V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

2. nedeľa po Sv. Trojici, Skutky apoštolov

Potom, keď v tomto meste zvestovali evanjelium a získali mnoho učeníkov, • vrátili sa do Lystry, Ikónie a Antiochie; • utvrdzovali duše učeníkov • povzbudzujúc ich, aby zotrvali vo viere, • a že: Cez mnohé súženie musíme vojsť do kráľovstva Božieho. (Skutky apoštolov)

• Tieto slová zo Skutkov apoštolov, ktoré sme práve prečítali, sú časťou opisu takzvanej prvej misijnej cesty apoštola Pavla a jeho spolupracovníka Barnabáša. • Je zaujímavé sledovať všetky apoštolove misijné cesty a všímať si vonkajšie udalosti, problémy, prekážky, úspechy, neúspechy, ktoré tvorili obsah týchto misijných podujatí. • Ale nemenej zaujímavé a vzrušujúce je zamyslieť sa nad metódami práce, ktorými sa Pavel a jeho spolupracovníci v tejto misijnej činnosti riadili. • Tie dva verše, ktoré sme prečítali, nám umožňujú všimnúť si jednu dôležitú stránku apoštolovej misijnej metódy.
• Prvý bod je toto: Apoštolovia vedia, že viera nie je hotová a zrelá po prvom misijnom stretnutí a po prvom akceptovaní, prijatí pozývajúcej zvesti Božieho slova. • Prečítané slová hovoria o spiatočnej ceste misionárov. • Šli cez tie isté mestá, v ktorých boli predtým zvestovali Božie slovo. • Celkom zámerne ponavštevovali cirkevné zbory, ktoré založili v jednotlivých mestách. • V texte sme čítali: „Vrátili sa do Lystry, Ikónie a Antiochie“. • Vedeli, že iba po jednom stretnutí človeka s evanjeliom viera dotyčného človeka nie je hotová, nie je zrelá. • Viera musí rásť, rozvíjať sa, stávať sa stále bohatšou. • To vyjadril Pán Ježiš vo viacerých podobenstvách: • v podobenstve o rozsievačovi a štvorakej pôde, • v podobenstve o horčičnom zrne, • a v ďalších podobenstvách, v ktorých hrá práve proces rastenia dôležitú rolu.
• Ak niektorému človeku ukážeme cestu k viere, • ak sa taký človek prostredníctvom nás dostane k viere, • mali by sme ho aj naďalej sprevádzať na ceste viery. • Osobitne dôležitá je táto zodpovednosť v spojitosti s malými deťmi, ktoré sme dali a dávame pokrstiť. • Ich cesta k vedomej viere môže byť dlhá • a práve rodičia, krstní rodičia, starí rodičia majú sprevádzať pokrstené dieťa na tejto ceste. • V jednom slovníku súčasnej nemeckej reči, ktorý vydalo nakladateľstvo Akadémia v Berlíne, môžeme čítať veľmi pekné vysvetlenie, čo to znamená „krstný rodič“. • Vysvetlenie znie takto: „Krstný rodič je človek, ktorý spolu s rodičmi preberá zodpovednosť za kresťanskú výchovu dieťaťa“. • Je to svetský, sekulárny slovník. • Keď už v takomto slovníku nájdeme taký presný a pekný opis úlohy krstných rodičov, • mali by sme si ako kresťania tým viac uvedomiť svoju zodpovednosť za sprevádzanie svojich detí, krstných detí a vnúčat na ich ceste viery, • a mali by sme požiadavky tejto zodpovednosti realizovať.
• Ale aj keď myslíme na samých seba, mali by sme si uvedomiť, že aj naša viera je v procese vývoja. • Nikto nemôže povedať, že jeho viera dosiahla konečný vrchol. • Sme na ceste, na ktorej naša viera má rásť, upevňovať a obohacovať sa, rozširovať svoj obzor. • Toto poznanie a dôsledky, ktoré treba z neho odvodiť – to je aj dnes, ba možno práve dnes, veľmi aktuálne.
• Všetko, čo sme doteraz na základe biblického textu povedali, je dôležité nielen preto, že viera na svojom začiatku nie je zrelá a musí stále rásť, • ale aj preto, že viera je ohrozená, a to aj zvnútra aj zvonku. • Ohrozenie viery z vnútra samého človeka spočíva v tom, že v človeku, ktorý prišiel k viere, aj naďalej ešte žije mnoho súčastí starého myslenia a starého správania, • a tie, ak sa priveľmi dostanú k slovu, môžu vieru udúšať. • Aj v človeku, ktorý prijal postoj viery, môže ožiť staré sebectvo, túžba po svetských hodnotách, túžba po hriešnych rozkošiach. • Toto ohrozenie viery opísal názorne a varovne Pán Ježiš v spomenutom už podobenstve o rozsievačovi a štvorakej pôde. • Vnútorné ohrozenie je teda jeden front, na ktorom musíme stále bojovať o zachovanie a čistotu svojej viery.
• Ten druhý front má do činenia s vonkajším ohrozením viery. • Všade v Biblii, kde sa hovorí o živote viery, sa celkom realisticky hovorí aj o ohrození viery, ktoré prichádza zvonku. • Tak je to v našom texte: „Cez mnohé súženie musíme vojsť do kráľovstva Božieho.“ • Tak je to v známych slovách Pána Ježiša: • „Vchádzajte tesnou bránou, lebo priestranná brána a široká cesta vedie do zahynutia, a mnohí ňou vchádzajú; • ale do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.“ • Prečo je to tak, že musíme cez mnohé súženia vchádzať do kráľovstva Božieho? • Pretože kráľovstvo Božie je niečo celkom nové • a pretože medzi starým svetom a medzi týmto celkom novým je veľký rozdiel, protirečenie, napätie. • Starý svet nechce, aby prišiel nový svet. • Preto robí starý svet všetko možné, aby do cesty novému svetu postavil čím viac prekážok. • Preto vznikajú súženia, cez ktoré sa musí vchádzať do kráľovstva Božieho, ako je to vyjadrené v našom texte.
• Pán Ježiš prechádzal cez tieto súženia. • Už prví kresťania v jeruzalemskom cirkevnom zbore prechádzali cez takéto súženia. • Apoštolovia museli vo svojej misijnej práci takisto brať na seba súženia tohto typu. • Kresťania v mestách, o ktorých ohovorí náš text, sa stali terčom prenasledovania zo strany tých, ktorí neprijali zvestované evanjelium. • Ani my by sme nemali pokladať za nič mimoriadneho, ak a keď aj my musíme prechádzať cez takéto súženia.
• Zásadným spôsobom je toto poznanie vyjadrené v Prvom liste Petrovom: • „Milovaní, nedivte sa ohňu (súženia), ktorý vás prišiel skúšať, akoby sa vám prihodilo niečo nezvyčajné. • Ale nakoľko sa podieľate na Kristových utrpeniach, radujte sa, aby ste sa s plesaním radovali aj pri zjavení Jeho slávy. • Blahoslavení ste, keď vás ľudia hanobia pre Kristovo meno, lebo Duch slávy, Duch Boží, spočíva na vás.“
• Na všetko toto upozorňoval Pán Ježiš, • takto to do svojho každodenného postoja zakalkulovala a zaradila prvotná cirkev, o ktorej čítame v Skutkoch apoštolov, • takto to učili svoje zbory apoštolovia • a prostredníctvom svojich listov to učia aj nás. • Ale takýmito súženiami je viera vážne ohrozená. • Mnohí ľudia už v takýchto situáciách odpadli od viery. • Ak je viera slabá, nemožno sa takému odpadnutiu ani veľmi čudovať. • Ale na druhej strane práve z takýchto prípadov vidíme, aké je dôležité, aby viera nezastala na svojom prvom, nízkom štádiu. • Opakujeme, čo sme si už uvedomili: • Viera musí rásť, upevňovať a obohacovať sa.
• Ako môže viera rásť, ako sa môže stávať silnejšou? • Odpovedí na túto otázku je viac. • Jedna z nich znie takto: • Ak sa viera v mnohých ťažkých situáciách, súženiach, prenasledovaniach, aj pod tlakom výsmechu znova a znova osvedčí, • tak tým rastie jej sila a pevnosť. • Preto sa nám treba modliť a navzájom si pomáhať, aby sa naša viera v ťažkých situáciách nezrútila, ale obstála.
• Nielen v situáciách súženia, prenasledovania, výsmechu sa môže viera posilňovať, • ale aj v bežných každodenných situáciách. • Lebo každý deň sa musíme mnohokrát rozhodovať aj v drobnejších aj v závažnejších veciach. • Rozhodovať sa znamená vyberať si z viacerých možností. • Nie všetky existujúce možnosti sú v súlade s vierou. • Ak sa aj v takýchto každodenných situáciách má naša viera posilňovať, • je potrebné, aby naše rozhodnutia boli v súlade s tým, čo požaduje od nás viera v Pána Boha. • Podľa slov apoštola sa má viera prejavovať v láske. • To znamená, že máme odmietnuť rozhodnutia, ktoré sú v protiklade so zásadami kresťanskej lásky • a máme si zvoliť akurát tú z existujúcich možností, ktorá je v súlade s láskou agapé. • Každé jedno takéto rozhodnutie je upevnením viery.
• Prečítané verše naznačujú, že pre upevňovanie a obohacovanie viery je veľmi dôležité ešte niečo iné. • V texte sa hovorí o tom, že apoštolovia kázňou evanjelia mnohých ľudí urobili učeníkmi. • Učeník, to je žiak, teda človek, ktorý sa stále učí, ktorý stále študuje. • V tomto zmysle boli Ježišovi učeníci ľudia, ktorí sa stále učili. • Učili sa z Ježišových slov, učili sa z jeho správania. • V tom istom zmysle boli aj prví kresťania označovaní ako učeníci. • Hlavne v knihe Skutkov apoštolov je častý tento spôsob vyjadrovania: • slovom „učeníci“ sú označovaní tí, ktorých by sme my označili slovom „kresťania“. • V tomto zmysle máme aj my seba pokladať za učeníkov.
• Viera je síce omnoho viac ako poznanie, ale jasné je, že poznanie patrí k viere, že poznanie je súčasťou viery. • V tomto ohľade je veľmi príznačná Petrova odpoveď na jednu Ježišovu otázku. • Keď po určitom čase mnohí ľudia začali odchádzať od Ježiša, on sa spýtal svojich učeníkov, či aj oni, dvanásti, chcú odísť. • Peter odpovedá: „Pane, ku komu pôjdeme? Slová večného života máš, a my sme uverili a poznali, že Ty si (Kristus), ten Svätý Boží.“ • Všimnime si dobre spojenie dvoch slov v tejto odpovedi: „my sme uverili a poznali“ – uveriť a poznať. • Uveriť – to znamená dať sa bytostne osloviť, vnímať a prijímať celou bytosťou Božiu lásku a zodpovednosť pred Bohom, • ale potom aj myslieť, uvažovať, čo tá viera vlastne je • a čo všetko nové vnáša do nášho života. • V tom je zmysel spojenia tých dvoch slov: „my sme uverili a poznali“. • Je potrebné, aby sme si celkom jasne uvedomovali, čo tá viera vlastne je, • a to nielen trocha vedieť, ale poznávať obsah viery čím viac. • Mali by sme byť prístupní otázkam, ktoré vznikajú v súvislosti s vierou, • mali by sme rozmýšľať o nich, • čítať si články a knihy, v ktorých sa o týchto otázkach hovorí. • Ak je toho poznania len málo, alebo ak je v nejednom bode nesprávne, ľahko sa človeka zmocnia rozličné nepravdy alebo polopravdy, ktoré sú vyslovované proti kresťanskej viere. • Ale ak poznanie viery je hlboko zakorenené, a v myšlienkach široko rozvetvené, • tak u takého človeka útoky na jeho vieru nemajú veľké vyhliadky, • lebo taký človek ich veľmi rýchlo spoznáva ako nepravdy, a tak sa stáva voči nim slobodný. • Za takýchto okolností viera trvá, i keby útoky proti nej boli veľmi jedovaté.
• Z toho vidíme, že nie je luxusom, ale životnou nutnosťou vzrastať v kresťanskom poznaní. • Potrebné je prekonať myšlienkovú lenivosť a rýchlym tempom rásť v poznaní viery. • Aj týmto spôsobom sa naša viera posilňuje a my sa staneme schopnejšími pomáhať v tejto istej veci aj druhým. • To je naša veľká možnosť, • ale súčasne aj naša vzájomná povinnosť a zodpovednosť v spoločenstve veriacich ľudí.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.