovských úradov, židovských vedúcich – o strachu z Ježiša. • Toto je zrejme tá skutočná pohnútka, ktorá vedie úrady k tomu, že Ježiša dávajú na index toho, čo je zakázané: Úrady sa Ježiša boja. • Ježiš, ako nikto iný, odhalil ich pokrytectvo, za ktorým sa skrýva prázdnota života. • Ježiš, ako nikto iný, ich prehliadol, že zneužívajú svoje postavenie, svoju moc na vlastné obohacovanie, pôžitkárstvo, • a to na účet tých, ktorí nemajú k dispozícii ani spoločenský vplyv ani moc. • Ježiš, ako nikto iný, priložil na nich meradlo nekompromisnej pravdy a odhalil celú tú hnilobu, ktorá sa skrývala za pekným povrchom. • Stačí si prečítať takú 23. kapitolu Matúšovho evanjelia, a okamžite pochopíme, prečo sa Ježiša báli. • Lož sa trasie pred pravdou, • tma sa trasie pred svetlom, • pokrytci a zločinci v úradných kabátoch sa trasú pred tým, ktorý pozná srdce • a vie o všetkom, čo sa robí pod rúškom tmy a utajovania. • Pretože sa úrady Ježiša boja, zakazujú o ňom hovoriť v pozitívnom zmysle a zakazujú sa s ním stýkať. • A tak sa podľa želania a nariadenia úradov majú báť i všetci ostatní ľudia, ktorí po Ježišovi túžia, majú sa báť úradov. • Takto dochádza k tomu druhému významu nášho pojmu: „strach židovský“, „strach pred Židmi“.
• Ježiš dobre vie, že je na indexe zakázaných ľudí. • Ale čo vidíme? • Pokojne, v hlbokom sústredení, v prežívaní hlbokého spoločenstva s Bohom si kráča do Jeruzalema, • tam, kde tento zákaz platí najprísnejšie. • Je niečo ohromne povznášajúceho v tom, keď môžeme vidieť, ako sa s radostným pokojom a vyrovnanosťou vysmieva všetkým indexom sveta, ktoré ho vyhlasujú za zakázanú osobnosť. • Jeho pokoj, vyrovnanosť, cieľavedomosť, istota o tom, že má za sebou Pána Boha, • -- toto všetko je uňho také veľké a mocné, že mu neostáva času myslieť na akési zákazy úradov. • Toto je pravá prevaha a nadradenosť: • Neháda sa, neškriepi sa, ale s neprekonateľným vnútorným pokojom oddáva sa niečomu, čo je nekonečne vznešenejšie než všetky malicherné a úbohé zákazy, • a ide svojou cestou, • hoci tá ho vedie do Jeruzalema, plného úkladov a nástrah. • A to všetko preto, že v najvyšších otázkach svojho života má dokonalé jasno.
• Do Jeruzalema ide preto, aby takéto jasno daroval všetkým, ktorí po ňom túžia. • „Keď sa už polovica slávností minula, vystúpil Ježiš do chrámu a vyučoval.“ • Vyučoval ich tomu, čo najviac potrebovali, • dával im odpovede na otázky nespokojnej duše o života.
• „A Židia sa divili a hovorili: Ako pozná tento Písma, keď sa neučil? • Ježiš im riekol: Moje učenie nie je moje, ale Toho, ktorý ma poslal.“ • Bežne si myslíme, že múdrosť môže pochádzať len z kníh alebo zo skúsenosti druhých ľudí. • Týmto spôsobom naozaj získavame mnoho vedomostí. • Ale tá najdôležitejšia a najpotrebnejšia múdrosť pre život pochádza z iného prameňa: z večnosti, od Boha. • Len kto je s týmto prameňom v spojení, môže ľudí obohatiť touto najvyššou múdrosťou. • Ježiš Kristus ako poslaný od Boha nepotrebuje chodiť do učenia k ľuďom; jeho múdrosť ďaleko prevyšuje všetku ľudskú múdrosť.
• Ale či tento Poslaný, ktorý podstupuje riziko a ktorý mnohých stavia do nebezpečenstva a rizika pre strach židovský, • či tento Poslaný dáva naozaj odpoveď na tie závažné otázky, o ktorých hovoríme? • Či ľudia z tých sviatkov naozaj odchádzajú obohatení? • Či odchádzajú so srdcom, ktoré je teraz už pokojnejšie? • Či odchádzajú s odpoveďou na otázku: Načo je náš život a kam má viesť? • Áno, dáva odpoveď na tieto otázky, veď práve nato je poslaný. • „Kto sám od seba hovorí, hľadá svoju vlastnú slávu, ale kto hľadá slávu Toho, ktorý Ho poslal, ten je pravdivý a nieto v ňom neprávosti.“ • Tieto nenápadné slová hovoria niečo veľmi dôležité. • Hovoria, že človek má možnosť žiť buď v dokonalom súlade s večným Bohom, • alebo že sa môže usilovať vytvoriť si existenciu zdanlivo nezávislú od Boha, • vytvoriť teda zo seba akési malé centrum vesmíru. • Poznáme dobre túžbu po originálnosti. • Človek by sa chcel silou-mocou odlišovať od druhých ľudí. • Lichotí mu, ak ho iní v niečom napodobňujú, • nespokojný a podráždený je, ak odhalí, že on v niečom napodobňuje iných. • V medziľudských vzťahoch môže pritom ísť o malicherné veci. • Ale tieto snahy v ľudskom správaní upozorňujú na niečo závažnejšie: • Človek by chcel byť originálny aj voči Bohu. • Ten prastarý, často vysmievaný príbeh o hadovi v raji a Eve predsa len obsahuje veľmi závažnú múdrosť. • Had povedal Eve: Keď sa vzopriete Božiemu zákazu, budete ako Boh. • Nech už príbeh o hadovi, Eve a Adamovi napísal ktokoľvek, ten človek musel vedieť veľmi dobre, čo je posledným koreňom ľudských tragédií: • totiž práve to, že človek chce byť silou-mocou samostatný a originálny aj voči Bohu. • To je koreň utrpenia a nespokojnosti, • koreň trápenia vonkajšieho aj vnútorného. • Takáto línia života je nenormálna línia. • Kým človek túto líniu neopustí, nenájde odpoveď na otázku o zmysle života. • Lebo zmyslom života vzhľadom na jestvujúcu situáciu človeka nemôže byť nič iné než sa opäť dostať do súladu s večným Bohom, • neusilovať sa o falošnú nezávislosť od Boha, • ale naopak: v ňom hľadať a nachádzať stredobod svojho života, • na neho orientovať všetko vo svojom živote. • Ježiš Kristus bol poslaný nato, aby túto cestu odhalil nám ľuďom a aby nás viedol po tejto ceste. • Citujeme ešte raz Ježišove slová: „Kto sám od seba hovorí, hľadá svoju vlastnú slávu.“ • Ježiš Kristus nehľadal svoju vlastnú slávu, lebo žil v súlade a harmónii s večným Bohom, • a do tohto súladu by chcel priviesť všetkých, ktorí sa mu s vierou otvárajú.
• Ľudia, ktorí na slávnostiach stánkov našli toto odhalenie a poznanie o vlastnom živote, • ktorým bol darovaný tento vznešený a najvyšší životný cieľ, • ktorým Ježiš ukázal cestu k tomuto cieľu a dal silu kráčať touto cestou • -- títo ľudia odchádzali zo slávností určite natešení. • Už nemysleli na námahu spojenú s cestou, • už nemysleli na strach pred Židmi, ktorý ich mal odstrašiť od Ježiša. • Kto u Ježiša našiel tak veľa ako oni, ten získal nové svetlo, novú silu, nový pokoj, nový pohľad na všetko.
• Aj k nám je Ježiš Kristus poslaný. • Poslaný s tým istým cieľom ako vtedy: • aby nášmu životu dal cieľ, • aby nás priviedol do dokonalej harmónie s večným Bohom. • Čím viac sa k tomuto cieľu priblížime, tým krajší bude náš život, • tým jasnejšie pocítime, že náš život má hlboký zmysel a cieľ. • Kiežby sme aj my po stretnutí s Ježišom odchádzali do každodenného života s takou radosťou ako tí ľudia, ktorí sa na slávnostiach v Jeruzaleme dali Ježišovi bohato obdarovať.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.