1. nedeľa po Sv. Trojici, Skutky apoštolov 11, 19 - 30
A tí, čo sa rozpŕchli pre súženie, ktoré prišlo pre Štefana, • zašli do Fenície, Cypru a Antiochie, nikomu však nekázali slovo (Božie), len Židom. • Ale niektorí z nich boli z Cypru a z Kyrény, • a keď prišli do Antiochie, hovorili aj Grékom a zvestovali Pána Ježiša. • A ruka Pánova bola s nimi, tak že veľmi mnohí uverili a obrátili sa k Pánovi. • Správa o tomto dostala sa aj do cirkevného zboru v Jeruzaleme; • preto vyslali Barnabáša až do Antiochie. • Keď prišiel tam a videl milosť Božiu, zaradoval sa a napomínal všetkých, aby podľa úmyslu srdca zostali verní Pánovi. • Bol totiž (Barnabáš) muž dobrý, plný Ducha Svätého a viery. • Potom odišiel (Barnabáš) do Tarzu vyhľadať Saula, • a keď ho našiel, priviedol ho do Antiochie. • Celý rok pobudli v tomto cirkevnom zbore a vyučovali značný zástup, • a v Antiochii učeníci prvý raz dali si meno kresťania. • V tie dni prišli do Antiochie proroci z Jeruzalema. • Jeden z nich, menom Agabos, povstal a oznamoval mocou Ducha, že nastane veľký hlad po celom svete. • Tento hlad aj nastal za Klaudia. • Preto si učeníci umienili, že každý podľa svojej možnosti pošle niečo bratom v Judsku na pomoc. • Tak aj urobili a poslali starším (podporu) po Barnabášovi a Saulovi. (Skutky apoštolov 11, 19 - 30)
• Tento text nás uvádza do prvých čias kresťanskej cirkvi v prvej polovici prvého storočia. • Hovorí o meste Antiochia, ktoré sa stalo po Jeruzaleme druhým centrom kresťanstva. • Všimneme si niektoré dôležité teologické myšlienky, ktoré sa spájajú s týmto mestom.
• Čítame znova prvé tri verše: • „A tí, čo sa rozpŕchli pre súženie, ktoré prišlo pre Štefana, zašli do Fenície, Cypru a Antiochie, • nikomu však nekázali slovo (Božie), len Židom. • Ale niektorí z nich boli z Cypru a z Kyrény, a keď prišli do Antiochie, hovorili aj Grékom a zvestovali Pána Ježiša. • A ruka Pánova bola s nimi, takže veľmi mnohí uverili a obrátili sa k Pánovi.“
• Tu si najprv všímame, že Pán Boh vie aj zlé veci obrátiť na dobré. • V 7. a 8. kapitole Skutkov apoštolov sa hovorí o ukameňovaní Štefana a o prenasledovaní kresťanov, ktoré sa rozpútalo po Štefanovej smrti. • Mnohí kresťania sa pod vplyvom tohto prenasledovania rozpŕchli z Jeruzalema. • Iste pri tomto úteku hral rolu aj strach a pud sebazáchovy, ale to zrejme nebol jediný motív. • Lebo z týchto ľudí, ktorí kvôli hrozbe prenasledovania utiekli, sa stali misionári. • Stali sa nimi celkom prirodzeným spôsobom: • Kam prišli, tam sa ich pýtali, prečo utiekli z Jeruzalema. • A oni v odpovedi pochopiteľne porozprávali o dôležitých udalostiach, ktoré súviseli s Ježišom Kristom – a už to bolo misijné pôsobenie. • Nepriatelia kresťanov tak dosiahli pravý opak toho, čo chceli dosiahnuť prenasledovaním. • Chceli umlčať posolstvo o Ježišovi Kristovi, ale v skutočnosti dopomohli k jeho rýchlejšiemu šíreniu.
• To je typické pre Božie konanie, že Pán Boh dokáže aj zo zlého materiálu, zo zlých historických a životopisných udalostí urobiť niečo dobré. • V Biblii je viac príkladov takéhoto Božieho prekvapivého, paradoxného konania. • Môžeme poukázať napríklad na dlhý príbeh o Jozefovi a jeho bratoch z Prvej Mojžišovej knihy. • Jozef povedal svojim bratom: • „Vy ste, pravda, zamýšľali proti mne zlé, ale Boh to obrátil na dobré.“ • Existuje aj zásadný výrok, ktorý formuluje túto metódu Božieho konania. • Sú to známe slová: „Milujúcim Boha všetky veci slúžia na dobro“, • alebo: „Milujúcim Boha Boh všetky veci obracia na dobro.“
• Možno sme aj vo svojom živote skúsili niečo podobné. • Je užitočné pozrieť sa na svoj doterajší život a na život priateľov a blízkych ľudí z tohto hľadiska. • Objavíme pritom všeličo zaujímavé. • Posilní sa pritom naša istota, že sme stále v Božích rukách, že nás Pán Boh neprestajne vedie. • Uvedomíme si, že nás vedie aj vtedy, keď to momentálne nedokážeme objaviť. • Určite týmto spôsobom vedie svoju cirkev a šírenie evanjelia.
• S rozšírením misijnej činnosti súvisí ešte iná mimoriadne dôležitá vec. • Kým bolo kresťanstvo len v Jeruzaleme a blízkom okolí, • niektorí kresťania si mysleli, Ježiš Kristus prišiel na svet len pre Židov • a že evanjelium treba zvestovať len Židom. • Ale tí, ktorí sa rozpŕchli do vzdialených oblastí, sa stretávali aj s Nežidmi • a kládli si otázku, či aj im majú prinášať radostné posolstvo o Ježišovi Kristovi. • Uvedomili si, že tí ostatní ľudia to potrebujú takisto naliehavo ako Židia. • Takže evanjelium prekračuje hranice židovstva • a otvárajú sa mu dvere do všetkých ostatných oblastí.
• Tento dôležitý krok prechodu evanjelia do pohanskej oblasti bol vopred pripravený, • a to najprv Filipovým účinkovaním v Samárii, teda v nežidovskej oblasti • a potom Petrovou návštevou u pohanského dôstojníka Kornélia, • ktorá je veľmi podrobne vyrozprávaná v 10. a 11. kapitole Skutkov apoštolov.
• A práve Antiochia, o ktorej hovorí náš text, sa stala strediskom kresťanov, ktorí boli predtým pohanmi, • tak ako bol Jeruzalem strediskom kresťanov, ktorí boli predtým Židmi. • Opakujeme, že pritom ide o veľmi dôležitú vec: • kresťania si uvedomujú, že evanjelium je určené všetkým bez rozdielu, • a to z jednoduchej príčiny: všetci ho naliehavo potrebujú. • Všetci potrebujú vedieť, že ich Boh miluje • a že chce naplniť ich život tým najkrajším obsahom. • Aj túto charakteristickú črtu musíme chápať ako prejav toho, že Pán Boh využíva ťažké, nepríjemné historické udalosti a okolnosti na kliesnenie nových ciest pre evanjelium.
• Aj ďalšiu zaujímavú vec vidíme v tomto texte. • Dôležitú rolu v Antiochii hrá Saul-Pavel. • Jeho životná cesta bola dramatická. • Pri kameňovaní Štefana ho nachádzame ešte medzi zarytými nepriateľmi všetkého kresťanského. • Hovorí sa tam o ňom, že strážil šaty svedkov, ktorí svedčili proti Štefanovi, • to znamená, že sa – hoci pasívne – zúčastňoval na tejto hroznej udalosti. • Nachádzame tam aj poznámku, že Saul schvaľoval, že Štefana ukameňovali. • A krátko zatým ešte nachádzame slová o tom, že Saul stále zúril proti učeníkom Pánovým • a že sa vybral do Damasku vystopovať a uväzniť vyznávačov Ježiša Krista. • Poznáme iste veľmi dobre ten nečakaný, prekvapivý a vo veľmi vysokej miere tvorivý zásah vzkrieseného Pána, • ktorým sa aj tento nepriateľ dostal na nové cesty. • Jeho veľká horlivosť zmenila svoj obsah v tom zmysle, že celú svoju horlivosť a všetku energiu nasadil teraz do šírenia evanjelia. • Aj toto musíme označiť ako jeden dôležitý prekvapivý, paradoxný Boží zásah na ceste evanjelia.
• Tá Antiochia, ktorá sa stala ďalším strediskom starovekého kresťanstva v určitom zmysle pod vplyvom prenasledovania kresťanov v Jeruzaleme, • stala sa súčasne misijnou základňou Pavlových misijných ciest. • Pavel so svojimi sprievodcami na misijné cesty vychádzal z Antiochie a tam sa aj vracal. • Cirkevný zbor v Antiochii ho vyprevádzal modlitbami, požehnávaním, a zrejme ho opatril aj finančnými prostriedkami. • Pri návrate Pavel zakaždým referoval v Antiochii, čo všetko Pán jeho službou vykonal na misijných poliach. • Všetky tieto udalosti, v určitom zmysle prekvapivé, nečakané, • sú v našom texte pripísané mysleniu, opatreniam, zásahom, starostlivosti vzkrieseného a vyvýšeného Pána. • Hovoria o tom slová textu: • „A ruka Pánova bola s nimi, takže veľmi mnohí uverili a obrátili sa k Pánovi.“
• Je tu aj pozoruhodná zmienka o tom, že v Antiochii si učeníci prvý raz dali meno kresťania. • Toto meno si všimneme podrobnejšie. • Pre nás je to už úplne všedné pomenovanie, ale treba sa zamyslieť nad jeho pôvodom. • Bolo by zaujímavé urobiť anketu, od čoho dnešní kresťania a aj ostatní ľudia odvodzujú toto meno, ako ho vysvetľujú. • Odpoveď na otázku o pôvode tohto mena nájdeme, keď sa pozrieme do pôvodného, teda gréckeho textu Skutkov apoštolov. • Naše slovo „kresťan“ pochádza z gréckeho slova „christianos“. • Je jasné, že slovo „christianos“ je odvodené od slova „Christos“, Kristus. • Slovo „christianos, kresťan“ znamená teda: Kristov prívrženec, Kristov nasledovník, Kristov človek. • Pôvodne to bola posmešná prezývka, ktorú dali obyvatelia mesta kresťanom. • Ale i keď zo strany nekresťanských obyvateľov bolo toto slovo pôvodne mienené v tak trochu ponižujúcom zmysle, • kresťania si veľmi skoro uvedomili, že ono veľmi dobe vystihuje ich vzťah ku Kristovi • a začali ho sami používať v peknom, plnom, pozitívnom zmysle. • My si uvedomujeme, že je to veľmi dôležité a zaväzujúce označenie. • Ktokoľvek sa označí slovom „kresťan“ alebo súhlasní s tým, aby bol takto označovaný, • dáva alebo mal by tým dávať najavo viaceré veci. • Niektoré z nich si sprítomníme.
• Som kresťan – to znamená: • Verím, že ma Ježiš Kristus vykúpil svojou obetnou smrťou na kríži, že si ma privlastnil a že patrím jemu. • Pokladám ho za svojho najvyššieho Pána, • a všetky ľudské autority, ktoré si robia na mňa nárok, budem akceptovať len po tú mieru, po ktorú neprotirečia Kristovým zásadám. • Uznávam učenie, ktoré on priniesol a prijímam toto učenie ako svoje chápanie života. • V Ježišovi Kristovi vidím vzor normálneho správania pre každého človeka • a jeho život prijímam ako najvyšší vzor pre môj vlastný život. • Budem milovať a rešpektovať pravdu tak, ako ju on rešpektoval a bránil. • Osvojujem si jeho prekvapivé hodnotenie všetkých vecí. • Čo on pokladal za pominuteľné, to budem aj ja pokladať za pominuteľné a krátkodobé. • Čomu on pripisoval rozhodujúci, večný význam, to aj ja povýšim na svoje najvyššie hodnoty. • Túžim žiť už teraz v spoločenstve s vyvýšeným Kristom • a vyvrcholenie svojho života vo večnosti vidím v tom, aby toto spoločenstvo trvalo stále. • Pred nikým sa nebudem hanbiť priznať sa k Ježišovi Kristovi, • veď môcť byť jeho prívržencom, jeho človekom • – v tom musím vidieť najvyššie privilégium, aké sa vôbec dá dosiahnuť. • Často by sme sa mali vracať k úvahám o mene „kresťan“ • a dopĺňať jeho obsah novými a novými bodmi, • ktoré odvodíme z evanjelia a z uplatňovania evanjelia na praktický každodenný život.
• Hneď v Antiochii sa ukazuje aj praktické uplatnenie tohto obsahovo bohatého označenia „kresťan“. • Spomína sa tu prorocká predpoveď, že nastane všeobecný hlad, • a tak kresťania v Antiochii, keď tento hlad nastal, urobili zbierku a poslali podporu kresťanom do Jeruzalema, ktorí boli chudobní. • Uplatnili tak Ježišovo prikázanie lásky, ktoré on svojim učeníkom veľmi naliehavo kládol na srdce. • Tak by aj v našom živote malo existovať mnoho konkrétnych rozhodnutí a spôsobov správania ako realizovanie programu, • ktorý je vyjadrený označením „kresťan“. •
• Všetky tieto myšlienky, ktoré sme uviedli, sú spojené s meno veľkého antického mesta Antiochia Sýrska. • I keď meno mesta nie je názov myšlienky, mohlo by nám toto meno vyvolávať v mysli všetky tie dôležité charakteristické znaky evanjelia a Božieho prekvapivého pôsobenia a zasahovania, ktoré sú vyjadrené v prečítanom texte z 11. kapitoly Skutkov apoštolov.
Amen
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
