V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Matúš 15,21-28

Milí bratia a milé sestry!
Hoci neradi, predsa si v týchto letných dňoch zvykáme, že nie vždy je slnko na oblohe. Zvykáme si, že nie vždy je slnko i na „oblohe“ nášho života. Oveľa trpkejšou skúsenosťou je, ak sa v krízových situáciách stretneme s Božím mlčaním. Mnohí ho poznajú. Poznajú Božie mlčanie, Božie: NIE. Modlili sa, prosili o uzdravenie, o vyriešenie pálčivého problému, alebo o odvrátenie nejakého nešťastia, no Pán Boh mlčal. Vyslovovali, neraz v zúfalstve, otázku: PREČO?, avšak odpoveď neprišla.
Trpkým bolo Ježišovo mlčanie aj pre kanaánsku ženu. Nepatrila k ľuďom, ktorí chodili do kostola; bola to pohanská žena, a predsa sa odvážila na Ježiša volať: „Zmiluj sa nado mnou!“ Nám, súčasným ľuďom, sa prosenie o milosť javí až nepredstaviteľne ponižujúce. Prosiť kohosi o milosť nám pripadá ako zrieknutie sa vlastnej dôstojnosti. – A to tým viac – ak je výsledok taký, ako Ježišova reakcia. Kanaánska žena, plná zúfalstva a obáv, kričí: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn Dávidov!“ (Ty očakávaný Kráľ od Boha!) a o Ježišovi čítame: „On jej však neodpovedal ani slova.“ S kamennou tvárou ide ďalej. A keď konečne prevraví, je to priam šokujúce: „Nie je dobré vziať deťom chlieb a hodiť ho šteňatám.“ Židia onej doby bežne hovorievali o pohanoch ako o psoch, lebo sa nazdávali, že ich šance na prijatie Božieho požehnania nie sú väčšie, ako šance týchto zvierat.
Pre ženu to iste nebolo ľahké počúvať. Ostatne, nebolo pre ňu ľahké dostať sa k Ježišovi. Aby sa tak stalo, musela sa správať trochu nespoločensky. Musela pokrikovať za idúcou skupinou ľudí, uprostred ktorej kráčal Ježiš. Musela pozbierať odvahu a byť neodbytná, keď sa ju učeníci snažili umlčať.
Učeníci sú tu pre nás výstražným obrazom sebastrednej cirkvi, ktorá iných nepozýva ku Kristovi, ale zatvára im cestu k spaseniu. – Cíti sa byť obťažovaná, keď má iným poslúžiť. Učeníci sú blízko Bohu – blízko Ježišovi, vidia sa byť preto priam na Božom – na Ježišovom mieste. Keby pomoc žene záležala od nich..., príbeh by končil smutne.
Žena sa však nenechá ani odstrašiť, ani odbyť. Prosí, či až žobre ďalej. Ďalej dôveruje, naďalej verí Ježišovi. Za Jeho ľadovo chladným NIE, vidí Jeho srdce, Samozrejme, nevidí ho, ale verí, že Ježiš má srdce. Skrátka: dôveruje Mu. Verí, že keď Ježišovi stálo zato, prísť za stratenými ovcami domu izraelského, že potom jedine u Neho má zmysel prosiť, aby sa zľutoval nad jej dcérou. Uznáva: sama o sebe nemám nič, nemám nárok na nič, ale Ty si Pán, Boh, ktorý má moc, Tebe dôverujem. A deje sa pri nej niečo, o čom píše Ján v 1. Liste (5,4b): jej viera víťazí.
Bola to veľká viera, veľká aj vytrvalosťou. Viera, ktorá sa neuráža, nerezignuje, nevzdáva. Ježišovu milosť si doslova vybojuje.
Bratia a sestry, nech nás viera dávnej pohanskej ženy povzbudzuje prosiť za naše vlastné deti, vnúčatá, krstné deti, za deti tejto krajiny a našej doby. Nech nám je povzbudením prosiť za všetkých, ktorých ovláda bezbožnosť, ľahostajnosť voči Pánu Bohu. Netraťme dôveru: čaká ju veľká odmena (Žid 10,35).
Viera pohanskej kanaánskej ženy bola vytrvalá, až tvrdohlavá. Ak to povieme extrémnym príkladom, bola to viera, ktorá sa držala Ježiša ako ovad. – Nepustím Ťa, neodídem od Teba, lebo u Teba je požehnanie (por. 1M 32,27b). I keď – na rozdiel od ovada, žena nežiadala pre seba, ale pre svoju chorú dcéru.
Práve preto, že sa Ho Kanaánka vierou tak pevne držala, jej Ježiš hovorí: „Ó, žena, veľká je tvoja viera. Nech sa Ti stane, ako chceš!“
V Ježišovi Nazaretskom sa Boh z čírej lásky k nám stal človekom. Z čistej lásky k nám šiel za naše hriechy na kríž. Preto, aj vtedy, keď to v živote vyzerá celkom temne, smieme vedieť: Pane, Ty to s nami nemôžeš myslieť zle. To u Teba nepripadá do úvahy.
Martin Luther, reformátor kresťanskej cirkvi, napísal: „Keď sa ti zdá, že Boh niekoho odmietol (zavrhol), tak máš vedieť, že ho má v náručí a privinul si ho na srdce.“
Nie vždy je slnko na oblohe. Často ho nevidieť. Temné mraky ho prikryli. A v noci to vyzerá, ako by slnko vôbec nejestvovalo. Avšak ono je tu – vždy a všade. Tak je to aj s Božou láskou, ktorú nám Pán Boh preukazuje v Ježišovi Kristovi. Boh, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za (hriechy) nás všetkých (na smrť kríža), ako by nám s Ním nedaroval všetko? (R 8,32). Božia láska je vždy a všade tu. Aj pre nás – pre teba i pre mňa. Je aj v Božom mlčaní. Len sa jej chopiť; len jej verme, nepustime ju, nevzdajme sa jej – ako nás k tomu vedie viera kanaánskej ženy. Amen.

Modlitba: Pane prosíme daj, aby sme aj z Tvojho: NIE vyrozumeli a zakúšali skryté: ÁNO Tvojej lásky k nám. Nedaj zahynúť našej viere a nádeji v Teba. A keby sme Tvojmu mlčaniu nerozumeli, daruj nám vytrvalosť v modlitbách a pevnú vieru, ktorá len v Tebe spoznáva Záchrancu. Vyznávame, že nemáme žiadny nárok na Tvoju pomoc, ale dôverujeme Tvojej milosti. Pane, Ty, opanuj tých, ktorí sú k Tebe ľahostajní, ktorí žijú bez viery. Prosíme o naše deti, krstné deti a vnúčatá, o deti nášho sveta a našej doby. Buď milostivý nám, svojej cirkvi i celému svetu. Amen.

S použitím viacerých prameňov

Martin Šefranko
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.